Láska zo zastávky ❤️

15. KAPITOLA i hate school, but...

,,Ale, ale moja, čo sa stalo? Ooo pohádala si sa s Jungkookom? To mi je ľúto." Povedala ironicky, ale nemala som silu na to sa s ňou už hádať momentálne.
,,Áno a to nie je tvoja vec." Chcela som vyjsť, ale jej partia dvoch báb mi zabránili v ceste, samozrejme nikdy nechodí sama a zázrak, že ich pustili.
,,Môžte uhnúť prosím?"
,,Nie nemôžme."
Už som strácala nervy a otočila sa k nej, vtipné na tom celé bolo, že bola hodina a my sa tu hádame na wc.
,,Vidím Lee, že ti liečenie nepomohlo."
,,Mňa nikdo nezmení."
,,To mi ani vravieť nemusíš. Poznám ťa už." Dupla nohou ako malá.
,,Už ma sereš."
,,Nápodobne."
Dala mi päsť do brucha. Ľahla som si na zem lebo to bolelo, do žalúdka a ešte keď som ho mala stiahnutý zo stresu a smútku. V tom sa otvorili dvere a baby čo stáli pri dverách boli na zemi.
,,Choďte preč štetky." Povedali naraz Selena a Lily. Odtiahli ma do triedy.
,,Kľud učiteľka odišla do kabinetu."
,,Takže Jungkook si spokojný máš dobytú frajerku." Zvýšila na neho hlas Selena.
On sa okamžite vystrel a prišiel za mnou. Ja som ho odstrčila a vyvliekla sa babám s rúk a odišla si sadnúť na miesto.
,,Prepáč Bella, ja, nechcel som."
V tom prišiel profesor Tim s krikom do triedy.
,,Sadnúť!"
Všetci si rýchlo sadli ako povedal.
,,To bude v pohode."zašepkala mi Selena.
,,Prečo si sa nebránila?"
,,Neviem bola som tak zúfalá, že mi to bolo jedno." Súcitne ma objala a dala mi pusinky na líčko. Usmiala som, ale stále som mala kŕče.
- 🕜🔔
Zazvonilo na ukončenie poslednej hodiny a tak som vyšla z triedy a Jungkook za mnou pribehol. Chytil ma za pás a dala som mu ruku preč.
,,Tak poď aspoň pôjdeme spolu domov."
,,Nejdem s tebou, chcem byť sama, musím si to všetko premyslieť."
,,Není o čom premýšľať, idem s tebou."
Dobehol za mnou Chuck.
,,Ja ti na ňu dohliadnem." Povedal súcitne, ale moje nervy už to nezvládali.
,,Vy ste obidvaja hluchý! Chcem byť sama!"
Nakričala som do nich a odišla.
Išla som na zastávku, ktorá trvala cca 7 minút od školy. Čakala som na zastávke na autobus.
Celý čas som si zvierala brucho.
Zatiaľ som si dala sluchátka a len počúvala do vzduchu. Videla som prejsť Jungkookovo auto a tak som otočila zrak na stromy.
- 🚌🚶🏼‍♀️
Prečo mi to urobil? Prečo sa zrazu takto správa? A prečo som sa nechala takto ponížiť od Lee?
Kým som premýšľala tak už som vystúpila na zastávke a šľapala, bolesť brucha sa zosilňovala a ja už som nevedela čo robiť. Ako som otvorila dvere tak sa mi pozdravil Jimin, ale ja som bežala s rukou cez ústa na záchod čo bol na poschodí. Vyšlo to všetko zo mňa. Jimin rýchlo pribehol a držal mi vlasy.
,,Si v poriadku?"
,,Teraz už lepšie."
,,Mrzí ma ako sa k tebe Jungkook zachoval, už som sa s ním porozprával. Ale chcem počuť aj tvoju verziu."
Ťahal ma do obývačky.
,,Počkaj chvíľu." Po menšej hygiene som si sadla k Jiminovi na gauč.
,,No, neviem prečo, ale od rána mu proste preplo, ale nie po čase, ale so sekundy na sekundu. Bolo to divné, ale neviem, prišiel mi, iný, už to nebol môj zodpovedný, starostlivý Jungkook, ale svoje minulé ja. Vždy sa ku mne správal ako badboy, ale bral to s nadhľadom, že s ním chodím. Čo ak zasa bude fuckboy a opustí ma?"
,,Aha, dobre, chápem ťa a nemal dôvod byť k tebe nepríjemný, moje vyhodnotenie situácie je, choď sa s ním hneď porozprávať. Ale najprv sa najedz."
Mám rada Jimina proste najlepší kamarát, vždy povie všetko ja rovinu a je vždy pri mne.
