Angel or Devil? DOKONČENĚ

XXVIII. Prečo práve ja?

Vstala som presne v čas aby som sa vychistala. Haha vtipné. Dala som si druhé tričko a išla som.

Na večeri sme boli všetci okrem Mikaela. Čo mi dodalo na nálade. No musela som sa nad ním trochu zamyslieť. Kto by si myslel, že on a... no to je jedno. Želám im to. Predsa len aj som mala so Zechem šťastie. On si možno ani neuvedomuje ako veľmi ho milujem. Na začiatku som v tom nemala jasno ale teraz. Milujem ho celým srdcom. A je pre mňa všetko.

,,Sal!" Zamával mi Harachel. Usmiala som sa naňho. Prešla som k nášmu stolu a sadla si vedľa môjho milovaného ktorému som dala pusu na líce. Usmial sa na mňa a oplatil mi ju.

,,Tak fajn všetci rýchlo jedzte a neklebeťte ako baby na trhu aby sme mohli ísť čím skôr hore." ,,Ty si ale nedočkavý." Ale urobila som ako povedal. Všetci sme dojedli a išli hore k dvojičkám.

No musím uznať, že tu niečo urobili. Zrejme celý deň upratovali. Ale to je v pohode.

,,Kto si chce zahrať pravda odvaha."

No a nikto nevie ako a boli sme v strede hry a vtedy to bolo najlepšie. Teraz sa fľaša roztočila trošku čudne. Ale nevšímala som si to. Ukázala na mňa a točil ju Sitael. ,,No takže pravda odvaha?" ,,No dajme si pravdu." ,,Hmm. Ako si sa zpoznala s Ramonom?" ,,Emm." ,,Héj musíš ho tu vyťahovať?" Jaz bol trošku nervózny už od začiatku hry. Ale nechápem prečo. ,,Jaz to je v pohode." Povedala som im naše stretnutie a roztočila fľašu. Ukázala na Jaza. Aj keď s menšou pomocou. Hodí sa mi, že viem tak dobre čarovať. ,,Tak pravda alebo odvaha?" ,,Pravda." ,,Čo ti je? Od začiatku si strašne nervózny a nevieš čo so sebou." ,,Neviem. Mám taký zvláštny pocit, že sa niečo deje. Alebo sa skôr stane." ,,Hmm. Tak fajn." Brala som to ako pravdu. Predsa len už predtým sa u neho objavili známky veštenia. Verila som mu.

,,Tak fajn! Teraz sa tá vaša malá párty skončila a začína skutočná zábava!" Rozkopla dvere s krikom Lina a v obidvoch rukách držala nejaký druh alkoholu. Mračila sa a zároveň usmivala. S tým jej dokonalým make-upom vyzerala ako bohyňa pomsty.

,,No a je po zábave." zašomral si Harachel popod nos. Ale všetci v našom kruhu sme ho počuli. Ja som sa pritlačila bližšie k Zechemu a Zeche ma zase pevnejšie stisol.

Do tehto malého bytu sa zmestilo dosť veľa ľudí. Neboli tu len Anjeli ale aj Démoni. Ani som nevedela ako a stratila som sa v tom dave ľudí. Všetci sa tam na seba lepili. Niekto dokonca zapol hudbu. Ale nie tak aby to riaditeľka alebo niekto z učiteľov započul. Radšej som išla pohľadať Zecheho. Síce som už každemu dala darček. Aj jemu. Ale mám pre neho ešte jeden.

Nakoniec som ho našla vedľa Sitaela. O niečom sa rozprávali. No ja som ich rozhovor prerušila. Smola. ,,Zeche?" ,,Sal? Tak tu si." ,,Ja. No. Som pri... Proste poď." Ťahala som ho na chodbu. ,,Sal čo to robíš?" Bez varovania som nás teleportovala do mojej izby. Bol z toho trochu otrepaný ale bol v poriadku. Keď sa spamätal spustil.

,,Čo to má znamenať? Prečo si nás premiestnila?" ,,Zeche. Som pripravená." ,,Pripravená? Ako... tak pripravená?" Mala som toho dosť. ,,Už žiadne otázky." Pošepla som mu slastne do ucha. ,,Zober si ma. Tu a teraz." Pritisla som sa na neho. Zrejme to pochopil. Vášnivo až dravo ma začal bozkávať. Pritisol ma na stenu. Ja som mu to rovnako oplácala. Začala som mu dávať dole bundu. On mne tričko. Presúvali sme sa k posteli. Moje aj jeho tričko bolo niekde v izbe. Rozopol mi podprsenku a odhodil ju za seba.

