Princ Slnko

19

Na pobreží nás už čakali koče s rodinným logom Moraovcov.

Mama s otcom nasadli do jedného a ja  s Niallom sme si sadli do druhého.

,,Si v poriadku?" Načiahol som sa k Niallovy ktorý bol belší ako sneh.

,, Áno, áno som." Podopieral si hlavu rukou vyzeral akoby mal každú chvíľu zomrieť.

,, Nenávidím lode." Zastonal a jednu ruku mal stále krížom cez brucho.

,, Prídeme niečo zješ trochu sa vyspíš a bude ti dobre." Usmial som sa naňho súcitne.
Toto neni sranda byť na lodi tri dni a tri dni z toho nemôcť nič zjesť lebo vám je každú chvíľu neskutočne zle a skoro nič v sebe neudržíte.
Nezávidel som mu ani trochu.

Pozrel som sa z okna na prvú krajinu ktoru som navštívil okrem svojej rodnej.

Toto podhradie vyzerali väčšie honosnejšie a bohatšie ako to naše.  Myslim že kráľ a kráľovná sa tu o svoj ľud statali lepšie ako u nás.
Ale na druhej strane..
Sme mohli len prechádzať cez tú bohatšiu časť a tá chudobná bola pred nami skrytá.

Moja matka vlastne do otcovho vladnutia hovoriť nesmie. Všetko má pod kontrolou on a jej ku kormidlu neda ani pričuchnúť.

Len predsa by to u nás vyzeralo lepšie keby to malo trochu ženskej ruky a citu. Ale otec si nedá povedať. Len od Nialla.
Ako inak. Vždy ho mal radšej ako vlastného syna. Ale koho ti to trápi?
Samozrejme koho by trápilo že kým Niallovi sa dostali jeho objatia a úsmev hrdého strýka kým mne sa dostalo len uštipačných slov a sekirovania nieto ešte nebodaj objatia.

Preboha na čo to myslím. Potlačil som toho malého chlapčeka v mojom vnútri čo zúfalo chcel vyvolať v otcovi hrdosť na to že je jeho synom.
Pretože som vedel že to sa nikdy nestane.

Bol som tak zamysleny až som si skoro nevšimol že domčeky zmizli a nahradili ich stromy a vysoké hradby po ktorých sme stúpali hore k sidlu Moraovcov
So zaujmom som sa vyklonil z okienka na koči a pozrel sa kam ideme.

,,Harry. Nevyklá!aj sa." Napomenul ma Niall a poťahal za košeľu.

,, Prečo?" Pozrel som sa naňho nechápavo.

,,Otec ťa za to zvozí." Na hlase mu bolo počuť ze nemá záujem stať sa svedkom ďalšej našej výmeny názorov. Kto by aj chcel?

,,Ale prosímťa veď on sám si to nedovolí kôli tej svojej nemožnej etikete." Odbil som ho a opäť sa vyklonil

,,Páni" vyšlo zo mňa keď som zbadal to ich hradisko.

,,Harry." Odignoroval som ho a pokračoval si vo svojom

,, Veď sa pozri aj ty. Majú hrad dva razy taký ako my." Oznámil som mu chvíľu po tom co sa mi hradby konečne rozhodli uhnúť z výhľadu.

Bol veľký. A honosný. Ako inak. Jeho veľkosť bola na môj vkus prehnaná ale je dosť možné že jej dôvodom bolo to ze Moraovci nemali len jdeno dieťa ale 14 detí. Tie najstaršie sa už odsťahovali samozrejme. Čo skôr vydali lepšie povedané. Keďže odomna sú tam staršie akebo v mojom veku len ženy.

Prvý chlapec ktorého im Boh požehnal sa narodil ako 7. Dieťa v poradí je mladší než ja. Má približne 15 niesom si istý. Mne totižto nič nepovedia. Všetko sa dozviem jedine od Nialla alebo keď nechtiac čosi začujem.

Viem aj to že kedysi naše dva rody spolu moc dobre nevychadzali.
Dúfam že sa mi podarí nepokaziť aký taký mier čo medzi nami vládne. Preto mi asi otec aj vybral princeznu práve z tohoto rodu. Aby sa mier medzi našimi rodmi prehĺbil a stal trvalim. Ja však princeznú Marrionette zo Španielska o ruku nepožiadam.

No to môj otec ešte nevie..