Angel or Devil? DOKONČENĚ

XX. Boj, boj a ešte boj

Potom sme sa spolu rozlúčili. Je to celé také... divné. Ale aj uchvatné. Nevadí, ja sa teraz musím sústrediť. Máme tri hodiny boja za sebou. Prezliekla som sa a išlo sa na boj. Ale ešte predtým nám tréner povedal čo bude na hodinách.

Prvá hodina. Budeme v skupinkách po piatich pomiešaný aj Anjeli aj Démoni. V mojej skupinke som ja, Ramon, Zeche, Cole a Dag. Skôr démonská skupinka. Budeme bojovať proti dvom démonom  a proti Harachelovi, Sitaelovi a Mikaelovi.

Druhá hodina. Budeme bojovať v skupinkách Anjeli proti démonom. Moja skupinka som ja, Zeche, Jaz, Mikael a Sitael. Sme proti Ramonovi, Colovi, Dagovy a nejakým dvom démonom.

Tretia hodina. Jeden na jedného. Pestný súboj. Ja proti Ramovi.

Začali sme bojom lenže sme nemohli použiť schopnosti. Škoda bola by väčšia sranda. Takže prvá hodina sa začala. Porozdeľovali sme sa do tímou. Ja som bola tak ako som vám už povedala v tíme z Rámom, Zechom, Colom a Dagom. A bojujeme proti Harachelovi, Sitaelovi, Mikaelovi a tým dvom démonom. Ja som začala bojovať proti jednému z tých dvoch. Ten s modrými vlasmi a očami. Nezdal sa mi nejako zvláštny.

Začali sme okolo seba krúžiť. Potom sa mu zrejme nechcelo čakať. Zaútočil na nohy. Chcel ma podkopnúť. Ja som sotva uskočila aby si myslel, že má prevahu. Zaútočil znova. Tentoraz na hruď. Neviem čo od toho čakal. Odrazila som jeho mierenú ranu a dala mu pesťovkou. Trochu sa zapotácal ale ustal to. To ho dosť naštvalo. Nechcel to na sebe dať poznať ale zatnutá sánka ho prezradila. Rozbehol sa proti mne. Ja som sa ale uhla a on sa pošmykol. Skončil na zemi. Pribehla som k nemu a vykrútila mu ruky dozadu. ,,Máš dosť?" Vzdychol si. ,,Fajn, vzdávam sa." Pustila som ho a pozrela ako sú na tom ostatný. Väčšina už dobojovala. Museli sme ale počkať za ostatnými. Nakoniec už bojoval iba Ramon proti jednému démonovi. Mal zelené vlasy a oči. To je zaujímavé. Je jasné kto vyhraje ale akoby sa s ním Ramon hral. Nechám to tak. Možno sa poznajú.

,,Si v pohode?" Pribehol ku mne Zeche. Pozrela som sa mu do očí. ,,Prečo by som nebola?" ,,Ja neviem. Pozeráš sa na neho ako mačka na myš." ,,To sa ti iba zdalo. Ja som v pohode. Premýšľala som či sa poznajú." ,,Ach tak." Počkali sme ešte chvíľočku. Potom už konečne skončili.

,,Tak ak už ste konečne skončili, máte mať už druhú hodinu. Tak smelo do toho." Ten náš tréner je ale milý. Ale ja som si už oddýchla.

Naša skupinka išla bojovať proti Ramovej. A ja som išla proti Colovi. Ten vedel čo odo mňa čakať a tak nezaútočil. Ja som si počkala na vhodný okamžik a skočila za neho. Troška mágie tam síce bolo ale to sa nepočíta. Kým sa spamätal dala som mu lakťom medzi lopatky. On sa po tom hneď otočil a išiel ma kopnúť. Zohla som sa a podkopla ho. Spadol na zem ale hneď sa zdvihol. Potom sme útočili na ruky. Teda on. Ja som to odrážala. Naša rýchlosť sa ani nedala prirovnať. Nehnevala som sa na neho. Chcel urobiť tu párty a potreboval ma vyprovokovať. Ale stále som si opakovala jeho slová. V jednej chvíli ale prestal bojovať. Nevedela som čo sa stalo ale využila som to. Jeden kop do brucha a už bol dole. Chytil si brucho od bolesti. Ale aj tak mi ešte povedal ,,Tvoje oči." Potom už nič nepovedal. Asi ho to veľmi bolelo. Ja som sa spamätala. Pribehla som k prvému človeku ktorý dobojoval. Zhodou okolností to bol Ramon. ,,Aké mám oči." Pozrel sa na mňa pohľadom či mi šibe ale hneď to aj pochopil. ,,Máš ich modré." Vydíchla som si. Zrejme som sa veľmi nechala uniesť bojom. A ešte jedna hodina. Joj. Už nech to mám z krku.

,,Tak fajn. Zrejme chcete mať dneska už pokoj. Tak posledné kolo."

Konečne. Postavili sme sa proti sebe. Ramon už bol dosť unavený. Ani sa nečudujem. Bojoval proti Zechemu. Nebudem ho ale šetriť. Tak poďme na to. Chcel ma kopnúť ale chytila som mu nohu a zakrútila s ním. Nechal sa. Dokonca zostal na zemi. Niečo tu nehraje. ,,Toto nie si ty. No tak. Mňa trocha boja nezabije a ty to vieš." ,,Teba nie ale mne sa nechce." ,,Vstávaj leňoch." ,,Fajn." A začal sa pravý boj. Super. Ako vštci ostatný mi chcel podkopnúť nohy. Ja som ale skočila a tak sa mu to nepodarilo. Išiel na mňa inou technikou. Obišiel ma. Ale nie normálne. Stratil sa v dave. A už som iba cítila ako do mňa vrazil zozadu. Spadla som. Dosť to bolelo ale ja sa nevzdám. Čupla som si a podkopla ho. Ten trik mi stále víde. Naštval sa. Nestihla som sa ubrániť a tak mi dal päsťou do brucha. A využil k tomu aj mágiu. Hneď to bolo vidno. Spadla som na zem. A keďže moje telo nebolo zvyknuté až na takú silnú bolesť upadla som do bezvedomia.

Tak a som tu zas. Keďže sa niekomu nechcelo písať tak som to napísala ja. Viem, že to je krátka časť a ďalšia bude asi ešte kratšia ale potom by to malo byť už normálne. Dúfam. A čakajú nás ešte 6 kapitol ak správne počítam. A potom bude epilóg a možno ešte niečo. To jest všetko.

Majte sa.