Láska zo zastávky ❤️

19. KAPITOLA minulosť, ktorá sa spája s budúcnosťou..

,,Dobré ráno?" Zasmiala sa
,,Už dobré poobedie." Dodala a zasmiala som sa, veď má pravdu. Keď som sa pozrela za Selenu tak som videla ako Jimin prechádza prstom po displeji mobilu.
,,Neprespali sme niečo?"
,,No celkom áno, Lee si s Jinom užívali a aj zrejme vy dvaja však?"
Zasmiali sme sa, trochu mi bolo trápne, ale aj jedno.
,,To vážne spolu spali?"
,,Hej, Jin si to veľmi užíval, na to som sa aj okolo pol dvanástej večer zobudila." Zasmiala som sa a odišla si robiť raňajky Urobila som klasickú bagetu, maslo, šunka, syr a šalát, k tomu zeleninu a hotovo.
Položila som na stolík v obývačke jedlo a sadla si.
V TV veľmi nič zaujímavé nedávali a tak som prepla na NETFLIX a zatiaľ kým neprišiel Jungkook, tak som si zapla seriál.
Počula som ako niekto išiel po schodoch, ako inak to bol Jungkook, sadol si ku mne a jedli sme spolu, moje raňajky.
Je fajn, že mu to nevadilo pozerať, je tak prispôsobilý, keď chce.
Ale bol celý oblečený v čiernom a veľmi mu to pristalo.
Mal roztrhané čierne rifle s čiernou oversize mikinou. Cez hlavu mal kapucňu, bol taký cute. Podišla som k nemu a úplne mu stiahla kapucňu tak, že mu boli vidno len pery. Dala som mu pusu na pery a on mi ju opätoval. Onedlho prišiel dole Suga a my sme sa odtiahli.
,,Hej, prečo ste prestali?"
,,Neviem?" Povedal Jungkook ako keby nevedel čo rozpráva.
Ja som sa len tak prizerala.
,,Niečo vám poradím, nehanbite sa bozkávať na verejnosti, to znamená ako keby ste skrývali vašu lásku. Samozrejme keď budete na nejakom elegantnom mieste tak nie, ale chápete ma?"
Obidvaja sme bez slov prikrývli filozofický a múdry Yoongi ma prekvapoval, už by si mal nejakú nájsť lebo mu zachviľu šibne mám pocit.
Jungkook sa mi pozrel do očí a odvrátila som zrak, Yoongi odišiel do kuchyne a Jungkook sa mi zahľadel do očí.
Teraz mi čítanie s očí nejako nešlo. Nevidela som v jeho očiach nič, snažila som sa tam niečo čítať, ale nešlo to.
Myslím, že on mal lepšie šťastie, lebo mu čítanie s mojich očí išlo veľmi dobre, pretože od nich ani neotočil zrak a ani nemrkol.
,,Láska?"
Nič... Ignor
,,Kookie?"
,,Áno?"
,,Stalo sa niečo?"
,,Videl som tvoju minulosť."
,,Čože?" Vôbec som nevedela o čom točí
,,No vybehli mi s tebou všetky spomienky na detstvo všetky spomienky."
,,Aha a aké napríklad?" Čooo trošku som nechápala.
,,Že si bola moje prvé dievča, pretože ma nikto nemal rád a mal som s tebou prvú pusu a dokonca sme sa dotkli aj jemne jazykom, pretože sme to videli robiť mojich rodičov. A potom si tam bola ty, obľúbená, ktorú mal každý rád, ale ty si sa tak necítila, prečo?"
,,Neviem, pretože som mala rada teba a všetci sa bavili so mnou len kvôli tomu, že som mala veľa kamarátov, nebolo to skutočné priateľstvo.
A ty si bol môj prvý a teraz aj posledný chalan."
Dali sme si jemnú pusu.
,,Vieš na čo si aj pamätám, že keď si odišiel do Busanu, no poviem ti to ako moja mamina: Bola si hrozne smutná, každý večer si plakala dokým si nezaspala. Ráno si sa zobudila so slzami v očiach, bolo hrozné ťa vidieť v takom stave. Po pol roku si už potom prestala a uvedomila si si, že už to nemá význam."
,,Aww Bella to som nevedel mňa to mrzí. Poviem ti to tak ako to mne mamina vravela: Keď sme sa presťahovali bolo to pre teba nové nerád si vstával, to si nenávidel, ale kvôli Belle si vstával vždy, dúfal si, že sa vráti. Najprv si bol v pohode lebo si si myslel, že sa vrátime, ale po mesiaci si začal byť smutný nerobil si nič, v škole sa učitelia sťažovali, že stále plačeš a nepočúvaš. Keď som prišla do školy za učiteľom povedali mi, že keď plačeš tak stále kričíš meno Bella. Mňa to úplne položilo, bol to šok, aký ste mali medzi sebou vzťah, ktorý sme vám zničili a každý deň toho ľutujem všetko by bolo inak."
