Angel or Devil? DOKONČENĚ

XXI. Sen

Kde to som? Čo sa stalo? Počujem nejaký hlas no neviem ho rozoznať. Pomali sa mi zaostrujú zmyslí a uvidela som pred sebou postavu. Nemám ani potuchy kto to môže byť. Možno nejaký lekár alebo niekto tomu podobný. Začínala som počuť aj hlas. ,,Salome. Salome. Salome!" Začal zo mnou už aj triasť. Vtedy som otvorila oči a sadla si. Pozrela som sa na postavu. Hneď keď som si všimla, že to bol Lucifer miešali sa vo mne dva pocity.

 Jeden bol plný strachu a nenávisti no ten druhý bol šťastný, že konečne som mohla uvidieť svojho otca. Nakoniec ale vyhral ten druhý. Bolo mi jedno, že som sa zrejme rozbehla do náruče zločinca. Chcela som konečne objať svojho otca. Bolo to to najlepšie objatie aké som si mohla predstaviť. ,,Oh ako rád by som sa s tebou porozprával ale nemáme veľa času." ,,Ako to myslíš?" ,,Prosím, neprerušuj ma. To čo ti teraz poviem je veľmi dôležité." ,,Ale ako je možné, že sa spolu rozprávame?" ,,Ak si veľmi vyčerpaná tak sa svojou mysľou dokážeš napojiť na moju." ,,Aha." nič viac som k tomu nedodala.

 ,,A teraz ti to idem vysvetliť. Narodila si sa ty. Bolo to to najkrajšie čo sa mohlo stať. Ale o polrok potom sa pri mne zastavila posledná čarodejnica.  Ona mi povedala čo má Michael v pláne. Chcel sa spojiť s diablami a podmaniť si celú Zem a Nebo. Ja jediný som mu v tom mohol vraj zabrániť. A tak som ukradol Xonnor. No a zbytok už poznáš. Lenže Skara prinútil Michael aby povedal, že Boh vyhlásil, že Lucifer je vyvrheľ čiže je démon a že všetci jeho potomkovia budú polovičný. Lenže nikto nevie, že Boh sa rozhodol prísť do Neba a zostať s nami. Dokonca sa vzdal nesmrteľnosti. To znamená, že ho niekto mohol zabiť. A Michael ho zabil aby tu mohol vládnuť. A preto som vás musel opustiť." 

Ja som nemala slov. Len tak som na neho pozerala a rozmýšľala čo na to povedať. Nastalo to trápne ticho. ,,A ako sa má Alícia?" Mala som slzy v očiach. Nebolo to tak nedávno čo zomrela. ,,Ty o tom nevieš? Zomrela." Všimla som si ako ho to zabolelo. No ale už som sa zobudila. posledné čo som počula bol výkrik. Bolestivý výkrik.

,,Sal, si v poriadku?" Zase som pomaly rozoznávala hlasy. ,,Zeche?" ,,Som tu, neboj sa." ,,Vidíš? Vravel som, že bude v poriadku. Nemusel si ho až tak doriadiť." ozval sa Sitael. ,,Koho si do..." zakašľala som lebo som ešte nebola zvyknutá hovoriť. ,,Doriadil." ,,Doriadil a dosť dobre Ramona." ,,Prečo?" môj hlas už bol viac istejší. ,,Ty sa ešte pýtaš prečo? Veď si odpadla." ,,Bol to boj. Neurobil to naschvál." ,,Tak to určite." ,,Mohol by si prestať? A ako na tom je?" ,,No omnoho lepšie ako ty. Mal zlomené tri rebrá." konštatoval to Mikael. ,,Ja musím na vzduch." ,,S tvojím stavom by som veľmi nevstával..." ,,Mikael. Som v poriadku. A ak dovolíte tak idem von." Postavila som sa z postele a išla až do najbližšieho lesa. Zašla som dosť ďaleko od školy ale nie až tak ďaleko. Potrebovala som sa poprechádzať. Ale niekto ma potom zastavil.

Tak a nová kapitola je na svete. Môžete do komentárov písať kto ju asi zastavil. A ako teraz vnímate Michaela. Takže už iba 5 kapitol epilóg a bude ešte jedna špeciálna časť. O tej vám poviem v epilógu. To by bolo asi všetko.

Majte sa.