Láska zo zastávky ❤️

28. KAPITOLA why?

Samozrejme, že tam bol celý Bangtan. Rýchlo sme sa otočili na päte a ani si toho nevšimli.
Prechádzali sme sa po hotely až sme si sadli na opustené schody.
Sedeli sme ticho vedľa seba až mi začalo byť trápne.
,,Ak chceš môžeš ísť za nimi ja to zvládnem do mojej izby." Povedala som
,,Nie, pôjdeme za nimi neskôr, nechcem ťa púšťať samú a už vôbec nie do izby medzi ne."
Prikývla som oprela som si o neho hlavu, preplietli sme si prsty na rukách. Hladil ma jemne po chrbte a začal spievať. Jeho hlas je ako od boha, pomaly prestával a pridala som sa.
,,Say, i love you, i dont want two."
On nevedel, že viem spievať, tak chvíľu sedel ticho, až sme začali spievať spolu.
Bolo to také dojímavé, až sa mi chcelo plakať.
Nakoniec mi aj tak potiekla slza, ktorú som rýchlo utrela bez povšimnutia.
Onedlho začali všetci chodiť po schodoch smerom ku bazénu a tak sme išli do jeho izby, kde boli ostatný.
Jungkook si ľahol na posteľ a ja vedľa neho, pozorne sme počúvali o čom je reč, ale aj tak som bola mysľou inde.
Myslela som kedy sa už budem blázniť v bazéne.
Keď som sa vrátila do reality, tak sa Hoseok s Lily hádali.
,,Ja! No dovoľ!"
,,Áno dovolím."
,,Prečo sa hádate?" Spýtala som sa a Jungkook mi dal rýchlo ruku na ústa a pošepkal do ucha:
,,Je lepšie sa do toho nestarať."
Kývla som, ale tak no čo už som tvrdohlavá.
,,Takže prečo?"
Jungkook si prešiel rukou po tvári.
,,On si myslí o mne, že som s ním len kvôli, no vieš čomu, to len za to, že chodíme teraz tak krátko! Je mi z teba zle."
Postavila sa a odišla, toto by som nikdy nepovedala na Lily, taká nahnevaná a na Hoseoka by som nepovedala, že si môže niečo také myslieť. Ale Lilly má právo sa hnevať.
Pomaly som sa postavila, aj keď sa ma snažil Jungkook zastaviť, išla som za ňou.
,,Lily stoj! Vravím ti stoj!"
Nezastavila a tak som zrýchlila a padla.
Rýchlo ku mne pribehla a postavila ma.
,,Ty si nedáš pokoj však." Povedala so smiechom.
,,Nie nedám, a už vôbec nie teraz."
,,Nemyslím si, že mi pomôžeš."
,,No keď myslíš, teraz poznám ja viac Hoseoka, už prešla nejaká doba a ľudia sa menia. Nemal proste náladu a bolo to aj vidno a úprimne ty si si k tomu sama dopomohla."
,,Tak ďakujem, týmto si mi úplne pomohla."
,,Bože, nepoznáš ma, úprimnosť nadovšetko. Tak ma pekne ďalej počúvaj. Jeho to prejde, proste sa len zle vyspal aj keď ho to veľmi neospravedlňuje. Teraz ho chvíľu nechaj nech si uvedomí, že spravil chybu. Hobi je až príliš dobrý človek aby to nechal to tak."
,,Ja viem, ale ranilo ma to, možno som si k tomu dopomohla, ale nebol to môj zámer."
,,Však ja viem, poznám ťa a zrejme by to ranilo každú babu čo není kurva." Usmiala som sa na ňu a objala ma.
Aspoň takto môžem pomôcť.
Išli sme do Lilynej izby a robili sme si srandu, kým sme tam boli sami, ostatný ostali na izbe.
Rozprávali sme sa a pozerali našich trápnych chalanov zo školy, srandy no.
18:34
Pomaly sa vymieňali, kto pôjde do bazénu. My sme išli bohužiaľ ako posledný.
Po našom smiechu prišlo Lily smutno.
,,Ale veď kľud."
,,Ja len čo ak sa rozídeme?"
,,To nehrozí, nie je až taký sprostý."
,,Ale sama si povedala, že od tej doby sa zmenil a čo ak veľmi."
,,Ježiši neboj sa, jednak nemám posúdiť ako sa správal, keď bol malý, keďže si ani nepamätám veľmi na Jungkooka s detstva."
,,No zmenil sa."
,,To je normálne." Pousmiala som sa a utrela jej slzu.
,,Ja ťa neopustím." Usmiala som sa.
,,Nepôjdeme sa vonka prejsť?"
,,Nemyslím si, že môžeme."
,,Nevadí len tak sa kúsok prejsť."
Prikývla som a išli sme.
Hoseok pov.
,,Lily mrzí ma to, nechcel som."
Vtrhol som do izby, ale nikoho nikde.
,,Myslel som si, že tu budú." Povedal Jungkook isto.
,,No zrejme nie, poďme hľadať."
Bol som nervózny, čo ak sa plánuje so mnou rozísť?!
Ja som fakt nechcel, proste nemal som vtedy náladu a zrejme si to nevšimla. Ona si to nezaslúžila.
......
Po pol hodine sme prehľadali s Jungkookom celý hotel a nikde sme ich nevideli, ani nikto ich nevidel, veľmi sme sa báli.