,,Wau tak mi už sme si boli súdený od malička."
Silno sme sa objali a mne vytieklo pár sĺz, myslím si, že aj Jungkookovi, pretože som cítila trochu mokré na pleci. Sadli sme si vedľa seba a pozerali sa jeden druhému do očí, to máme najradšej s celého dňa, keď sa pozeráme jeden druhému do očí.
,,To som sa vás až tak dotkol?" Spýtal sa s úsmevom Yoongi
,,Nie, len sa tak pozeráme jeden na druhého."
,,Ooo, už od malička ste boli taký. To si pamätám."
Hneď sme za ním vyleteli a sadli si do kuchyne.
,,Pokračuj prosím." Povedal Jungkook, asi ho to veľmi zaujímalo, ale nemôžem poprieť, že ani mňa nie.
,,Tak pamätám si, keď sme boli vonka pred Bellinim domom, vy ste sedeli na schodoch, držali ste sa za ruky a pozerali jeden druhému do očí, boli ste taký zlatý. Bolo vám jedno, že sa na vás pozeral celý Bangtan, proste ste neodtrhli oči. Potom ste si dali detskú pusu a objali ste sa. Po čase prišla Jungkookova mama a povedali ti, že sa sťahujete, tak ti Bella darovala dlhšiu pusu a utekala do domu s veľkým plačom a krikom. Ty si sa len pozeral na Bellu lebo si nechápal, ale keď ťa začala ťahať za ruku tak si sa doslova hodil o zem, mal si riadnu modrinu, na ruke. Veľmi ste sa ľúbili, muselo to byť pre vás ťažké."
,,Áno, ale najprv som nevedela, že to je tento Jungkook, mysela som si, že je to iný Jungkook, až potom keď si mi povedal, že ťa opäť veľmi rád vidím, tak vtedy som si na teba spomenula. Myslela som si, že ťa už nikdy neuvidím."
,,Asi sme si súdený." Dali sme si pusu a obajli sa.
,,Suga neušla ti náhodou slza?" Spýtala som sa
,,Asi áno." Povedal s plačom Jungkook ma chytil za ruku.
,,Ja už nechcem prežívať takú bolesť ako keď som bol malý."
,,Ani ja nie Kookie." Dala som mu obidve ruky na jeho jednu ruku, pevne stlačila.
,,Vy obidvaja by ste mali ísť do toho filmu." Povedal dojato Yoongi
Zasmiali sme sa a ja som s kuchynskej linky zobrala vreckovky a podala mu ich.
Išli sme hore do izby, zobrala som tú kartičku od producentky a pozerala som si ju.
,,A keby sme tam išli Kookie spolu? Nemuseli by sme byť tak od seba."
,,Ja ti neviem Bella."
,,Prosím je to super príležitosť Jungkook, taká nepríde každý deň."
,,Ja viem, že nie Bella, ale chápeš, že tak zmeníme a otočíme úplne naše životy?"
,,Jungkook ja som vždycky chcela aby si ma ľudia pamätali a už mojim snom od malička je byť herečkou."
,,Pozri ja ti nebudem stáť v snoch a budem ťa podporovať, ale ja mám rád obyčajný život a teba, mne to stačí. A tým ťa nechcem odradiť, takže ak chceš si splniť sen tak ja ti stáť v ceste nebudem."
,,Aha, takže ti nevadí ak odídem?"
Zranilo ma to nevedela som ako to myslí.
,,Nie to vôbec, ani nevieš ako mi budeš chýbať, ale ja už nechcem o teba prísť a nemôžem ti stáť v ceste za tvojim snom."
,,Aha, no ako myslíš."
,,Ach, Bella nemysli si, ja ťa milujem najviac na svete, ale ak niekoho miluješ, musíš ho nechať vedieť aj odísť."
Ooo to je milé od neho až s tou časťou o odchádzaní. Nebola som si istá tým, či si chcem splniť sen mojej životnej lásky alebo jednoducho povedané sen.
,,Ja radšej nepôjdem."
,,Nie Bella, máš talent musíš ísť ja ti nemôžem brániť v snoch a budem tu stále pre teba."
,,Kookie, nemusím ísť a ak mám opustiť teba aby som si splnila sen, tak to vôbec."
,,Bella nemusíme sa rozísť, bude to tak ako doteraz, lenže teraz budeme menej spolu."
,,Ale takéto vzťahy nevydržia dlho a ja nechcem aby bol koniec." Znervózňovala som sa viac a viac. Chodila som tam a späť.
,,Bella!" Jungkook na mňa zakričal a zastavil ma, stála som ako stĺp, pozeral sa mi do očí.
