Angel or Devil? DOKONČENĚ

XXIII. Slzy

Zobudila som sa uprostred lesa. Niekto ma našiel. Myslím, že ich poslala riaditeľka. Nevládala som sa poriadne ani pohnúť. Kto vie ako dlho som tam bola. Bolo mi zle ale bola som hladná aj smädná. Otočila som hlavu smerom k tým ktorý nás niesli. Mali na sebe biele uniformy. Boli to prevažne chlapci ale aj dievčatá obskakovali niektorých z našej skupinky. Videla som, že najhoršie na tom bol Zeche. Ani sa nečudujem. Bol najbližšie. Ja ani poriadne neviem čo sa stalo. Bola som v lese. Potom pri čarodejnici povedala mi príbeh. Zase sa mi z neho chce plakať. Ale potom? Poriadne si na to nespomínam. Pamätám si ako som spadla z kopca a krik. Vtedy keď som sa pozrela na Zecheho mi to došlo. Bola to moja vina! Za všetko môžem ja! Ak by som... ak by som sa nenechala uniesť svojími emóciami. Ani nechápem čo ma tak rozhorčilo. Veď som ju ani nepoznala.

Možno to bolo to, že to urobil Zeche? Fajn je odo mňa starší iba o 15 rokov takže pokojne to mohol byť on. Ľutuje toho? Spomína si vôbec na to? Robí to doteraz? Nemohla som nad tým uvažovať. Zase som upadla do spánku.

💙🗡💙

Ležala som v posteli. Všetko okolo mňa bolo biele. Cítila som sa skvelo. Už dlho som sa takto nevyspala. Potom som ale vybehla z postele. Teda chcela som. Ale zadržal ma... Ramon?

,,Hej, hej, hej. Pomaly. Doktori hovoria, že by si sa nemala namáhať." ,,Ja ti dám také namáhať. Ja musím ísť za nimi. Ako sú na tom?" ,,Nikam nejdeš. A Zachariáš je na tom asi najhoršie." Bolo vidno, že to meno vyslovil s nevôľou. To som ale neriešila. ,,Ale nie. Ja. Donesieš mi prosím pohár vody?" ,,Samozrejme." Odišiel. Vstala som z postele a chvíľku počkala pri dverách. Potom som išla pohľadať sestričku už v normálnych veciach. Ešteže na to existuje zaklínadlo.

,,Dobrý deň." ,,Dobrý." ,,Emm trochu som zablúdila mohli by ste mi prosím ukázať kde má izbu Zachariáš? Som jeho kamarátka." ,Ale samozrejme. Poďte prosím za mnou." Odviedla ma do výťahu a išli sme na 5. poschodie. Tam sme potom išli na izbu číslo 659.

,,Môžete tu byť ale dávajte si pozor. Ešte sa neprebral." ,,Áno, iste." Ľútostivo sa na mňa usmiala. Aj ja som jej úsmev opätovala. Hoc bol taký všelijaký.

Hneď ako odišla z izby som sa k nemu začala prihovárať. ,,Ahoj? Neviem ako to chodí. Doteraz som to nerobila. Vďaka bohu. Ani poriadne neviem čo sa stalo. Pohádala som sa s tebou a išla do lesa. Tam som stretla mojganu. Odviedla ma k čarodejnici. Chapeš k čarodejnici! Tá mi ale porozprávala príbeh čo sa stalo. Určite nie celý. Ale ja som toho mala dosť. A ešte keď si moja vlastná fantázia vymyslela ako ju zabíjaš. Ja som nemohla. Asi aj preto som spadla z toho kopca. Keď si ma našiel bola som v šoku. Jediné čo som vtedy dokázala urobiť bolo kričať. Nechápem čo sa stalo. Ale je mi to tak ľúto. Zeche prosím preber sa. Teraz keď sme spolu ma nemôžeš opustiť." Tiekli mi slzy. Bolo mi to tak ľúto. Toto mi nikdy neodpustí. Mala by som niečo urobiť. Ale čo? Zmohla som sa iba na plač.

Ramon

Idem po chodbe a premýšľam kde by som tu našiel pohár. Nemám ani najmenšie tušenie kde tu niečo ako pohár vody nájdem. Prechádzam sa po chodbe ako debil. Mohol by som niečo vymyslieť. Išiel som ďalej a uvidel tú nádobku z vodou. A k tomu boli aj poháre. ,,Konečne!" Rozbehol som sa a hneď aj nabral vodu. Vrátil som sa na izbu a od prekvapenia pustil pohár z ruky.

