Angel or Devil? DOKONČENĚ

XI. Odhalenie

Všetci na mňa pozerali a potom Sitael vybuchol do smiechu. ,,To bol dobrý vtip ale teraz naozaj." Ja som ani nežmurkla. ,,To si si nerobila srandu?" Pokývala som hlavou na nesúhlas. ,,Ja som ale debil." ,,Sal ak chceš môžeš sa o tom so mnou porozprávať." Ozval sa Harachel. ,,Nie ja to nepotrebujem." Iba prikívol. Nemohla som tie pohľady vydržať a tak som radšej išla do triedy.

Bola som tam keď prišla Lina a vrhla sa na mňa. ,,Čo ti šibe?" som na ňu skričala.
,,Ty si mi nerozumela?" ,,Podľa všetkého asi nie, a ty si nerozumela, že na budúce budem mieriť presne?" keď som to dopovedala výťazoslavne som sa na ňu usmiala. Ona nevahala a začala po mne mieriť ľadové šípy. Ja som na obranu vytvorila ľadovú stenu a vracala som jej úder ona sa stihla ubrániť pokiaľ som si nevytrvorila meče z ľadu a nezačala bojovať. Vyhrávala som kým na mňa niekto nezautočil zo zadu s ohňom. Rýchlo som sa otočila a odvrátila jeho úder. Bol to zrejme neaký jej kamarát. Začala som bojovať s oboma. Už ma to prestávalo baviť až pokiaľ sa za mojím chrbtom neobjavili krídla. Ale nie hocijaké krídla boli čierno-biele. Oni sa nezmohli na slovo a tak som využila príležitosť a obaja boli na zemi. Ale hneď sa pozbierali a zaútočili znova lenže krídla mi vytvorili ochranný kruh ktorý sa zväčšoval a zväčšoval až pokiaľ nedosiahol svoj najväčší priemer asi 10-15 metrov. Ony hneď utiekli asi za Rebekou teda za riaditeľkou. Vtedy som svoje kridla stiahla a sadla si naspäť na svoje miesto. A začalo zvoniť to som celých 20 minút z nimi bojovala ? A prečo mám tak skoro krídla? Veď krídla nám dorastu podľa toho koľko máme rokov ja ešte nemám 19 000 čiže ešte nemôžem mať krídla. To bude asi tím, že som dcéra Lucifera ale to nie je možné nikto nemal také krídla. Ani Lucifer také nemá on si vie zmeniť podľa toho ako sa cíti nemá dvojfarebné iba jednofarebné buď čierne alebo biele. Teda aspoň sa to hovorí. Musím ísť za Rebekou. Hneď po hodine. 

Teraz sa ale budem sústrediť na hodinu. Ak sa nemýlim mali by sme mať hodinu o ľudoch. Ich zviky a tradície. Dneska preberáme ich zvieratá. ,,Tak deti sadnite si. Ja som vaša pani profesorka slečna Adriana Handaková. Na tejto hodine budeme preberať zvieratá na zemi. Poznáte niektoré?" Veľa z nich sa hlásilo a ja tiež. Všetci povedala tie domovské nie... ehh... domáce zvieratá. Konečne som na rade. ,,Salome?" ,,Vlk." všetci z triedy sa na mňa pozreli, že čo som to povedala. ,,No výborne naše prvé divoké zviera. Tak a teraz by som vám mohla povedať základné skupiny zvierat. Prvé sú domáce..." a ďalej som už nepočúvala poznám to veľmi dobre. Premýšľala som nad niečím iným.

Prečo sa zo mnou Zeche nechce baviť kvôli tomu, že som tá...áhh ani sa mi o tom nechce premýšľať. Čo také som spravila, že som si toto zaslúžila. V živote som ešte nič nedokázala. A teraz? Všetci si ma budú pamätať ako Luciferovu dcéru. Ale doparoma. Ja na toto nemám nervy. 

,,Salome, počúvaš ma?" ,,Samozrejme." ,,Tak mi povedz čo sú to bezstavovce." To už došli tam? Wou. ,,No bezstavovce sú to vlastne zvieratá ktoré nemajú kosti. Hmyz." ,,No síce si ma nepočúvala ale látku ovládaš dokonale. Možno by si mohla ísť s Linou na tú súťaž medzi školami." ,,No tak to mi veľmi lichotí ale nemyslím si, že mám dostatočné vedomosti..." ,,Stavba tráviacej sústavy stavovcou." ,,Ústna dutina tvorí ju jazyk, zuby a slizné žľazy. Ďalej hltan, pažerák, žalúdok, tenké čre..." ,,Dobre to stačí. Myslím, že súhlasíš, že súhlasíš, že máš dostatočné vedomosti." ,,Ale..." ,,Žiadne ale." ,,Ale je nechcem ísť." ,,Ale..." ,,Nie, nepresvedčíte ma. Každý by bol rád ak by som ukázala čo som vlastne zač a čo vo mne je ale ja nechcem byť tá ktorú si zapamätajú ako šprtku a Luciferovú dcéru. Chcem byť sama sebou a chcem bojovať! Ale viete čo? Nikto sa mi nevirovná! Možno tak Zeche ale viete čo? Ten sa so mnou prestal rozprávať keď som mu povedala pravdu! A zrejme sa so mnou prestanú rozprávať aj moji jediný kamaráti! A neviem čo by som urobila ak by som bola úplne sama! Takže nie ja na tú blbú súťaž! Rozhodne nie s keksom."  Všetci na mňa pozerali s otvorenými ústami. 

A vtedy mi to došlo. Ja som to povedala. Nie, nie, nie, nie. Musím vypadnúť. Zdvihla som sa a vyšla z triedy rovno na vecko. 

,,Ale, ale. Koho to tu máme?" Len nie Keks. Samozrejme Lina. ,,Môžeš prestať už ma začínaš štvať." ,,No niekto tu mal zlý deň?" ,,Chceš ďalšiu nakladačku?" ,,Ha ha. Od teba? Vlastne si ma ni raz neporazila." ,,Vážne? Fajn. Dnes o štvrtej pred školou. Uvidíme kto je lepší. Pozvy každého koho poznáš." ,,Fajn." a odkráčala si. Tak to dopadne.

Zazvonilo a ja som išla do riaditeľne. Potrebujem sa s ňou porozprávať. Zaklopala som a vošla. ,,Vedia to." ,,Čo vedia?" ,,Ja som vybuchla a proste som sa nedokázala ovládať a povedala som im to." ,,Dobre čo si im povedala." ,,Pravdu." Pochopila. ,,Salome ty si proste niekedy taká blbá. Nedokážeš sa aspoň na chvíľu ovládať. Stačil by mi ešte jeden deň ale nie. Furt sa musí niečo pokašľať! Furt!" ,,Prepáč." ,,Prepáč to nevyrieši ale fajn. Potrebujem kľud. Dúfam, že si už nič nevzviedla." ,,Okrem toho, že som vyzvala na súboj Linu? Nie." ,,Linu? Zbláznila si sa? Tu neporazil ani Zachariáš. Ty si padnutá na hlavu." ,,Ju, že neporazil ani Zeche? To je vtip však?" ,,Viem, že vyzerá ako dokonalá princeznička ale nie je to... skrýta bojovníčka." ,,Ja ju porazím." ,,Tak to veľa šťastia."

Wuhúú. Konečne dopísané. Mne sa asi naštvaná Salome píše najlepšie. No to by bolo pre dnešok všetko.

Majte sa.