Išla som si dať do kuchyne polievku nejaký vývar, ktorú Jin navaril.
Išla som do izby a Jungkookok mal na sebe zaschnuté slzy a mal sluchátka.
,,Ahoj." Pozdravila som ho s prízvukom sklamania a hnevom. Hneď si dal dole sluchátka a podišiel ku mne. Ruky mi dal opatrne okolo pásu, lebo bolo vidno, že nevie čo o do mňa čakať.
,,Vidíš aká si dokonalá v našom vzťahu, ty nerobíš chyby, ale ja ich robím častejšie a častejšie. Stále sa opakujem, ale prepáč, neviem čo to do mňa vošlo, konečne som cítil slobodu a..."
,,Prosím, takže ja ťa obmedzujem!"
,,Nie! Tak som to nechcel povedať, myslel som to tak, že vtedy som mohol každého urážať a tváriť sa a správať ako chcem, bez ohľadu na ostatných. Neviem prečo som to spravil a mrzí ma to nechcel som aby si si to odniesla ty."
,,Ak si chceš dať pauzu stačilo to povedať hneď. Vidím, že máš potrebu baliť iné baby tak si môžme dať pauzu, ty si trochu potrtkáš a potom sa k sebe vrátime. Okey?" Toto som už prehnala, ale už som bola v skutku podráždená.
,,Čože??!" Absolútne nechápal o čom vravím.
,,Nie! Keď už som mnou nechceš byť tak ti nebránim. I keď ma to bude veľmi bolieť, ja to budem musieť prežiť, nemôžem ťa držať vo vzťahu na silu, to potom nebude ozajstná láska. Chcem aby si bol šťastný,  so mnou, či bez zo mňa." Dodala som
,,Ty o čom vravíš?! Nikdy by som ťa nechcel vymeniť milujem len teba, len ty ma vzrušuješ, len ty mi môžeš dať takú lásku ako nikto.
Tým chcem povedať, ja neviem ako to mám vyjadriť už... Ale dáme si oddych dobre? Ja pôjdem teraz navštíviť maminu a potom ťa prídem vyzdvihnúť a pôjdeme niekam, mám pre teba prekvapenie... ale prosím, nehádajme sa už, chápeš milujem len teba a nejaké ostatné ma nezaujímajú." 
,,Aj ja len teba milujem a s Chuckom sme len dobrý kamaráti, a aj budeme, on má rád niekoho iného. A prepáč aj mne ja..."
Dal mi vášnivý bozk na pery a pomaly odchádzal bez slova. Chytila som ho za ruku a veľmi silno objala...
,,Mrzí ma, že som sa tak správal."
,,To aj mňa, ale stáva sa, dôležité je, že si to uvedomil."
Opäť ma láskyplnne objal a šepol:
,,O 19 pred domom."
Ja som sa zatiaľ pustila do práce. Teda najprv som bežala za Jungkookom.
,,Počkaj! V aute sú tie veci pre psov!"
,,Jáj áno." zasmiali sme sa otvoril kufor. Vyniesli sme to všetko do záhrady a odišiel. Ja som sa pustila do toho.
- 😧👷
(O hodinu a viac neskôr)
Konečne hotovo.
Okolo celej búdy boli svetielka v tvare psej labky, ktoré svietili na bielo. Mali tam celkom peknú bielu podlahu. Za stenou bola taká "jaskyňa" kde sme nič nevideli, keďže sa stáčala do boku. Mali tam pelech a menší koberček v tej "jaskyni" a malé automatické svetielko. Vonku boli dve misky, pár hračkiek a nad dverami mali napísané svoje meno. Tak isto to bolo na druhej strane. Sú oddelený stenou menšou ale majú tam taký rám cez ktorý sa dá predchádzať.
Som na seba pyšná, je to tak pekne spravené.
Už bolo šesť hodín, keď som sa pozrela na hodiny na mobile. Ešteže som mala veľa upozornení na uzamknutej, inak by som videla Jungkooka a teraz máme od seba oddych, takže by to nebol príjemný pocit (dramatická ja).
Išla som rovno do sprchy kde som si sadla a bola som tam trochu dlhšie, užívala som si to, že sa nikam nemusím ponáhľať. Zaspala som.
Pozriem na hodiny a za 10 minút sedem! Bože hneď ma vystrelo a začala som sa sušiť, obliekať a maľovať, akurát sedem keď som sa dokončovala, keď som počula zatrúbenie auta, tak som sa na to vykašľala a išla som tak ako som bola, ale vyzeralo to dobre.
Mala som na sebe:

Utekala som dolú ako mi len nohy stačili. Jungkook čakal pred autom, otvoril mi dvere a nastúpila som.
,,Ahoj."
Dali sme si pusu, čo som nečakala, ale nevadilo mi to, tie jeho sladké pery som už dlho necítila. Ani som sa nebránila tomu ako mi dával pusu rôznym spôsobom, bolo to vzrušujúce a mala som z toho motýliky.
Po pár minútach sme sa odtiahli a mohli sme vyraziť.
Už som si to uvedomila, že aj tých pár hodín bez lásky môže ublížiť, ale aj zároveň pomôcť, už som si veľmi rýchlo zvykla, že som s ním stále a nevadí mi to samozrejme.
,,Jungkook, chýbal si mi."
,,Aj ty mne sweetie veľmi, ale teraz si vychutnávaj cestu."

Po chvíli sme sa stratili s rovnej cesty, išli sme po blate cez les.
Verila som mu a tak som sa ani nepýtala. Len som si tresla hlavu a okno auta.
,,Au."
Auto pomaly začalo zastavovať.
,,Vieš čo, poďme radšej peši, aj tak to už není veľmi ďaleko, a nechcem aby si si ešte buchla."
Nebránila som sa a tak sme vystúpili.
Podišiel ku mne a dal mi pusinku do vlasov, chytil mi ruku a pevne ju držal.
,,Tak, teraz ti zakryjem oči, neboj sa ničoho, len mi ver."
Zakryl mi oči a vôbec nič som nevidela, len som cítila ako mi drží ruku a druhou rukou ma drží okolo pásu a posúva vpred. Bála som sa celkom aby som sa nevytrepala s mojou šikovnosťou.
,,Tak si pripravená?"
,,Ako nikdy." Povedala som s nadšením.
Otvorila som oči a neverila som.
Bolo to nádherné, bola tu taká trávnatá rovina s rôznymi druhmi kvetov, okolo boli stromy a tiekol tu aj malý vodopád ako z rozprávky!
,,Wau Jungkook to je nádherné. Ďakujem." 
,,Ešte som neskončil." Posadili sme sa na deku ktorá bola v strede, na deke bol košík, zrejme s jedlom. Chytil ma za ruku začal spievať, on spieva ako anjel.

Pozerať sa do jeho sladkých očí a počúvať jeho jedinečný hlas je niečo neopísateľné, zrýchľuje sa mi tep, teplo prechádza celým telom, motýliky mi lietajú v brušku a až sa chvejem od radosti, bola som tak kľudná a spokojná. Všetko čo som kedy potrebovala je pred do mnou, on je pre mňa všetkým. Pomaly sa mi začali spúšťať slzy od radosti, i keď cez to všetko čo sa dnes cez deň stalo sa tento deň ukončuje najlepšie ako môže.
Pomaly som už cítila, že pomaly prestáva spievať, bolo to tak nádherné a tak romantické, cítim sa ako princezná.
,,Jungkook to je tak pekné, spievaš ako anjel a ja, nechcem o teba prísť." Pevne sme sa objali a utrel mi slzy spod očí
,,Ty sa nemáš za čo ospravedlňovať, ja sa musím viac kontrolovať."
,,Nemusíš, každý robí chyby, to len ja, ti ich tak zazlievam."
,,To není pravda, keby som bol k tebe milý tak by ti Lee neublížila. Och, je mi zle len, keď to vravím, nechal som svoju babu zmlátiť na wc, ja neviem Bella, po tomto či ma budeš ešte chcieť, ak nie tak to pochopím." Celkom zaboleli posledné slová, ale chápem, že má s toho výčitky, ale nikdy by som ho kvôli takej veci neopustila.
,,Jungkook, zbláznil si sa, milujem ťa, to není tvoja chyba, že mi spravili to čo mi spravili. Prosím ťa nehovor tak, neopúštaj ma."
Začal mi tiecť vodopád s očí, dneska som pochopila, čo vlastne znamená význam slova láska, láska= Jungkook
,,Ani ja teba nechcem opustiť."
Začala mu tiecť slza po tvári a po chvíli ďalšia a ďalšia...to som nečakala.
,,Kookie, ja som ťa ešte  nevidela plakať."
,,Tak to budeš jediná."
Utreli sme si navzájom slzy a opreli sme sa hlavou, pozerali sme sa jeden druhému do očí, obidvaja sme mali také tmavé hlboké oči, stále nám tiekli slzy, nechceli sme si ich utrieť, chceli sme ich nechať voľne tiecť.