Láska zo zastávky ❤️

34. KAPITOLA 😍😅

,,Dúfam, že neruším."
,,Nie." Povedali zo smiechom, ale keď si ma všimli tak hneď mali na tvári kamenný výraz.
,,Čo sa stalo?"
,,Ublížila som mu. Ja."
,,Ale čo sa stalo?"
Ukázala Hoseokovi nenápadne aby išiel. A on len zafrflal:
,,Bože tieto babské reči, stále niečo riešia."
A odišiel za Jungkookom...
,,Nepočúvaj ho. No hovor."
,,Videla som Jungkooka s nejakou neznámou babou, celkom si sadli a celkom sa na mňa podobá. No to je teraz mimo. Neskôr za mnou prišiel aby som si to zle nevysvetlila a ja ako bezcitná krava som mu povedala, že ho nemôžem obmedzovať, keď spolu nechodíme. Proste, ako som mohla?"
,,Bella, to nič."

Nastúpili sme do lanovky a súcitne ma objala, trochu som si poplakala na jej rameni, to som potrebovala.

Cesta domov
Sedela som s Lily, bola zatiaľ jediná, ktorá o tom vedela a tak ma jediná zatiaľ chápala.
Vodič autobusu nás zaviezol pred náš dom.
Vystúpila som a vošla dnu ako prvá, dala som tašku do chodby.
Rozutekala som na záhradu za psami.
Jedine oni mi vedia dať milú lásku.
Hneď ku mne prišli a začali ma olizovať. Sadla som si na terasu na lavičku tak Kook bol na mojich nohách a Sumi sedela vedľa stoličky.
Plakala som Kookovi do strste mal ju takú jemnú.
,,Prečo ja? Nevieš? Prečo?"
Hovorila som mu.
Počula som vrčanie psa, zvihla som rýchlo hlavu a stál tam Tae.
Pohladkala som Sumi aby sa ukľudnila.
,,Čo je sestrička? Prečo plačeš?"
,,Braček, neviem či ti to môžem povedať, lebo sa jedná o tvojho najlepšieho kamaráta."
,,Ty vieš, že som tu pre teba."
Sadol si na stoličku vedľa a chytil za ruku.
,,Ja som bola k nemu tak bezcitná. K svojmu, vlastne, už ničomu, stále ho tak beriem, ale ja som sa s ním rozišla. Možno urobil chybu, ale stále ho milujem. Urobila som zrejme blbosť."
Nariekala som ešte viac.
,,Bella, ty vieš, že ťa miluje. Tak sa vykašli na svoje ego a začni s ním opäť chodiť."
,,Lenže ja mu už tak neverím a bojím sa, že keď budeme opäť spolu chodiť tak, tak zasa mi ublíži."
,,Neviem čo ti mám na to povedať, ale musíš počúvať svoj inštinkt."
,,Moje srdce plače, moja hlava ma od neho odradzuje, moje ego chce počkať a môj inštinkt je úplne zmätený."
Pousmial sa a ja tak tiež, bola som v koncoch.
,,Vieš čo dám tomu čas, prežijem to bez neho pár dní."
,,To povedalo tvoje ego?"
Zasmiala som sa, jasné, že to povedalo ego.
,,A viem o tej vašej hádke, dotyčný mi to povedal."
Opäť som sklesla a stále hladkala Kooka.
,,Kľud, to dievča, ktoré si videla je len baba, ktorú skoro dotyčný zrazil. Nič medzi sebou nemajú."
,,A,"
,,A čo si o tom myslí? Len ho to veľmi ranilo. Ale jeho ego ho určite osvietilo."
,,Možno, a čo máš stále s tým egom? Hm? Lebo to vraví ten praví."
,,No obidvaja, ho máte dosť veľké a obidvoch už veľmi dlho poznám, takže viem už ako rozmýšľate a u teba najviac. Vždy tu budem pre teba, takže keby sa chceš ešte porozprávať som tu, mám mu niečo odkázať?"
,,Ďakujem a ani neviem, chcela by som mu odkázať, že ho milujem, ale vlastne som sa s ním rozišla, takže zrejme, len to, že mi chýba jeho objatie." Povzdychla som.
,,Fajn."
Odišiel a ja som tam ostala sama pozerajúc sa na hviezdy.
Potiekla mi jedna slza, potom druhá a zachviľu to išlo samo, len mi tiekli slzy  jedna za druhou.
,,Není ti zima?" Povedal Jk
,,Trochu." Povedala som stále pozerajúc na hviezdy, prehodil cez zo mňa deku.
Rýchlo som dala Kooka dole a potiahol za ruku aby som vstala, pevne ma objal ako on vie.
V mojom brušku som cítila motýliky.
,,Prepáč za to ako som sa k tebe správala."
,,Počul som váš rozhovor s Taem."
,,Aha, ale naozaj ma to mrzí."
,,Ja viem a keby si chcela stále som tu pre teba a čakám na teba. A budem čakať tak dlho dokým opäť nebudeš moja."
Odtiahla som sa a pozrela mu do očí, moje slzy pomaly tíchli. Videla som v jeho očiach iskričky a odrážajúce sa hviezdy.
Utrel mi ich a jemne priložil pery na tie moje.
Začal ma jemne bozkávať ako porcelánovú bábiku.
Dala som mu ruky okolo krku a s bozkami som súhlasila.
Po chvíli, to začali byť vášnivé bozky, nechceli sme sa odtrhnúť aj, keď už dochádzal kyslík a nečudujem sa ani prečo.
,,Ja ťa milujem stále, ale budeme musieť počkať, dobre?" Vyšlo zo mňa rýchlo
,,Budem čakať ešte dlho?"
,,Nie, len počkaj. Ja budem čakať na teba tak isto."
Usmial sa na mňa, dal mi pusu na líčko a odišiel. Ani som nechcela aby odišiel...
Čo sa teraz stalo???
Už to prichádza, celá moja nechápavosť s celej situácie.

