Láska zo zastávky ❤️

27. KAPITOLA overená šikovnosť 🤷🏼‍♀️

Išla som skoro väčšinou stále rovno, každou chvíľou som naberala na rýchlosti, ale na konci som už jazdila s jednej strany na druhú.
Bola som dole ako prvá a za mnou hneď Jungkook.
,,Musíme dať potom preteky."
,,Si si istý?"
,,Veľmi istý."
,,Tak potom sa nerozplač, keď ťa porazím, lebo to je veľmi veľká pravdepodobnosť."
Zákerne som sa usmiala čo ho donútilo urobiť ten istý výraz, lenže viac sexi.
.....🏂⛷️
Kým sme sa všetci stretli tak to trvalo nejakých 10 minút.
Nastúpili sme do lanovky, bola som s Jungkookom, Jiminom a Selenou.
,,Prídeš dnes na izbu?" Spýtala sa Selena
,,Jasné, že hej, s nimi tam nebudem."
,,Som rada a je milé, že si sa obetovala viac menej kvôli nám, my vieme, že to máš ťažké, my dve ich poznáme najdlhšie a ty ich nenávidíš najviac."
,,No, s tým už nič nespravím."
,,Mohol som tam ísť aj ja." Povedal Jungkook
,,Na to zabudni."
Prebodávala som ho pohľadom.
,,Však ja viem, že by si s tým nesúhlasila a ani ja nie. Ale nechcel som byť neslušný."
,,Dúfam, že len kvôli tomu."
Stále som po ňom zazerala.
,,Však sa neboj, tie sa mi nikdy nebudú páčiť. Ja milujem len teba."
Pritúlil si ma k sebe a ja k nemu.
Výhľad bol pekný, ale nenávidím výšky, takže som väčšinou mala zavreté oči...
Zachvíľu sme už vystúpili a čakali sa tam.
Keď vystúpila Lisa a July, hneď padli na zem, ony snáď fakt nevedia lyžovať, ale hlavne, že majú "drsné" slová.
Len sme sa smiali ako tam ležia, no keď sme si všimli, že ide ďalšia lanovka tak som im pomohla vstať, ostatný sa ešte smiali.
,,Ďakujeme." Povedala Lisa, ona bola vždy milšia ako July, ona nič nepovedala a tak, keď som im pomohla vstať mimo tej dráhy (alebo ako sa to volá 😂) zhodila som July do snehu.
,,Prepáč vykĺzla mi ruka."
,,Jasné."
Lisa jej pomohla.
Jungkook ma pomaly odtiahol.
,,Bella si vporiadku?"
,,Ani nie, ako si to vedel?"
Povedala som celkom nahnevane.
,,To bude dobré, neviem dôvod tvojho hnevu, ale zrejme sa jedná o ne, im sa to správanie vráti dvakrát toľko, ale nemusíš byť tá, ktorá im to vráti, ono to príde samo. Ty sa nikdy nemôžeš znížiť na ich úroveň. Je ti to jasné?"
,,Ja len, no ani neviem, ale chápem, ďakujem, že ťa mám." Povedala som previnilo, jemne ma objal.
,,Predsa mysli na to, keď budeme spolu, sami, po večeri, v bazéne, niečo vymyslíme aby sme tam boli skôr." Povedal veľmi vášnivo.
,,Tak toho sa už neviem dočkať."
,,Vieš čo mi pomáha, keď som nahnevaný? Skús hádať."
,,Neviem."
,,Myslím na teba. Keď tu pri mne nie si tak tiež myslím na teba, vždy. A ak ma toľko miluješ ako ja teba, tak ti to určite pomôže."
,,Nie, ja ťa milujem ešte viac, ako ty mňa."
,,Nie ja teba viac."
,,Ja teba v..."
Nestihla som to dopovedať a už sa má dotýkal jeho jemný, teplý jazyk na tom mojom.

Po chvíli prišli všetci profesori a ukázali nám kade môžme lyžovať a kedy, kde sa stretneme.
Keď spolužiaci kládli otázky ja som bola úplne mysľou inde, myslela som na večer.
Len to mi išlo hlavou, nič iné.
Keď som počula slová od profesora: ,,Rozchod!"
Hneď som išla.
Boli sme v strede kopcov, dve cesty išli dole, a dve hore. My sme mohli ísť len troma.
A tak som si zvolila dolnú, išla som svižne nejak som sa neponáhľala.
,,Ja to vyhrám!" Povedal Jungkook a predbehol ma. Tak toto nie!
Viac menej som sa rozbehla a predbehla ho.
,,Ja som ti povedala, že vyhrám."
,,Ešte nie sme v cieli."
,,Aj tak."

U doktora
Toto sa môže stať len mne, ako to, že som si nevšimla ten kameň?!?!?!
Pred nehodou ( ináč mojou nešikovnosťou a karmou)
Ako som išla, tak som naberala na rýchlosti, no a kto sa smeje prvý, ten smeje sa naposledy. Výstižne na moju situáciu.
Ako som išla, nevšimla som si tak asi 20 centimetrovú skalu, neviem, proste som nevidela, tak som o ňu zakopla a padla tak, že som si vyvrtla členok, nevedela som vstať a Jungkook mi nemal čiež ako pomôcť, tak išiel dole pre nášho školského doktora.
Ten po mňa prišiel na aute, naložili ma doň a teraz ležím tu, není to našťastie nič vážne, takže večer by som mohla ísť do bazéna. Potrebujem len oddych, anjeli ma museli chrániť, mala som šťastie, bolo mi celkom trápne ako som sa Jungkookovi posmievala a teraz sa mi to oplatilo, ale tak moje šťastie nemôže trvať stále.
17:15
Na večeri som sedela za stolom s profesormi, pri zdravotníkovi, takže sa veľmi ľahko dajú predstaviť pohľady všetkých v jedálni.
Nechápem prečo som tam musela sedieť, mám len vyvrtnutý členok nie postihnuté ruky, alebo nohy, ale nemala som na výber.
Najlepšie na tom bolo to, že Jungkook chodil všade so mnou, aby ma istil, lepšie povedané aby som niekde nehodila niekde hubu.
17:44
,,Takže dúfam, že vám chutilo čo tu pani kuchárky navarili a teraz aby sme si tu spríjemnili pobyt, tak nás napadlo či by ste chceli mať po bazéne nejaký večierok."
S každej strany sa ozývalo nie, ale tak jasné, na čo sa pýtajú študentov, keď sa rozhodnú sami.
Začali si šuškať, ja som tam sedela vedľa ako debil.
,,Tak po menšom zvážení, sme sa rozhodli, že sa budete pekne socializovať a nebudete po izbách, kto vie čo robiť, takže po bazéne menší večierok." Povedala s úsmevom pani profesorka.
,,Takže pri bazéne sa ako prví stretne 3.A o 18:00 do 18:30 potom 3.B od 18:35 do 19:05 a nakoniec 3.C o 19:10 19:45. O 20:15 aby ste boli všetci tu, dáme nabok stoly a stoličky a bude tu viac priestoru. Môžte ísť." Povedal prísnym hlasom pán profesor.
Ja som sa pomaly postavila a išla som pomaličky a krývala som. Jungkook ku mne rýchlo podišiel a podoprel ma.
,,Ty si mi chcela ujsť?"
,,Myslím, že takýmto tempom by som možno ušla jedine Jiminovi."
,,Ale, poď pôjdeme k nám na izbu a potom zájdeme za zdravotníkom a dúfam, že ti dá dole obväz."
,,To dúfam aj ja."
Pomaly sme išli hore po schodoch a vošli sme do izby.