Ja som sa už hodnú chvíľu kochala pohľadom na jeho telo on sa až teraz pokochal. Zhodil ma na posteľ a ľahol si na mňa. Začal sa s mojimi prsiami hrať a kúsať do nich. Bolo to tak neuveriteľne jemné. Rozopla som mu nohavice a stiahla ich on už ma topánky vyzuté takže si s nohavicami ľahko poradil. Aj zo mňa stiahol moje legíny.

Srdxe mi divoko bilo. Nemohla som uveriť, že sa to stane. ,,Si si istá?" ,,Na 100%." Zlizol zo mňa len preto aby vytiahol kondom z vrecka svojich nohavíc. Potom na mňa zase skočil. Naše bozkávanie pokračovalo. Stiahla som mu posledný kus oblečenia. A on mne tak isto.

Obaja sme sa na seba pozerali. Najprv sa so mnou len tak hral. No potom si už nasadil kondom a zasunul ho tam. Najprv pomaly ale potom to zrýchľovalo. Vzdychala som, kričala. Bolo to tak užasné. Prirážal ešte viac. Nakoniec sme sa spoločne urobili. Na ten úžasný okamžik nikdy nezabudnem.

Chvíľu sme tam len tak ležali a vydíchavali sa. ,,Mali by sme sa vrátiť." Povedala som. ,,Asi máš pravdu." Postavili sme sa a začali sa obliekať. Teleportovala som nás zase na chodbu kde sme stáli predtým. Vošli sme do bytu. Tam bola výborná atmosféra a keďže som aj ja mala dobrú náladu cítila som sa dokonalo. Zeche povedal, že ide za chlapcami. Prikívla som a išla si po pitie.

Našla som ho. Bol to neaký alkohol. Naliala som si náhodný do pohára a pila. Slivovica. Vypila som celý pohár. Tentokrát som si zobrala neaký jahodový šejk. Išla som za našou partou. Nanešťastie do mňa niekti narazil a celý obsah pohára sa vylial na mňa. ,,Prepáč." Povedal neznámy a už išiel preč. No úžasné!

Nerobila som si z toho ale ťažkú hlavu. Teleportovala som sa do izby. Hodila som na seba nejaké čierne šaty. A hurá zase naspäť. Objavila som sa v strede miestnosti. Išla som hľadať.

Našla som chlapcov a tak som sa ich spýtala či nevideli Zecheho. ,,Išiel do obývačky. Mal by byť pri telke." Odpovedal mi Jaz. ,,Ďakujem." A už som išla tam.

Predierala som sa davom ľudí. ,,Zeche!" Zakričala som na neho. No cez hudbu ma asi nepočul. Rozprával sa s Linou. To neveštilo nič dobré. Pozorovala som ich. A Zeche ju pobozkal. Nie ona jeho. On ju.

Celý môj svet sa zrútil. Všetko to bolo klamstvo? Lož? Nič z toho nebola pravda? Cítila som v očiach slzy. Klamal. On... nemôžem tomu uveriť. Ten jeden preradný hnusný...

Prišla som k nemu a strelila mu facku. To už mi tiekli slzy. Ako naschval sa vypla hudba a všetka pozornosť bola mierená na nás. ,,Ty jeden hnusný pokritec. Ja krava som ťa milovala. Pre boha ani nie pre pol hodinou som sa s tebou vyspala a ty urobíš toto! Ty hajzel jeden prijebaný! Dúfam, že ti je jasné, že po tomto sa ty ani nikti z tých tvojuch kamarátov ani nepriblíži! Ako dlho ste to plánovali? Určite dlho. Čo som komu urobila! Čo som vám urobila! Prečo práve ja?" ,,Nemáš slov? Dúfam, že si spokojný! Toto je koniec!" Plakala som pri celom mojom monológu. Potom mi to už bolo jedno. Potrebovala som ísť preč.

Útes. Jediné miesto kde ma snáď nebudú hľadať. Teleportovala som sa preč. Na útes. Plakala som tam celé hodiny. Čo som si ja chudera myslela? Krava jedna sprostá!

,,Salome?" ,,Choď preč Ramon!" ,,Salome." Chel ma utíšiť. ,,Nie vypadni!" ,,Ale no tak nemôžeš to tak..." ,,Áno môžem a teraz zmizni." ,,Sal..." ,,Hneď!" A odletel.

Cítila som sa otrasne. Chcem nech tento pocit odíde. A vtedy zvíťazila moja démonická časť. Moje oči boli červené ako samá krv. A vtedy sa to len začalo.

Taj čo na to hovoríte? Viem, že mala byť včera ale moji rodičia museli so mnou ísť na rodinnú opekačku lebo inokedy nemôžu. No nič. Zajtra alebo skôr dneska víde epilóg. Dúfam, že sa tešíte.

Vaša Nika.