,,Ach Kook." Pohladkala som ich a odviedla do búdy s božtekom.
Vyšla som hore a Jungkook nebol v izbe, išla som rýchlo do sprchy, prezliekla sa a ľahla do postele, ani neviem ako a zaspala som.

Zobudila som sa na preliačenie postele, zacítila som teplé dlane na svojom páse, začala som sa posúvať po posteli smerom k nemu.
Dúfam, že to bol Jungkook.
Dlane smerovali vyššie, ale potom ich opäť presunul na pás a obmotal celý môj pás svojimi rukami.
Určite je to Jungkook, cítila som jeho teplý dych na mojom krku.
Svojou rukou som mu zobrala ruku a položila na líce začal mi ho hľadakať, pritúlil si ma ešte bližšie. Jeho dych som cítila na chrbáte, ale prúdil celým telom.
Hlavu mal opretú o môj chrbát a cítila som takú príjemnú eufóriu, pocit.
Tá jeho teplá dlaň, ten jeho prst hladúci moje líce ma dostávalo do príjemných rozpakov.
Jeho city k nemu sa ešte zvyšujú...
Ráno
Zobudila som sa tak ako sme zaspali, otočila som sa a ešte spal, bol taký sladký.
Jeho ruka padla s môjho líčka a obmotala mi pás.
Ňuňu
Ale už sme museli vstávať.
Chytila som mu ruky, ktoré boli na mojom páse a dala dole.
Ale opäť boli na mojom páse.
Pozrela som sa na neho a celý sa usmieval.
,,Ešte počkaj." Povedal rozospato
,,Honey, teda Jungkook musíme vstávať." Hneď som sa opravila, na to.bude ťažké si zvyknúť, ale jemu sa to očividne páčilo, keďže celý sa usmieval.
Aj tak ma nepustil.
A tak som nakoniec podľahla a pritúlila sa k nemu.
,,Ja viem, že to máš rada."
Opäť som cítila jeho dych na mojom krku až ma zatriaslo.
Pomaly ma to vzrušovalo, až ma zatriaslo, bože ako ho milujem.
,,Vzrušujem ťa sweetie?" Pritúlil ma ešte viac k sebe, už to nebolo možné viac.
Chvíľu som premýšľala čo odpoviem.
,,Ako vždy."
Otočil mi hlavu aby som sa mu pozerala do očí.
,,To myslíš vážne?"
,,Myslíš, že by som ti klamala?"
Zo sekundy na sekundu už boli jeho pery na mojich, jeho jazyk už bol na mojom a celá som bola, šťastná...
,,Jungkook."
Odtiahla som sa.
,,Vieš ako to medzi nami je." Dodala som so smutkom a sklamaním.
,,Ja viem."
Pretočil ma tak aby som bola pod ním a jeho svalnaté ruky sa opierali o posteľ pri mojej hlave.
Obzrel si ma celú a zahryzol do pery.
,,Na teba sa oplatí čakať."
Dal mi pusu na čelo a pretočil sa vedľa mňa.
,,Tak poďme stavať." Povedal s rozžiareným úsmevom na mňa, ale stále sme ležali.
Tak mu chcem povedať ako milujem a tak ho chcem pobozkať, ale...
Ostali sme s pohľadom upreným na toho druhého.
Obidvaja sme sme si naraz zahryzli do pery a usmiali sa nad tým.
Aj tak som ti nevydržala a objala som ho, tak, že som na ňom ležala, ruky mal na mojom chrbáte a celý čas sa usmieval, nemohla som poprieť, že som sa tiež nevyškierala.

No po pár minútach som už vstala.
Išla som do kúpeľni kde som sa celá pochystala.
Vyšla som von s izby a Jungkook stále ležal tak som ho začala dusiť vankúšom tentokrát ja.
Po pár sekundách sa mu podarilo dať dole s tváre a chcel mňa, lenže som ho zastavila.
,,Nie ja už som namaľovaná."
,,Ty vieš, že mám radšej keď si bez tých vecí, však?"
,,No a?"
Tak teraz sa usmial a bolo mu to jedno a dusil ma on.
,,Dobre, dobre chápem už dosť!"
Už som kričala lebo už som poriadne nedýchala.
Hneď ako dal preč vankúš, vidieť jeho úsmev dala by som zaň všetko.
,,Poďme už dole." Povedal a ukázala som prstom na seba
,,V takomto stave? Nie ďakujem."
Postavila som sa s postele a išla opäť do kúpeľne, upravila si strapaté vlasy.
Našťastie som nemala make-up rozotretý, ani nejak rozmazaný.
Vyšla som opäť svieža a zišla dole, išla som na záhradu a otvorila psov, ktorý sa na mňa hneď vrhli.