Angel or Devil? DOKONČENĚ

VI. Nová známosť a veľké prekvapenie

Čo? Nie, nie, nie, nie, nie. A ešte raz nie. To predsa... ako? A prečo? Prečo mi to mama nepovedala? A kôli čomu? Je za tým neaká väčšia hĺbka? A ak áno, tak ja neviem. Proste to nie je možné. Nechápem ako?!

Dobre kľud. Hlavne sa ukľudni. Počkať ale... nié! Oni to zistia keď mi budú robiť testy. Bude tam presne koľko mám rokov a čo som za druh anjela. Do frasa.

Fajn teraz iba zaspať a ráno sa to virieši. Možno.

🗡💙🗡

Klop, klop. ,,Kto je tam?" ,,Môžeš trikrát hádať, moja." ,,Zeche čo tu robíš?" ,,Povedal som si, že ťa tu nenechám blúdiť. Predsa si tu nová." ,,Včera si mi poukazoval všetko ale fajn, môžeš ma doprevádzať. Len sa prezlečiem a pôjdem okej?" Ešte si niečo zašomral zasmial sa ale to som už nemala šancu počuť.

Potom som sa rýchlo obliekla a išla so Zechem na raňajky. ,,Počuvaj teraz som si spomenula, že ma ešte čaká skúška s Reb... riaditeľkou. Prepáč." ,,Prečo sa mi ospravedlňuješ?" ,,Lebo som ti včera slúbila, že s tebou po raňajkách niekam pojdem." ,,Och... s tým si nerob starosti."

Verila som mu a tak som si naozaj nerobila starosti... tedá trošku. Keď som sa mu pozrela do očí videla som ako ho to ranilo.

No keď sme vstúpili do jedálne zase sa na nás všetci pozerali. Tento krát aj démoni.

To sme až taký zaujímavy alebo čo? No našťastie sa odvrátili. Pomaly po boku Zecheho som išla k ich stolu. Nášmu stolu.

Bol to dobrý pocit vedieť, že naozaj sa o vás niekto zaujíma. Že sa možete s niekým zhovárať. Nesťažujem sa, doteraz mi prítomnosť Jaza stačila ale toto je niečo viac. Aj keď mi nedokážu nah... nie nemysli na to!

,,Čaute chalani." ,,Čau cica." povedali dvojičky naraz. Mikael mi iba kívol na pozdrav a spolu so Zechem sme si sadli.

,,Tak čo je dnešná téma rozhovoru?" ,,Mikael nás išiel zdrbať, že sme včera večer zase niečo vyviedli. Ani ešte nevie čo." No s Mikaelom to ani nepohlo. Akoby to zažíval každý deň. ,,Hej no vy dvaja ste už aj učiteľmi prehlasovaný za šašov školy." oznamil im Zeche. ,,Šašov pch. My nie sme žiadny šašovia, aj keď som raz Sitaelovi omilom pričaroval zelené vlasy a červený nos. On mne na oplátku červené vlasy a zelený nos. Bolo komitské chodiť so zeleným nosom. Ale aj tak nie sme žiadny šašovia." ,,Ja to o vás nevravím." obraňoval sa Zeche.

Harachel si ho premeral svojimi očami. Skúmal hood hlavy po pety. A potom sme všetci vybuchli do smiechu.

Keď sme potom smiechu dojedli naše raňajky, išla som po chodbe za Rebecou.

Zaklopala som na dvere a čakala. Ozvalo sa dosť hlasné ,,ďalej" a tak som vošla.

,,Ou už si tu. SKVS prišlo urobiť ešte jedno dievča. Aďa čo keby si sa predstavila." Z tieňa v rohu vyšlo dosť útle bledé dievča. A hoci sa zdalo, že je slabá jej oči to vivracali. V živote som nevidela toľko odhodlania v nikoho očiach. A ešte keď boli fialové, netipická farba, spolu s jej ryšavími vlasmi. Naozaj to bolo perfektné.

Keď som sa potom uvedomila, že moje raz červené a raz modré oči sú tiež dosť výnimočné musela som vistrieť bradu. Síce som bola hnedovláska ale necítila som sa preto menejcenne.

,,Fajn ja to tu ešte musím dorobiť. Vo vedľajšej miestnosti je Agáta chodte za ňou."

A tak sme šli v tom trápnom tichu. A naozaj hneď vedľa bola malá ošetrovňa. Zrejme iba pre najvišší prípad nudze aspoň tak si to pametám zo Zecheho rosprávania.

V miestnosti boli rôzne prístroje. Agáta nás hneď prijala. Odobrala krv Adi a potom mne.

💙🗡💙

Asi po dvoch hodinách konečne prišli naše výsledky. Zatiaľ sme s Adou riešili rôzne veci. Veď viete, oblečenie, školu, chlapcou atď. Vysvitlo, že to nie je žiadne nafúkane dievča. Stala sa mojou kamarátkou. Teda dúfam.

Potom sme išli spolu s výsledkami za riaditeľkou. Riaditeľka otvorila Adine ako prvé. Bola Anjel, Bojovník a Mocnosť. To znamená, že ma navodiť harmóniu a z zla urobiť dobro. Napraviť neporiadok. A jej špeciálna moc je čítanie v ľudoch. To znamená, že dokáže vyčítať čo si človek myslí ale nedokáže čítať myšlienky. Mala presne 18 000.

A potom som bola na rade ja. Vedela som čo sa stane. Rebeka poprosila Aďu aby išla už na hodinu a tak išla. A otvorila ten papier. Skoro dostala infarkt. A prečítala mi, že som aj Aniel aj Démon. To ma dosť zarazilo. A ďalej som Archaniel a padlá. Wou. Ale stále to nie je všetko moja špeciálna schopnosť je predpovedanie budúcnosti minulosti alebo proste vidieť očami v ľudoch a zobrať na seba každú jednu špeciálnu schopnosť akú som videla na vlastné oči. Skoro som odpadla. Rebeka hovorila, že si to mám nechať pre seba a poslala ma na hodiny.

Tak a teraz som tu a kráčam prazdnou chodbou. No skôr blúdim keďže netúšim kde by som mala nájsť hodinu Histórie ktorú mám teraz mať.

Pri ďalšej odbočke ma ale zrazu niekto hodil o stenu.

Ja viem ja viem. Trvalo mi dlho kým som napísala ďalšiu časť ale pochopte ma, bolo obdobie písomiek a zvykala som si ako tak na školu po dvoch mesiacoch pohody. A viem, že táto časť nie je nič moc ale aspoň niečo. A pokúsim sa do ďalšieho týždňa napísať ďalšiu časť ale nič nesľubujem.

A teraz ako sa vám páčila časť? Kto je podľa vás ten/tá/to čo ju hodilo o stenu? Pište hviezdičkujete čítajete. Vidíme sa.