Angel or Devil? DOKONČENĚ

IX. Vlkolak či vlkodlak.

Zeche:

To nemôže byť pravda. Celý aleže celý život hľadám osobu ktorá by mi aspoň trošku ujasnila kde by mohla byť alebo kto to je. A dievča ktoré som videl prvýkrát v živote sa mi priznalo a mne sa zrútil celý svet. Tak veľmi som chcel zistiť kto to je aby som ju uchránil a nakoniec je lepšia bojovníčka než ja. A keď otec zistí kto to je, zabije ju. Ona dokonca ani nevie, že jej mama ma poprosila aby som jej tam nechal list. Nechcela aby som vedel kto to je ale nakoniec mi povedala, že to zistím. Vedel som, že predpovedá budúcnosť ale už som nevedel ako skoro to zistím. Myslel som si, je neviem. Asi iba to, že sa to ani nedozviem. Naivita ja viem.  

A možno preto nie som ani na hodine ale v lese a hľadám niečo, čo by som mohol zabiť. Niečo na čom by som si mohol  vybiť svoju zlosť. A z čoho vlastne, že som slaboch ktorý sa nedokáže postaviť svojmu otcovi? Slaboch ktorý jej ani nedokáže povedať pravdu o tom kto jej zabil matku? A preto som jej zrejme povedal to na schodoch. Vedel som, že je to ona. A asi som chcel aby si o mne myslela, že som niekto kto to hneď niekomu povie ale zrejme vo mne mala veľkú dôveru a tak mi to povedala. Niekedy sa pítam prečo som sa do toho zaplietol.  A hlavne prečo tu dnes nikto nie je? Stále tu sú vlkolaci, upíri, víly smrti ale dneska tu nič nie je. ako naschvál. 

Konečne po dlhom blúdení lesom som našiel vlkolaka. Práve jedol srnku. Bolo mi úprimne jedno či je nebezpečný alebo nie. Potreboval som vybiť svoju zlosť.

 Prišiel som k nemu. Zavrčal na mňa ale bolo mi to úprimne jedno. Ak by chcel zaútočiť už by zaútočil. Takže sa dokázal ovládať. Vedel som, že ma za to môže postihnúť trest ale bolo mi to jedno. Keby niečo tak ma s toho ten môj krásny otec dostane. 

Podišiel som ešte blišie a videl, že sa chce prípadne brániť. Ale ja som mal zlosť a veľkú. No keď mu zasvietili oči na žlto nebolo mi všetko jedno. Proti Bete som už bojoval ale neviem necítil som sa na to. Ale rozhodne sa nevzdám. Potrebujem to. 

Zapichol som mu jednu dýku do nohy. To ho naštartovalo a chcel sa mi zakusnúť do nohy, no uskočil som. Bolo to tesné. Ja som vytiahol svoju druhú dýku a hneď som mu zarezal do hrude. Vzdel som že mi nechce ublížiť len sa bránil a nechápal. No rozhodal sa pre útok. kusol ma do ruky a utiekol. ,,Zbabelec!" zakričal som mu ešte a rdšej išiel naspäť než si ma niekto všimne.

Na večeri som nezjedol skoro nič a hlavne asi preto lebo tam nebola. Bol som šťastný, že tam nebola lebo som sa jej nemusel pozerať do očí ale zase strašne mi chýbala ale ja som jej nechcel ublížiť tým, že pri nej budem tráviť veľa času a všimne si je otec. Sakra ako ho len ja nenavidím.  Chlapci na mňa divne pozerali ale bolo mi to jedno.

Po večeri som sa išiel za ňou pozrieť do izby ale nebola tam.

