Angel or Devil? DOKONČENĚ

XVI. Mama

Pomaly som kráčal k vile. Samozrejme ako vždy ma privýtal William. Náš komorný. Otvoril mi dvere a ja som mohol vstúpiť. Tam ma zase privítal môj otec.

,,Vitaj syn môj. Večera už je skoro hotová. Ale určite sa chceš ísť pozrieť za matkou." A urobil na mňa úškľabok. Iba kvôli tomu ho musím vždy počúvnuť. Mama je totiž dosť chorá. Môže sa uzdraviť ale musím robiť všetko čo chce. Ako ho len nenávidím.

,,Choď za Jesikou. Ona ťa odvedie za tvojou matkou." ,,Viem cestu aj naspamäť." Zdvihol ruky na obranu. ,,Chcel som iba pomôcť." To nechceš nikdy.

Išiel som na druhé poschodie a našiel maminu izbu. Ako mi len chýbala. ,,Synček môj. Tak ty si ma prišiel pozrieť. Aké milé od teba." ,,Ahoj mama. Áno prišiel, tak mi povedz ako sa máš?" ,,Ale stále rovnako ale vidíš to? Už dokážem normálne hovoriť." ,,Tak to sa teším." Ani nevieš ako veľmi. ,,Ale ty mi povedz. Stalo sa niečo nové? A ako to ide s Linou." ,,No mama, my sme sa rozišli." ,,Rozišli ako to?" ,,Poznáš tu veštbu." ,,Ah, jasné. Úplne som zabudla." A zrazu začala kašľať. ,,Mama si v pohode?" ,,Hej, hej. A povedz mi ešte, prišlo už to dievča?" ,,Prišlo." Vtedy sa na mňa iba usmiala a odpadla. Zase.

Do miestnosti prišla Jesica. ,,Večera bude za chvíľku. Otec si vás žiada pri stole." ,,Veď už idem. Zbohom mama."

Prišiel som na prízemie do jedálne. Ten môj milovaný otec ma už samozrejme čakal. Ako inak.

,,Potrebujem sa s tebou porozprávať, synak." ,,Už som ti povedal snáď milión krát, že ma tak nemáš volať!" ,, Nezvyšuj na mna hlas a neskáč mi do reči! Takže potrebujem sa s tebou porozprávať o jednom dievčati. Určite vieš o ktorom." ,,Viem to presne a poviem ti, že mňa teraz nemôžeš využiť. Chodí s ňou jeden démon." ,,Vážne? Naozaj zaujímavé. A vieš ty o tom, že som ju dal sledovať?" ,,A neoplatil sa ti špeh? Zaujímavé." ,,Nie oplatil sa. Zistil totiž, že ten ,,démon" ju nechal ísť za tebou. Oni spolu nechodia. Bolo to jednorázové." ,,Ako to ty môžeš vedieť?" ,,Veštba." Povedal tak potichu ako sa len dalo ale aby som ho bol schopný počuť. ,,Ta veštba sa ale vzťahuje len na mňa." Chcel dačo povedať ale nestihol. Prišla večera.

Počas večere sme boli obaja ticho. Nechceli sme sa spolu baviť. Dojedol som predkrm a to mi stačilo. Bolo tu príliš veľké dusno. Vstal som a odišiel. No pri dverách som sa ešte zastavil. ,,Ak budeš nabudúce niečo chcieť, tak nech to je vážne." A vtedy som odišiel. Mal som chuť si zalietať. Letel som až k škole. A hneď ma tam čakalo ďalšie prekvapenie. Čo je to dneska za deň? A ešte sa ani neskončil.

Ramon

Salome odišla. Dokonca aj tá moja morská panna. Na tom útese som zostal ale iba do večere. Potom sa ozval môj žalúdok. ,,Tak ja na tú večeru teda pôjdem."

Prišiel som do jedálne a sadol si k mojej partičke. ,,Čauko Ram." ,,Čaute chalani."

V našej partičke sme boli štyria. Ja, Cole, Rowan a Jay.

Cole má hnedé strapaté vlasy a hnedé oči. Bol to ten typ sukničkára. To je vlastne väčšina démonov. Ovláda Myšlienky. Je to telepat.

Rowan má modré a rovné vlasy a modré oči. On je väčšinou ako to povedať. Neviditeľný. Do ničoho sa nepletie. Vidno, že prečo má schopnosť neviditeľnosť.

A Jay má zase zelené dlhé vlasy a zelené oči. Je to môj najlepší kamoš. On je dá sa povedať normálny. Akoby ani nebol démon. Ale anjel rozhodne nie je. Je to skôr srandista. A schopnosť? On je iluzionista. Dokáže vytvoriť obraz rieky namiesto lávy a niekto tam skočí s vedomím, že je to len voda. Asi som dal divné prirovnanie.