,,Čo ty tu chceš?" zavrčal som. ,,To sa už ani nemôžem prísť pozriet na dievča môjho syna?" ,,Skôr by ste mal ísť za ním!" ,,Nezabúdaj kto som," zvýšil na mňa hlas. ,,Ste klamár! Hnusný klamár! Nemáte právo tu byť." ,,Nemám čas sa tu s tebou zhovárať. Ak ma ospravedlníš, idem za svojim synom." ,,Ja vám v tom nebránim." Obišiel ma a vyšiel z izby. ,,Sprostý kretén!" zanadával som si. ,,Ale kde je? To snáď nie." Vybehol som z izby tak rýchlo ako sa len dalo. Vďaka bohu za sestričky.

Salome

V izbe nastalo ťaživé ticho. Nevládala som už ani plakať. Niekto ale zaklopal na dvere. Otvoril ich a nakukol. ,,Neruším?" Zamrzla som na mieste. To... to on mu to prikázal. On je ten kto je za to všetko schopný. ,,Ja viem, že ma zrejme nemáš rada. Kto vie koľko príbehov si o mne počula ale chcem ťa ubezpečiť..." ,,Čo? Že nič z toho nie je pravda? Tak o tom dosť pochybujem. Ak by ste boli taký dobrý, ak ste toho schopný, tak by som tu rada bola sama. Aj keď si uvedomujem, že je to váš syn." Pozrel sa na mňa pohľadom ktorý som nepochopila. Bol v ňom mrazivý kľud ale aj niečo, dalo by sa povedať pekelné. S týmto človekom nechcem nič mať.

Odišiel z izby ale hneď na to rovno vtrhol do izby ďalší človek. ,,Tak som ťa našiel. Môžeš mi vysvetliť čo tu robíš?!" ,,To by si mohol aj ty," odsekla som mu. ,,Ja?! Tak ja ti hľadám vodu a ty mi len tak utečieš. Potom keď sa vrátim do izby tak tam nájdem Michaela ktorý je vážne milý! Ale vieš čo? Ja aj tak idem za tebou. Idem za tebou a ty ma nechceš ani vidieť! No aspoň to predpokladám. Ja ťa tu nechám. Ale potom keď ťa sklame za mnou nechoď, lebo ja som ti to hovoril!" Odišiel dosť rozzúrený a ešte aj treskol dverami.

Čo som to ja za človeka? Najprv si skoro zabijem priateľa a teraz sa pohádam s princom. Môžem si zatlieskať.

Toto u mňa vyvolalo len ďalší príval sĺz. Ani len som netušila, že mi ešte neaké zostali.

Ramon

Naštvala ma. Tak je kretén za ňou idem lebo mi na nej záleží. A čo si čakal? Že ťa vymení za toho jej blonďáka? Veď si od nej starší presne o 5 627 rokov. Neviem čo čakáš! Ako je ten vnútorný hlas nenávidím. Vždy má pravdu.

Ale tentokrát mi je všetko jedno. Roztiahol som svoje krídla a letel do svojho baru. Alebo skôr bordelu.

Bol to ten najúspešnejší bordel aký tento svet zažil. Majiteľ sa tým medzi démonmi nevedel vynachváliť. Ani sa nečudujem. Veď toto nemá len tak niekto. Sadol som si za bar. ,,Chcem to najtvrdšie čo máte!" ,,Už sa to nesie." Tentokrát bola za barom barmanka Júlia. Poznal som ju len zriedka. Nebola tu tak často ako Slaanesh. Vraj sa o ňom tam dole hovorilo ako o bohovi slasti, túžby a pôžitku. Len málokto vie, že je to démon. Ale aj ona vie dobre opiť démona.

Doniesla mi to a ja som to do seba dal na ex. Vypil som ich asi desať keď som prehlásil, že mám dosť. ,,Barmanka! Sú tu dnes aj ,,Bohyne sexu"?" ,,Áno sú. Mám ich zavolať." ,,Ak budete taká dobrá." Lišiacky som sa na ňu usmial.

Niekam odbehla a keď sa vrátila tak mi povedala, že ich mám počkať v boxe číslo 3. Hmm. Jeden z najlepších. Vraj sa musia poriadne pripraviť takže tam na mňa zatiaľ čaká jedna čertica. Konečne si užijem aspoň jeden večer. Už dlho som tu nebol. A hodlám si to užiť.

No ako to povedať. Ten koniec nie je až taký hrozný. Teda dúfam. K tomu sa ale nechcem vyjadrovať.

Keďže som pohádaná s veľa osobami tak dúfam, že ďalšia kapitola víde dnes alebo zajtra. Nič viac k tomu nemám. Ako stále. Čítajte, hviezdičkujte a komentujte.

Majte sa.