Ráno sme a Camom celkom prekvapivo vstali rovnako. Pomalým krokom som sa dostala do kúpeľne a urobila rannú rutinu.
Ešte šťastie že sme si zobrali aj náhradné oblečenie lebo sme vedeli že tam nedostaneme iba jeden deň.
Kým som sa ja sprchovala Cam si pravdepodobne prezeral sociálne siete. Ja som v sprche nechcela stráviť celý deň a tak som sa rýchlo osprchovala a obliekla som si
👇👇👇
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Cam👇👇👇
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Pomalým tempom som otvorila dvere od kúpeľne a potichučky som išla za Camom. Videla som si že si ma nevšimol a tak som naňho chcela skočiť.
V poslednej chvíli sa Cam otočil a ja som na ňom bola prilepená na hrudi. Cam sa iba zasmial a pobozkal ma. Znova som ucítila tie motýliky v bruchu. Bol to neopísateľný pocit.
Takto by sme sa vydržali bozkávať aj hodiny ale bohužiaľ nám došiel kyslík. Cam sa odtiahol a ešte ma pobozkal na nos.
Zobral si veci a odišiel do kúpeľne. Všimla som si že tu nechal telefón a tak som si na jeho mobil spravila množstvo krásnych fotiek. Snáď ma Cam nezabije.
Rozhodla som sa, že pridám nejakú na môj profil na IG a tak som si ich poposielala. Väčšina dievčat by si asi hneď začali čítať správy a pozerať telefonáty.
Ja taká nie som ja mu verím a dúfam že ma nesklame. Cam bol v sprche asi 20 minút. Čo tak preboha robí. To ani mne tak dlho netrva.
Len čo som nad tým prestala rozmýšľať došiel už oblečený Cam a skočil ku mne na posteľ.
„Tak kde sme to prestali?” opýtal sa ma a znova má pobozkal.
Ja som si ľahla a Cam sa opieral rukami a tak sme sa bozkávali. Bozkávali sme sa asi hodnú chvíľu a nič sme nevnímali.
Dokonca som si nevšimla kedy do izby vpadli chalpci.
„Hej hej kľud. Potom si to rozdávajte koľko chcete ale keď chcete stihnúť raňajky tak by ste mali ísť” povedal Lucas
„Ale čo braček hádam nezávidíš, že ja mám niekoho s kým to môžem robiť” povedala som a všetci sa začali smiať okrem Lucasa
On sa len ublížene zasmial a skočil do postele kde má začal štekliť. Asi som sa o tom nezmienila ale som hrozne štekliva.
„Dobre dob-re už stačí” snažila som sa povedať cez smiech. „Lucas už dosť veď sa pocikám a potom to budeš musieť upratovať”
„Spravím všetko čo povieš ale už prosím ťa prestaň” povedala som a on zrazu prestal „No tak v tomto prípade pôjdeš po chodbe na raňajky a všetkým budeš hovoriť aký sme úžasní a pritom ukazovať na nás”
„Dobre” povedala som jednoducho a išla som na raňajky. Po ceste som stretla asi milión ľudí a všetkým som musela hovoriť aký sú ti chlapci úžasní a podobne. Samozrejme len im to ego nezväčšiť.
Keď sme došli na raňajky boli švédske stoly. Ja som bola tak hladná že som si zo všetkého zobrala trochu a išla som si sadnúť k voľnému stolu čo tam bol.
Chalpci sa ku mne po chvíli pridali a spoločne sme sa najedli. Keď sme dojedli tak sme sa pozbierali a išli sme si o veci. Dnes už ideme domov lebo zajtra o 15:45 majú chlapci let domov.
Strašne mi budú chýbať ale oni zachvíľu zase dôjdu. Zobrali sme si veci a išli sme do auta. V aute sme pustili pesničky a išli sme späť ku babke.
„Ahoj babi” povedala som a objala ju „Ahojte. Mám pre vás jedno prekvapenie ktoré bolo prekvapenie pre mňa samotnú. Nasleduje ma do obývačky”
Všetci sme ju poslušne ako psi následovali a čakali že hostia na nás vybafne v obývačke. Obzerala som sa ale nevidela som nič zvláštne.
No zrazu som videla na sedačke dvoch ľudí. Muža a ženu. Nevedela som kto to je a tak som sa pozrela na babka a tá povedala tie slová ktoré som nevedela že niekedy budem počuť:
Toto je vaša matka Sally Collins a váš otec Noah Collins.
Ja som sa pozerala skakajucim pohľadom na babku a našich rodičov. Nevedela som ako mám reagovať a čo mám vlastne povedať.
„Prečo ste sa objavili až teraz?” povedal o chvíli John „Mali sme to ťažké ale ako náhle nám zavolala babka že ste tu tak sme sa s vami chceli stretnúť” povedala mamka
„Ale prečo až teraz” povedala som „Vieš že to nebolo jednoduché. Babka vám povedala čo bolo vo veci. Museli sme vás chrániť”
„Dobre to chápem ale prečo ste sa ukázali až teraz keď ste sa dozvedeli že sme tu” opýtal sa Lucas
„Chceli sme sa s vami stretnúť už skôr ale niečo sa nám stále priplietlo do cesty a tak keď babka povedala že ste tu tak sme sa rozhodli že sa na vás prídeme pozrieť” povedal oco
„Aha, a čo akože bude teraz?” opýtala som sa ja „No my sme mysleli, že by sme sa presťahovali do Chicaga a bývali by sme tu spoločne” povedala pre zmenu mama
„No tak na to zabudnite. My máme kamarátov v LA a dokonca sme si prerobili s Larou dom a tam spoločne bývame” povedala som
„Chápeme vás ale nebude to úžasné, že budeme všetci opäť spolu ako rodina?” opýtali sa
„Predstava je to pekná, ale asi všetci vieme aká bude realita. Vy budete s otcom niekde stále na cestách a ja budem sama doma. Nie ďakujem. My máme život v LA a vy zase v Chigagu. Môžme sa občas stretnúť ale bývať spolu nemôžeme.” povedala som a pozrela sa na rodičov
Oni sa iba na seba pozreli a sklonili hlavy dole. My sme sa iba na sebe vzájomne pozreli a čakali kto niečo povie.
„Vieme a asi to tak bude aj lepšie. Sme strašne radi že vás opäť vidíme a dúfam že sa stretneme čoskoro. Peniaze vám budeme aj naďalej posielať” povedala mama
No zrazu sa otec pozrel na hodinky a prehovoril: „Je nám to ľúto ale už budeme musieť ísť. Tú máte naše telefónne čísla. Ozvite sa a stretneme sa opäť” povedali a odišli
To snáď nemyslia vážne. Oni si tu len tak prídu akoby sa nechumelilo a zrazu začnú aby sme s nimi išli bývať a že budeme opäť rodina. No to si z nás robia piču.
Nikto sme na to už nič nepovedali. U babky sme zostali na obed a potom sme sa už vybrali na cestu domov.
Ahojte lásky 💜 Ďalšia časť je tu. Prekvapivo som ju aj celkom rýchlo napísala. Hádam sa bude páčiť a nebude vám pripadať nudná. Budem rada za každé vote⭐
