Angel or Devil? DOKONČENĚ

XVII. Boj

Na zadnom dvore sa začali hromadiť viacerí anjely a démoni. Ako prvé som si vytvorila ľadovo-ohnivé dýky a som hneď zaútočila. On môj útok predvídal keďže má schopnosť telepatiu, čiže to znamená, že sa mi dostal do hlavy.
Sústredila som sa a spomalila čas, pričom on na to už nestihol zareagovať keďže sa už nehýbal. Prešla som okolo neho, a postavila sa za jeho chrbát. A vtedy som vrátila čas do normálneho.

On sa nestihol obzrieť lebo už skončil na zemi. Už mal na krku moje dýky ale na mňa sa vrhol jeho kamarát myslím že sa volá Jay. Odsotil má od Cola a spadla som na zem a buchla si chrbát. Začal ma trochu bolieť ale bojovala som ďalej. Spomalila som zasa čas a vtedy si všimla že podomnou je veľka priepadlina. Hneď som vystrela svoje krídla. Vyletela som čo najvyššie a potom vrátila čas. Oni sa začali obzerať ale nikoho nikde neuviedli. Využila som moment prekvapenia a zletela za nich a podkopla pomocou svojich krídiel. Oni spadli na ľad ktorý som hneď na to ako som ich podkopla urobila pod nimi a začali sa šmýkať k ostatným anjelom a démonom, pretože všade som asi v okruhu 50 metrov bol ľad a začal padať aj sneh. Ani som sama netušila, že toto všetko dokážem. A tak všetci skončili na zemi. A vtedy na mňa zasvietili nejaké lúče ktoré ma začali oslepovať. Ale hneď som vyletela vyššie aby som videla lepšie.

Potom keď už neboli také jasné som si uvedomila že môžem začať používať aj túto schopnosť a už ma nemusia takto prekvapiť. Zletela som dole a ihneď zastavila čas. A vtedy som zistila, že skade sa to svetlo vzalo. Bol to Ramon. Hneď som vrátila čas a postavila s oproti nim.

Zeche :
Jak som to uvidel čo sa tam dialo už som si myslel, že sa nič dneska nemôže stať. Zletel som dole a išiel sa spýtať chalanov čo sa to deje. Oni my to v krátkosti vysvetlili a hneď som išiel pomôcť Salome pretože sa pošmykla a ležala na zemi a už k nej pristupovali ty démoni. Hneď som skričal ,,Salome!"

Salome :
Ani neviem ako som sa ocitla na zemi a hneď na to som počula výkrik ,,Salome!" Bol to Zeche. Ja som myslela, že mal byť na večery z otcom. Ale on je teraz tu. Hneď som spomalila čas a postavila sa. Telepatiou som vošla nejakemu anjelovi do mysle. Dala som mu príkaz aby zastavil Zecheho. A vrátila čas. Stala som na nohách a oni sa len na seba pozerali s výrazom "ako je to možné" ale hneď začali útočiť. Ja som ich údery hneď odvrátila a to takým spôsobom že som si vytvorila pre tento krát meče. Oni sa už nevedeli ako brániť a ihneď sa pošmykli.
Ale na to pocítila niekoho pery na tich mojich. Bol to Zeche ? Veď mal ho zdržať ten anjel. Nechápem čo sa to deje. Zrazu som mala ruky za chrbtom a nemohla sa hýbať. Zeche má drží. A vedie pred nich. Čo sa to s ním stalo ? On má zradil... už sme stáli pred nimi.

,,Ale....ale...koho to tu máme" začal Cole s tým jeho vychvaľovačným tónom. ,,Vieš čo?" ,,No čo moja?" ,,Si strašný somár. A ani sa nevieš poriadne biť." ,,Pozor na jazyk." zasičal. ,,Na tvojom mieste si toľko nedovoľujem." ,,A nie je to pravda?! Veď sa nedokáže ani sám pobyť a musí mu prísť niekto pomôcť." ,,Áno! Áno!" ,,Jay, rozpusti ilúziu." Vtedy som sa pozrela kam sa pozeral Cole. Jay sa uvoľnil a vtedy sa Zeche rozpustil a nikto tam nebol.,,A teraz bez pomoci." ,,Fajn."

A zasa sa začal boj. Keďže už mám ďalšiu schopnosť ilúziu. Tak toto bude zábava. Ako stále som si vytvorila pre tento krát meče lenže nie obyčajne ale tento krát z ohňa a zaútočila. Ako zasa on môj útok predvídal. Ale ja som zastavila čas. On znova nestihol zareagovať a už nehybne stal. A vtedy som vyskúšala ilúziu a hneď na to zemetrasenie. Ktoré urobilo okolo neho prepadlinu ktorá sa naplnila ľavou ilúziou. Čas som vrátila a on sa obzeral, že čo sa to deje. Výstrel kridla mal ich čisto čierne ako najtmavšia tma ale nemal ich pierkovane ale mal ich hladké ako netopier. A vyletel vysoko až do oblakov. Ja som vystrela tiež svoje prekrásne bielo-čierne pierkovane krídla a vyletela za ním do "výšin nebeských."

Tam sme viedli podobní boj. Až na to, že ešte stále neprestalo snežiť a začal pofukovať aj silnejší vietor pri ktorom bolo ťažšie sa udržať v takej výške nad zemou. Ale zvládala som to v celku dobre a to som ešte len pred nedávnom prišla na to, že mám krídla. U ného je jasné že sa udrží lebo on už vie oveľa lepšie lietať. Ale narozdiel odo mňa má oveľa aleže oveľa menšie krídla. Tipujem že majú maximálny priemer 5-8 metrov. Zatiaľ čo ja mam priemer 10-15 metrov. Ešte som si ich nestihla pomerať. Čiže mne sa bolo oveľa ťažšie udržal lebo vietor začal byť čím ďalej silnejší. Jemu to nevadilo keďže zákony fyziky sú asi proti mne.

Vystrelila som na Cola viac ľadových šípov naraz. Čo už nepredvidal lebo som stihla sa mu dostať telepatiou do hlavy a nevedel čo idem spraviť. A tak ho asi štvrtina šípov trafila a on začal padať na zem. Lenže som asi veľmi dobrá duša keďže som zastavila čas a zletela na zem a použila telekinezu a vrátila čas do normálneho. Ani nechcem vedieť ako by to dopadlo ak by spadol z takej výšky. Určite by bol celý dolamany. A hneď ako ostal v rovnakej výške som sa aj ja ocitla vo vzduchu.

Asi vo výške 2 metre nad zemou a Cole sa obrátil. Nemohli sme sa hýbať. A hneď ako sme to uvideli tak sme obaja mysleli pravdepodobne na to isté. Z tohoto bude veľmi veľký problém....

Túto časť som písala ja Kika, Nika napísala len tu priamu reč lebo ja veľmi toto neviem. Ale boj mi vcelku aj ide. Dúfam že sa vám to bude páčiť

Vaša Kika 🖤 a Nika 💙