,,Ale my nie sme ostatné páry, my sa nerozdelíme a ani nerozídeme. Milujem ťa a ty to vieš. Nemusíš sa teraz rozhodovať všetko má svoj čas, nikto na teba netlačí keď budeš chcieť ísť pôjdeš."
Stále som tam bez pohnutia stála.
,,Už som sa rozhodla. Nikam nejdem."
,,Bella to kvôli mne nemusíš robiť, tvoj sen má pred do mňou prednosť."
,,Není!!! Ty si môj sen!"
Stál bez pohnutia, v očiach sa mu začala napúšťať voda. Pritiahol ma k sebe, silno ma objímal a ja jeho.
,,Milujem ťa."
,,Ani nevieš ako ja teba."
Dal mi pusu na krk, dlhú, až sa s toho stal cucflek.
...
Jungkook: ,,Okej, tak čo MC Donald?"
Bella: ,,Ty mi čítaš myšlienky."
Jungkook: ,,Ja viem."
Bella: ,,A môžem teraz šoférovať ja?"
Jungkook: ,,Čože? Ty vieš šoférovať?"
Bella: ,,Jasné, síce som už mesiac nie, ale ja sa len pozriem a pochopím, takže môžem?"
Jungkook: ,,Jasné, ty áno."
Usmiala som sa na neho, chytil ma okolo pásu a išli sme dole. Sadla som si za volant, pozrela som si hlavné veci čo potrebujem a už sme mohli ísť. Jungkook sa držal ako o život.
,,Kookie, tak ďakujem pekne." Pozerala som sa ironicky
,,Ja len pre istotu."
Išla som pomaly ako slimák až ma chlapec predbehol na bicykli. Jungkook sa pustil a to bola moja šanca a zámer.
Dupla som na plyn a išla 3 krát rýchlejšie.
On sa len pozeral na cestu ako rýchlo idem. Išla som podľa určenej rýchlosti, takže len 100-vkou, jeho strach v očiach ma bavil kukať zo stránky provokácie.
O necelých päť minút sme už boli tam. Sadli sme si na miesto a ja som sa ho spýtala čo chce. Išla som na pokladňu a objednala som, celkom veľkú porciu jedla. Jungkook sa len na mne smial.
,,Zabudla som pitie však?" A tak som sa vrátila naspäť
,,Dobrý mohla by som ešte poprosiť dve coly?" Predavačka sa otočila a naťukala do tej veci. Zdvihla hlavu.
,,Lee?"
,,Áno?"
,,Čo tu robíš?"
,,Zarábam, teraz bývam sama."
,,Nemôžeš si dať pauzu? A akú máš rada kávu?"
,,Mám rada espresso a mohla by som."
,,Tak objednaj espresso."
,,Dobre."
,,Potom príď za nami." Išla som si sadnúť ku Jungkookovi.
,,Vieš o tom, že tu Lee pracuje?"
,,Čože?"
,,Hej, zachviľu príde."
,,Dobre som zvedavý."
Začali sme jesť kým je to teplé.
,,Tak som tu potrebuješ niečo?" Prekvapila nás počas jedenia.
,,Kľudne si sadni." Prebehol ma Jungkook
,,No začni, prečo bývaš sama? A prečo tu pracuješ?"
Podala nám pitie a sadla si k nám.
,,Pracujem aby som si zarobila na byt, bývam sama, pretože rodičia išli na pohovor do New Yorku a tak som sa snažila osamostatniť a teraz mám viac času si všetko premyslieť."
,,Aha tak to je super naozaj a  som rada, že tu pracuješ, snažím sa sem chodiť každé ráno, ale nejak mi to nevychádza."
Ona prikývla a Jungkook na mňa vyplašiť oči, vyplazila som mu jazyk.
,,Lee a tu máš kávu."
,,Ďakujem." Mrkla som na ňu
,,A prečo nebývaš u nás? Však s Jinom chodíte? Nie? Pretože my sme vás večer počuli." Povedal a uškrnul sa na mňa
,,Nie nechodíme, asi to bral ako jednorázovku."
,,Ale, to sa mu nepodobá."
,,Musela som ísť domov, stačí?" Povedala trošku ostrejšie so stresom
,,Aha a nechceš mu to povedať, určite by ti dovolil ostať s nami."
,,To nemôžem od vás žiadať, nemôžem vás otravovať."
,,Ach, to som mala podobné, viem aké to je, už patríš medzi nás, nemáš sa za čo hanbiť a podľa mňa by si sa mala spýtať ako to je medzi vami a podobne."
,,No ja ti veľmi neviem."
,,Takto máš ho rada alebo miluješ?" Spýtal sa Jungkook
,,Áno milujem, ale poznám ho ešte krátko."
,,No vidíš, kedy končíš?" Spýtala som sa.
,,Za hodinku."
,,Tak prídeš k nám?" Prikývla a už ju volali
,,Musím ísť, ale ďakujem za rady a kávu, dobrú chuť." Povedala s úsmevom a odišla