Princ Slnko

12

,, Ha-rry! Ha-rry! Ha-rry!"
Burácal pivovar.

Nakoniec som to nevydržal a vzal Zarin pohár.

,, Eeeeeeeeeej" zatiahol Liam

,,Poď! poď! poď!" Povzbudzoval ktosi spomedzi ľudí .

Priložil som si pohár k perám a trochu si odpil.
Cítil som ako sa mi horkastá tekutina s jemne chlebovou chuťou rozlieva na jazyku. Prehltol som a striaslo ma.

Ozval sa piskot a jakot.

,,Prvý je vždy hnusný! Poď ešte jeden!"
Skríkol Louis vzrušeným hlasom. Vedel veľmi dobre že ma už má v hrsti.

,, Eš-te jeden! Eš-te jeden!" Začali znovu skandovať ľudia v pivovare.

Tentoraz som sa bez premýšľania napil.

,,Je to chlaaaap!"
Ozval sa potlesk a Louis spokojne zoskočil zo stola.

,,Aké bolo?" Chytil ma Louis okolo pliec

,,Nebolo to až také zlé." Uznal som.

,,Lijááám! prines mu jedno." Povedal Louis a dopil svoje.

,,A môžeš rovno aj mne." Podával mu prázdny pohár.

,,Idem, idem." Vzal Liam Louisov prázdny pohár a stratil sa za pultom.

,, Máš tu.. " povedala Zara a prstom si vo vzduchu krúžila pred ústami.
Nechápavo som naklonil hlavu

,,Mám čo?" Pozeral som sa na ňu stále nechapajuc jej gestikuláciu.

,,Máš tu trochu .." potiahla si rukáv košeľovitého vrchu šiat cez dlaň a jemne a starostlivo mi začala utierať ústa , ,, penu" dopovedala keď mi ju utrela.

Od líc až po krk mi behali zimomriavky ktoré zostali po jej ľahučkom dotyku. Pozerali sme si do očí.

Čo len so mnou to dievča robí.

,,Taaaaak. Jedno studené pre Louisa a druhé ,,panenské" pre Harryho."

Položil Liam jedno pivo pred Louisa a druhé predo mňa. Odtrhol som konečne oči od tých jej.

,, Na zdravie." Zdvihol Louis pohár piva do vzduchu pred seba.

,,Na zdravie." Odvetili sme jednohlasne a pridali svoje poháre k tomu jeho.

,,A na nového Harolda" zasmial som sa a štrngli sme si a napili sa.

Položil som svoj pohár pred seba. Pozrel som sa na tancujúcich ľudí. Myslím že sú to všetci tvrdo pracujúci ľudia. A aj tak sem prišli dnes večer a zabávajú sa smejú sa a tancujú. A sú šťastní.
Bohvie čím si prechádzajú každý ďeň no i tak sa usmievajú a tancujú. A užívajú si život.

,,Ide sa tancovať!" Zvolal Louis a zdrapil ma za ruku. Nestihli by ste napočítať ani do troch a už ma ťahal medzi masu ľudí.

Oblial ma studený pot. V hrade mávam síce hodiny tanca ( ano ja viem že je to úplne zbytočná strata času)  ale tam ma učia len tance ktoré sa zvyčajne tancujú na báloch ako menuet  valčík a tak... Nie tieto dedinské.

,,Belgičák!" Zavelil Liam a všetci hostia sa postavili do dvoch veľkých kruhov cez celú miestnosť. Muži tvorili jeden z vonkajšej strany a ženy jeden menší vnútri.

,,Neni to ťažké." povedalo dievča čo sa postavilo vedľa mňa.

,, Štyri kroky vpred potom vzad skončíme k sebe od seba otočka k sebe od seba otočka."  Prikývol som neznelo to až tak komplikovane.

,,Hudba hraj!" Zavelil Louis a teleskol

Ako sa rozohrala hudba dali sme sa do pohybu. Prišiel som na to že kroky čo mi povedalo neznáme dievča sa opakujú stále dookola a po každom kole sa ženy posunú a tak kolujú medzi nami.

Netrvalo mi dlho a vypol som. Nechal som sa viesť zvukom hudby.

Po hodnej chvíli mi do ruky padla dobre známa malinká rúčka.
Pozrel som na svoju ďalšiu partnerku.

Nemýlil som sa. Veľmi dobre som ju poznal. Bola to Zara

Hudba spomalila a zmenila sa z divokých rytmov belgičáku na pomalú knísavú melódiu.

Zara sa ku mne otočila a chytila ma úplne inak ako som očakával.
Objala ma rukami okolo krku a pritisla sa na mňa svojím drobunkým telíčkom. Až teraz som si všimol aká je  v skutočnosti nizučká.

Tak ma odrovnala týmto svojim činom že som nevedel kam mám dať ruky. Bol som v rozpakoch ako nikdy.

Zara si to všimla a zachichotala sa čím ma ešte viac uviedla do rozpakov.
Chytila mi ruky ktoré som rozpačito držal vo vzduchu a ovynula si ich okolo drieku a opäť ma objala okolo krku.
Nikdy som pri nikom nebol tak blízko.
Kráľovská etiketa mi to prísne zakazovala. Nepamätám si ani kedy ma naposledy objala mama.

Mohol som cítiť teplo jej tela nežne natlačenom na tom mojom. Mohol som cítiť jej dych.
Jej krok.
Mal som ju tak blízko.
Srdce mi išlo vyskočiť z hrude.

Nechcel som aby toto niekedy skončilo. Chcel som sa s ňou takto držať naveky.
Naveky byť stratený v nekonečnom kolobehu nášho tanca.

Položila si hlavu na moju hruď a v tej chvíli sa opäť raz zastavil čas.
Bola to naša chvíľa len a len naša.

A nikto nám ju nemohol vziať.

Takto sme so Zarou pretancovali skoro celú noc.

V dôvernom objatí s jej hlavou spočívajúcou mi na hrudi.