Angel or Devil? DOKONČENĚ

II. Párty

Jaz ma odviezol svojim autom do spoločného baru. Väčšina si o mne myslela, že som démon ale ja som si zvikla. Aj v škole na mňa všetci pozerali ako na blázna. No čo na to povedať.

Usmejem sa a idem ďalej za Jezom. Zacedie ma úplne k baru a obiedná dve drinky. Jeden mi podá a ten drúhy nechá sebe.

,,A teraz ideme tancovať." ,,Nie zbláznil si sa? Dobre vieš čo sa stalo minule. Omilom som narazila do démona a skoro sme sa navzájom zaškrtili." Aj keď sa to nehodí musím sa pri tej spomienke pousmiať. Pamätám si ako sa predo mňa Jaz postavil a tváril sa ako najväčší hrdina. Ten víraz ste mali vidieť.

,,Ale no ták. Hádam ma v tom nenecháš samého." ,,Hmm tak fajn. Ale iba jeden tanec." Jaz na mňa vybalí svoj najlepší úsmev a začne tancovať. Pripojím sa k nemu.

Už je asi desať hodín keď niekto zapne valčík. Akože vážne? No než nad tým stihnem premýšľať niekto si ma pritiahne k sebe. ,,Smiem prosiť?" ,,A-áno." vikoktám zo seba a nechám sa viesť.

Až po piatich minútach sa odvážim pozrieť dotičnému do očí.

,,Emm. Asi si si ma s niekým zmílil." poviem smerom k dotičnému. ,,Prečo si to myslíš?" ,,Pretože si démon a ja som aniel ak si si nevšimol." ,,Ou. Ehh prepáč ja... prepáč." A zmizne. Tak toto bolo divné.

🗡💙🗡

Nič okrem divného rozhovoru s démonom sa ani neudialo. Tancovala som a pila. Nič nezvičajné. Asi pôjdem pohľadať Jaza.

,,Jaz konečne som ťa našla. Je trištvrť na jedenásť. Odviezol by si ma prosím domov?" ,,Čo? Hej jasné už idem."

Vystúpili sme z baru a naskočily do auta. Jaz ma odviezol rýchlo to znamená, že sa niekam ponáhľa. Ale nestarám sa do toho a rešpektujem jeho súkromie.

Cesta je tichá a Jaz ma odvezie priamo prd dom. ,,Ja už musím ísť. Zatiaľ." A zmizol ako ten čudný démon.

A keď ho už spomíname. Neuveríte kto sa ziaví priamo vedľa mňa a ide rovno do domu vedľa. Samozrejme, že je to ten démon. Veď prečo nie?

,,Hej počkaj!" zakričím za ním. ,,Ou to si ty." povie keď ma spozná. ,,Mohol by si mi prosím visvetliť čo to malo znamenať v tom bare." ,,Nó. Ty nevieš ako to chodí u démonov. Ak nemáš dievča aspoň od svojich osemnásťisícin budú ťa pokladať za... debila? Povedzme to tak." ,,Takže ty si ma chcel zbaliť?" Prikívne. ,,Len som si vôbec neuvedomil, že si aniel. Vieš bol som zúfalí. Kvapka alkoholu sem, kvapka tam a je to. A tie tvoje modro-červené oči k tomu tiež veľmi neprispely. Áno modrú môžu mať iba anieli ale červenú iba démoni takžé... bol som trošku mimo. A čiernu som ešte na žiadnom anielovy nevidel."

Tak tímto ma dostal. Moja sánka musela byť niekde pri zemy. Ďakujem za tú tmu. Ďakujem.

No fajn uznávam môj štýl je čudný. Ale ešte nikto na mňa nevitiahol fakt s mojimi očami. Ten démon sa fakt vizná.

,,Ehm. Ja som Dagomar. Ale môžeš ma volať Dag." ,,Salome a volaj ma Sal." Potrasieme si rukami. No potom ku mne opatrne pristúpi a obíme ma. Od prekvapenia zabudnem snáď aj dýchať ale obímem ho naspäť. ,,Tak zatiaľ ahoj." ,,Čau." A odkráča si do domu.

Asi radšej pôjdem domov aj ja. Pomyslím si a aj tak spravím.

Hneď ako vstúpim do domu dostanem divný pocit. Neviem čím to je ale niečo tu chýba.

Bez komentáru.