Salome:

Keď som sa prebrala z toho sna musela som sa ísť prevetrať vonku. Bolo tu až veľmi príjemne aby som išla naspäť. Tak som sa radšej vybrala do neďalekého lesa. Len tak som tam chodila a prehrávala si rozhovor so Zechem, sen s otcom a hlavne rozmýšľala o smrti mojej mami ale aj o tom aké mám silné schopnosti a že som aj démon. Po ceste som narazila na vlkolaka. bol zranený a hlavne mal silný škrabanec na hrudi. Videla som ako sa snaží vybrať si z nohy dýku. Dýku s ktorou so mnou dneska bojoval Zeche. ,,Tak ale toto prehnal." povedala som si sama pre seba. Vlkolak sa na mňa pozrel a už sa chistal na útek ale než to stihol zastavila som ho slovami ,,Neboj sa, chcem ti pomôcť." Skúmal ma ale nakoniec sa podvolil. Išla som k nemu a jeným trhom vytrhla dýku. Bolestivo pri tom zastonal. Spomenula som si ako raz jedno dievča na ulici vyliečilo anjela ktorý mal tržnú ranu na bruchu. Zrejme to bol strážny anjel a bojoval proti Diablom len mu to nevišlo. Tak som aj ja dala na ruku na vlkodlaka a pomali cítila ako ho ličim. Keď som otvorila oči hneď som videla zacelené rany. Pousmiala som sa nad tým, že mi to vyšlo. Vlkolak sa ale nepremenil ako som očakávala, utiekol. Bolo to síce divné keďže vlkolaci sa väčšinou premenia aby poďakovali ale možno to bol len Lupus. Nie bol by väčší. Tak možno to bol ľudský. Nie ten by bežal za svojou ľudskou podobov. Tak sa na to proste vykašli. Vieš, že to nemohol byť vlk lebo tý su len na Zemi. Ty si v nadprirodzenom svete. Iba žeby... nie to je nezmysel.

Vybrala som sa z lesa rovno do školy konkrétne do Zecheho izby. A čo nevidím? ON stojírovno pred školou. Tak som si k nemu nakráčala a všetko mu vychrstla priamo do tváre. 

,,Ako si mohol? Tak ja sa ti priznám čo som vlastne zač a ty sa ideš správať ako imbecil?!" ,,Ja neviem o čom to rozprávaš." povedal tak pokojným hlasom a ľadovým tónom, že som sa naštvala ešte viac. ,,Tak ty nevieš?! Potom čo má znamenať toto?!" a ukázala som mu dýku. Bolo vydno, že ho to zaskočilo ale aj tak sa hral na debila. ,,Ja o ničom neviem." ,,Vážne ani o tom vlkolakovi či vlkodlakvi či čo to je zač." ,,Vlkodlak a vlkolak je to isté." ,,Ale veď to je úplne jedno! Teraz tu ide o to, že si niekoho skoro zabil ak by som mu nepomohla určite by vykrvácal." ,,Mohla by si sa o mňa prestať starať?" ,,Nie nemohla ak budeš takto naďalej ubližovať." ,,Ale to nie je tvoja starosť." ,,Ale je!" ,,Vieš čo možno by som radšej mal ísť." ,,Jasné choď si za tou svojou Lin." ,,Čo máš ty z Lin?" ,,Ale to nie je tvoja starosť." napodobila som jeho hlas. ,,Sal neštvy ma." zvíšil hlas. ,,Inak čo?" ,,Inak sa spolu budeme zhovárať trošku iným spôsobom." ,,Ha vážne a akým?" ,,Proste to už vyklop. Čo s ňou máš?!" ,,Fajn povedzme, že sa ma pokúsila zabiť  ľadovým šípom lebo som s tebou trávila čas." ,,Tak to sa nemusíš báť budem totiž s tebou tráviť čo najmenej času."

Zeche:

,,Je to kvôli tomu, že ja som Luciferova dcéra?" stíšila hlas.  Nie ,,Áno." 

Tak a koniec. Síce kratšia časť ale aspoň neaká. Už sa tot u začína rozbiehať. Neviem či zajtra budem mať čas napísať novú kapitolu takže si nerobte veľké nádeje a na tento týždeň tiež nie. Čakajú ma totižto dosť dôležité písomky. Tak sa majte a aspoň neaký komentár by potešil. 

Majte sa.