Princ Slnko

17

Keď som spoza dverí začul rozhorčený dupot sprevádzaný frflaním odstúpil som o jeden krok od dverí.

Otca nesmie pri práci nik rušiť ako som spomínal a ja som to pravé spravil.

Rozdrapil dvere

,,ČO CHC.... HAROLD?!" prepálil ma skrz naskrz svojim pohľadom a zatresol za sebou dvere aby som ani náhodou nevidel ani kúsok z pracovne.

,,Čo tu robíš?! Vieš že pri práci ma nesmie NIKTO rušiť!" Na krku sa mu od rozhorčenia navierala žila až som mal pocit že každú chvíľu praskne.

,,A čo to máš na sebe?! Okamžite sa choď prezliecť! Čo si o tebe pomyslia? Princa a fláka sa v... Handrách poddaného!"

Nič som nepobedal. Nechal som ho nech sa vykričí lebo ho idem vytočiť ešte viac. Len som tam stál a tichúčko čakal kým aspoň trochu vypení.

,,Čo tu stojíš?" Zhúkol na mňa
Asi čakal že hneď budem utekať sa prezliecť.

,, Nemôže sa Španielsko preložiť?" Povedal som mu priamo bez zábran alebo akýchkoľvek okolkov.

,, Prosím?"

,,Otec preložte to Španielsko. Prosím." Zaprosil som.

,,Ako..ako sa opovažuješ vytrhnúť ma od mojich povynností sem.. v týchto handrách z druhej ruky a žiadať ma o čosi také!" Vybuchol a spravil dva kroky ku mne

,, Nie môj milý nie. Do Španielska sa ide. A bodka! Budeš sa dvoriť princeznej Marionette a požiadaš jej otca o JEJ ruku!" Zasa mi kričal do tváre. Asi aby som nezabudol aký to je pocit keďže som teraz dlho sekal dobrotu. Určite mu to aj robilio dobre.
Kto iný by mu robil fackivacieho panáka ak nie ja?

,,Ja si ju za ženu vziať nechcem. Nemám dôvod ísť do Španielska."

,, Prac sa.. prac sa mi z očí! Povedal som ti že ak si nenájdeš ženu ty tak ti ju najdem ja! A to som aj spravil! Mal si dosť času! Nevyužil si ho! Do Španielska ideš či sa ti to páči alebo nie a nebudem už s tebou o tom diskutovať!" Vmietol mi do tváre a ja som už vedel že ďalej sa už pokračovať neoplatí.

,,Prac sa už! A prezleč si tie nemožné handry! Večer odchádzame" zavelil a zašiel naspäť do pracovne a zabuchol mi dvere pred nosom.

Čo iné som mohol očakávať. Prehltol som hrču čo mi navierala v hrdle. Bolo mi neskutočne ľúto že musím zrušiť tú sobotu. Želal by som si byť obyčajným poddaným aj keby som mal pracovať od svitu do mrku a zodrať si ruky do krvi.

Viem že je to detinské ale mal som chuť hodiť sa o zem a plakať.

Prešmykol som sa von. Keď už nejdem musím jej to aspoň oznámiť aby nerátala s mojou spoločnosťou.
Nemal som jej to v prvom rade sľubovať alebo povedať tak prosto že idem. Mal som s tým rátať.

Dúfam že bude pri stajniach a nie vnútri u krajčírky lebo tam sa mi bude ťažšie dostávať. Tak mi treba.

Vošiel som do bludiska a tade som už poľahky trafil k stajniam.

S malou dušičkou som nakukol dnu a snažil sa medzi boxami zahliadnuť jej zlatavé vlasy.

,, Dobrý deň Harry, hľadáte niečo?"
Vydesil ma Andersov hlas.

,, Prepáčte." Usmial sa na mňa ospravedlňujúcim úsmevom starší muž.

,,To nič. Ja len nevedeli by ste mi náhodou povedať kde je Zara?" Spýtal som sa so strachom či nebude moja otázka náhodou nevhodná alebo že sa mi dostane zápornej odpovede.

,, Ale samozrejme. Zara je za stajňou."
Odpovedal a milo sa na mňa usmial.

,, Ďakujem" povedal som a už mi nebolo viac treba hovoriť. Zamieril som okamžite za stajňu ako mi povedal Anders.

Bola tam.
Skláňala sa nad vedrom s vodou a čosi tam čistila.
Vlasy mala zopnuté stužkou do vlasov ktorú som jej nedávno daroval.
Zostal som neschopný pohybu.
Len som tam tak stál a nasával do seba jej krásu.
Cítil som ako sa do mňa vpíja a zaplavuje každý kúsoček môjho tela.

,,Harry" vytrhla ma z môjho tranzu. Cítil som sa ako dieťa ktoré prichytili pri niečom zakázanom.

Žiarivo sa na mňa usmiala a zakývala mi.
Usmial som sa tiež a posmelený jej úsmevom som k nej prišiel.

,, Dobrý deň ľalia." Pobozkal som jej chrbát dlane.

,,Ahoj Harry." Objala ma okolo krku a tuho zovrela.
Mierne ma to vyviedlo z rovnováhy. Na takýto blízky kontakto som nebol vôbec pripravený.

Keď sa odtiahla zahanbene som sa usmial a sklopil zrak. Pokožka mi jemne iskrila na miestach kde sa stretla jej pokožka s mojou.

,, Prečo ma voláš ľalia?" Usmiala sa na mňa a vyliala z vedra špinavú vodu.

,, Pretože si prekrásna ako ľalia." A pretože máš tak laliovo čistú pokožku a pretože si tak nevinná a čistá ako ten nádherný kvet. A ešte krajšia. Tak pôvabná. Mal som na jazyku ale to som nemohol povedať. Mohlo by to vyznieť zvláštne alebo neslušne.

Zara sa zapýrila a utierala si ruky do zásterky.

,, Čim som si zaslúžila tvoju návštevu?" Konečne dvihla tie svoje nádherné oči a zahľadela sa do mojich.

Trochu som však posmutnel kôli tomu čo sa jej chystam oznámiť.

,,Nebudem môcť ísť s vami na veselicu. " Oznamil som s ľútosťou v hlase.

,, Mrzí ma to"

Usmiala sa a prikývla.
,,Ja viem."

,,Ty... Vieš?" Neskrýval som prekvapenie. Mne to oznámili len dnes ako to že ona to už vie

,,Šila som princovi oblek k tej udalosti a komorníci väčšinou doprevádzajú svojho pána.. tak som si domyslela"

,,Och.." vyšlo zo mňa je veľmi veľmi chytrá.

,,Aj tak ma to mrzí." Sklopil som zrak a skúmal si ruky.

,, Nemusí Harry" chlácholila ma.

,,Keby som to bol vedel."

Chytila ma za ruky a tak donútila pozrieť sa jej do očí. Ruky mala jemné este trochy studené od vody. Chcel som aby ma držali navždy.

,, Chápem to. Všetko je v poriadku" usmiala sa a dala mi pusu na líce.

Týmto ma uplne odrovnala. Srdce sa mi úplne rozbúchalo a vnútri ma príjemne hrialo. Jej pery boli tak hebké a mäkké. A z toho ako sa mi nežne obtreli o líce mi telom prebehla príjemná triaška.

Citil som ako mi do lic stúpa červeň.
Zara sa zachichotala čím som očervenel ešte viac.

Čo mi to len to dievča robí.