Princ Slnko

27

Prázdny pohár. Cítil som sa ako prázdny pohár, bez dna. Bez šance sa naplniť.
Chodil som na na všetky hodiny s dvoma strážcami predo mnou, dvoma po mojich bokoch a dvoma za mnou. Takto odteraz vyzeral môj pohyb po hrade. V obkľúčení telesnej stráže. Vyhýbal sa mi Niall, a Zaru som vídal len cez okno, ako kráča k stajniam jej otca.

Unavene som sa po hodine šermu hodil na posteľ. Nevládal som sa ani pohnúť, nieto sa prezliecť. Zaboril som si hlavu do vankúša a potlačil vzlyk, ktorý sa dral na povrch.
Po tisíci raz som si to celé vyčítal a dával si to za vinu.
Uvedomoval som si, že Niall má pravdu a ja som čistý hlupák. Ako som si mohol myslieť, že mi toto celé proste prejde, ako som si mohol myslieť, že mám nárok byť šťastný.
Ozvalo sa zaklopanie a nasledovalo tiché vrznutie dverí.

,, Vaša výsosť, jej veličenstvo kráľovná." Uviedol jeden zo strážcov moju matku. Ona mala vstup do mojich komnatách neobmedzený, preto som jej prijatie nemusel schváliť. Ak sa rozhodla, že príde, tak prišla. Nikdy to však neurobila, o to viac ma jej príchod prekvapil.

Zozbieral som sa z postele a postavil sa pred ňu.

,, Vaše veličenstvo," sklonením hlavy som jej preukázal poklonu a zotrval v nej, kým za strážcom necvakli dvere, potom som sa narovnal a pozrel jej do očí.

,, Ospravedlňte, prosím, moje nevhodné oblečenie, nečakal som vás, " reptal som dôverne známe ošúchané frázy, ,, čomu vďačím za vašu ctenú návštevu?"

,,Harry, synček, nechaj tie reči. Ja nie som tvoj otec." Pristúpila ku mne o krok a hľadala v mojom obrannom múre trhlinku.

,, Počula som, čo sa stalo.." odvrátil som od nej hlavu, nemal som náladu sa o tom rozprávať. Ešte k tomu so ženou, ktorá sa ku mne bola večne chladná ako psí čumák.

,,Chcela som len... Si v poriadku?"
Nepomohol som si a uchechtol som sa. Obrátil som sa k nej chrbtom a prešiel k oknu. Držať chladnú masku začínalo byť náročné.

,,V  tom najlepšom, matka." Na pleci som pocítil jej ruku, donútil som sa ju nestriasť.

,, Viem, že to tak nie je." Prehovorila a postavila sa vedľa mňa. Nespravil som jej tú radosť a nepozrel som sa na ňu. Odignoroval som ju, čím som hrubo porušil etiketu a bolo mi to zase raz jedno.

Aspoň kúsok mňa je rovnaký.

,,Harry, viem, že som ti nebola dobrou matkou a spravila som neskutočnú chybu, keď som tvoju výchovu zverila do rúk tvojho otca. Veľa ráz som si to vyčítala, ale minulosť už nezmeníme."

Zovrel som kraj okna tak silno až mi zbeleli hanky.

,,Ani raz ste ma nepochválili, ani raz ste ma neobjali. Nechcel som viac, len váš úsmev, ale to bolo asi priveľa." Jej ruka na mojom pleci stuhla.

,, Áno, spravila som veľa chýb, ale nemienim ich opakovať. Viem, že som zlihala, ale dovoľ mi ti byť aspoň raz oporou a matkou."
Pozrel som jej do očí. Po tomto momente som tak dlho túžil a teraz, keď bol tu...

Zaváhal som, no nevládal som to všetko v sebe dusiť. Cítil som sa priveľmi sám.

Kráľovná postrehla moju neistotu a roztvorila svoju náruč.
Keby som bol pri zmysloch odstúpil by som, ale bol som zničený a potreboval som chlácholivé objatie viac ako kedykoľvek predtým.
Navyše ma k nej čosi priťahovalo. Akoby puto medzi matkou a dieťaťom lusknutím prstov stratilo všetku hrdzu a zanedbalosť a ťahalo ma to k nej. Ten zvláštny pud ma nútil v tej chvíli zabudnúť na roky odmeraného správania a vpadol som jej do náruče.

Cítil som ako sa uvoľnila a začala ma hladiť po chrbte.

Nedokázal som byť viac silný a dusiť svoje vnútro žiaľom.

Bol to pocit akoby sa roztrhla priehrada a všetko sa zo mňa začalo liať.

,, Môj chlapček, môj úbohý chlapček."
Jemne sa so mnou kolísala z boku na bok a nechala ma vypustiť všetku tú špinu a krivdu von.

***

Sedeli sme dole v kuchyni a pili čierny čaj s mliekom. Keď som sa ukľudnil, matka zahlásila, že na zničené nervy a zlomené srdce nepomôže nič lepšie, ako tento čarovný nápoj.

Zišli sme teda dole a nechali si pripraviť dve šálky, kým sa mama pustila do rozprávania.

,, Neverím," krútil som hlavou, ,, tože kráľ robil?"

,,Namôj dušu," zasmiala sa matka, ,,bol ako veverička, skákal zo stromu na strom ako žaba z lekna na lekno." Pokrútil som hlavou a napil sa.

,,Tak sme sa spoznali, spadol zo stromu priamo predo mňa." Neveriacky som otváral ústa. Nespoznaval som otca z matkinho rozprávania.

,, Ešte dlho po tom sme sa na tom smial, že mi padol z neba," jej úsmev trochu zvažnel.

,,Boli to pekné časy," skonštatovala a maximálne neprípustné si usŕkla z čaju. Divil som sa kam sa podeli všetky tie zdvorilistné babračky.

Pokyvkával som hlavou.

,,Ako si ty spoznal..."

,,Zaru," doplnil som ju a bruškom ukazováka som chodil po hrane hrnčeka.

,,Zaru.. to je to malé dievčatko.." prikyvoval som, keď matke svitlo.

,,Och, Harry,"

,,Ale nespoznala ma, myslel som, že bude lepšie ak nebude vedieť kto som. Očividne som však asi nemyslel." Pokrutil som nad tym hlavou.

,, Myslíš si, že si konal správne?"
Chvíľu som váhal.

,,Neviem," pripustil som napokon, ,,ale bál som sa, že," odmlčal som sa, pretože mi zlihával hlas a slzy si opäť drali cestu na povrch.

,, Bál si sa, že by sa k tebe správala inak." Dokončila matka za mňa a chytila ma za ruku.

Privolil som a skúmal povrch dreveného stola.

,,Konal si správne a vieš prečo?"
Nebolo treba aby som sa pýtal, pretože matka pokračovala, ,, pretože si konal podľa sedca, a to je veľmi vzácne. Dobrý kráľ musí vedieť počúvať aj vlastné srdce."

Prikývol som, že rozumiem. Zhlboka som sa nadýchol a dal som sa do rozprávania o našom ,, prvom" stretnutí. Na vlastné počudovanie sa mi ani raz nezachvel hlas.

Prijal som skutočnosť takú, aká bola a bol som odhodlaný zabojovať, aby bola lepšia.