Láska zo zastávky ❤️

38. KAPITOLA večierok 👀

Na večierku
Cesta trvala tak 20-30 minút.
Ten večierok bol niekde v meste v nejakom veľkom Hotely, ktorý bol skôr ako palác.
Keď sme prišli taká veľká skupinka, tak všetky pohľady išli na nás, priblížila som sa k Jungkookovi a ten mi dal len pyšne ruku okolo pásu, nad čím som sa musela usmiať.
,,Namjoon!." Zakričala s úsmevom (zrejme jeho mama) cez celú sálu.
Podišla k nám a začínala si nás obzerať.
,,Oh Selena, dneska ti to sluší."
,,Ďakujem, aj vám." Prišla k nám ostatným a keď ma videla tak hneď podišla ku mne.
,,A ty si?"
,,Ja-Bella. Teda prepáčte veľmi ma teší, ja som Bella, rada vás spoznávam."
Všetci sa na mňa pozerali, takým pohľadom ako s filmu a práve sa zistilo, že ja som vrah.
Stále na mňa pozeral
,,Prepáčte deje sa niečo?"
,,Ty si Bella?"
,,Áno."
Jungkook ma hladil po chrbte lebo som bola nervózna, ale ma to taak upokojovalo.
,,Aj ja ťa rada vidím. Ty si Bella Shyung Se? Prepáč, že sa toľko pýtam."
,,Áno som a prečo?"
,,Tvoja mama bola moja najlepšia kamarátka a dlho som ju nevidela, myslela som si, že má len Taeho. Teba som ešte nevidela."
,,Nemali sme sa kedy stretnúť. Nebola ešte príležitosť a má mňa a ešte čaká jedno dieťa. Ak chcete dám vám na ňu kontakt určite bude rada."
,,To by som bola rada."
Objala ma čo som nečakala, Jungkook len zazeral.
,,A vy spolu chodíte?"
,,Áno." Povedal rýchlo Jungkooka, v tom momente ako to povedal celý Bangtan sa na nás naraz pozreli, ja som sa pozrela do zeme.
Chytil ma za ruku a pozrel sa na ňu.
,,Dobre, tak ja už budem musieť ísť, ďakujem, že ste prišli."
Odišla a všetci sme si vydýchli, v tom zasa za nami všetci prišli.
,,Vy spolu opäť chodíte."
,,Ešte nie, ako sa to dá povedať." Povedala som zahanbene
,,Aha." Povedali naraz a Jungkooka to opäť zarazilo a odišiel, od nás niekam medzi ľudí.
,,A zasa to musíme všade riešiť. Ďakujem."
Išla som rýchlo za ním, ale zle sa mi bežalo v opätkoch.
,,Jungkook! Jungkook! Prosím stoj!"
Zastavil a otočil na mňa.
,,Bože poď naspäť."
Zobral ma za ruku a ťahal za nimi.
,,Jungkook, prepáč."
,,Snažím sa čakať, ale ubíja ma to."
,,Kookie?"
Hneď sa na mňa otočil a pobozkal ma.
,,Ty vieš, že ja som tu vždy pre teba a vždy budem. A počkám, už to neriešme prosím."
Dala som mu bozk a začali sme sa jemne bozkávať, aj keď na verejnosti sa to nehodí, ale stále sme sa krotili!
Pomaly sme sa odtiahli a usmiali na toho druhého.
,,Poďme už." Povedal s kľudom Jk
Ja som ho len poslušne chytila za ruku.
,,Tak sa mi to páči." Povedal a začervenala som sa.
20:48
Práve sme na veľkom balkóne, len ja a Jk, so šampanským.
,,Pamätám si, keď sme naposledy pili spolu vo vírivke." Povedala som a usmiala som sa pozerajúc na ľudí s pred Hotela.
,,Vieš čo, stále myslím na teba."
Povedal zamyslene
,,Myslíš, že ja na teba nie? Všetky myšlienky sa točia len okolo teba, no ja neviem ako zajtra zvládnem školu."
,,Tiež, myslím aj na naše prijemne strávené chvíle aj čo sa stalo pred večierkom." Usmial sa na mňa, no neusmej sa naspäť. Objala som ho a začala mi byť na balkóne pomaly chladno.
Prehodil cez zo mňa sako a pritúlil, v tom som sa mykla na rozbitý pohár dole s balkóna, ktorý hodil Jungkook?
,,Prečo si to spravil?"
,,Nechcem už piť. Nie keď som s tebou, nechcem ti znova ublížiť."
,,Aww, Jungkook, ale to sme mali len prípitok. A mohol si to zaniesť."
,,Táto verzia sa mi viac páčila."
Pritúlil si ma viac do objatia a tak som položila pohár na malý stôl čo tu bol.
Pritúlila som sa k nemu a opäť som bola zaborená v jeho hrudi a on mal podopretú hlavu na mojej.
,,Viem, že možno nie je neskoro, ale nejdeme už?" Spýtala som sa
,,Prečo? Ale môžme ak chceš."
Usmial sa na mňa
,,Tak som už celkom unavená a chcem sa do školy vyspať."
,,Tak poďme."
Potiahol ma za ruku a hľadali sme Bangtan.
Išli sme dole po schodoch a zasvietil na nás reflektor.
Za nami išla Namjoonova mama, asi chcela niečo oznámiť, prekyrili sme si oči a rýchlo zišli dolú.
Videli sme po ceste Bangtan tak sme len na nich zakričali.
,,Ideme už domov!"
Vybehli sme von a začali sme sa smiať, super trapas.
Išli sme na parkovisko a nastúpili do auta.
Cesta bola taká celkom tichá.
Keď sme prišli domov ja som si hneď vyzula opätky a išla hore.
Jungkook za mnou dobehol a zdvihol do vzduchu, začal som mnou točiť.
,,Ty ešte nejdeš späť."
Bral ma ako princeznú po schodoch.
,,Pusti maaaa. Jungkook!" Kričala som so smiechom
Hodil ma na posteľ a začal bozkávať krk.
,,Ja sa ťa neviem dočkať, nemienim riskovať, že ťa nebudem mať dlhšiu dobu pri sebe."
,,Prečo by si mal?"
,,Sweetie."
Začal mi dávať jemné bozky po krku, až k výstrihu, rozopol mi šaty.
A s mojou spoluprácou som mu dala dole košeľu.
Hodil ma na posteľ a hodil sa na mňa, len ma bozkával a už len pri tom som zrýchlene dýchala.
O chvíľu sme boli bez oblečenia a len sa bozkávali.
Pomaly som cítila jeho kamaráta vo mne, nečakala som to a tak ma prehlo v chrbte.
Začal prirážať a na to som vzdychala. Stále zrýchloval, ten ma teda nešetrí.
,,Aaah." Vzdychli sme opäť naraz
Jungkook pov.
Začal som ju bozkávať od krku nižšie a nižšie až som sa dostal k najcitlivejšiemu miestu, potom som jej ho tam strčil, prehla sa v chrbte a chytila ma za vlasy.
Stačí mi ju len vidieť a už sa spravím a nie to ešte do nej vrážať.
Po hodine...
Ležali sme v posteli, ale každý na svojej strane a pozerali do stropu.
,,Môžem si ľahnúť k tebe bližšie? Lepšie sa mi tak zaspáva."
,,Poď ku mne." Povedal som s úsmevom, posunula sa ku mne bližšie, ale ja som si ju k sebe pritúlil.
Na čo sa len roztomilo usmievala.
,,Dobrú noc."
,,Dobrú."
Pomaly sme zaspávali v náručí.