Láska zo zastávky ❤️

23. KAPITOLA nekonečná cesta

Bol som neistý, to je najdlhšie čo bez seba budeme, ach bude mi tak chýbať.
,,No ja neviem." Povedal sam a pozrel som sa jej do očí a videl som, že asi naozaj potrebuje tú pauzu a zrejme aj ja.
,,Dobre."
Darovali sme si silné objatia a utekala dolú.
Ja som si zobral cestovnú tašku a začal baliť veci. Pozrel som sa na Bellinu tašku a začal baliť aj jej oblečenie a hygienu, ostatné nech si zbalí sama. V tom vtrhla do izby rýchlosťou svetla Selena.
,,Niečo sa deje?" Spýtal som sa.
,,No len utekám pred Jiminom ak ti to nevadí."
Ja som len mykol plecami a pozrela sa na mňa.
,,Niekam sa chystáš? A dokonca aj s Bellou? Vy ste sa pohádali!"
,,Nie! Preboha dávame si len pauzu."
,,Aha, chápem aj my sme mali pauzu, len vám to prospeje, uvidíš, najlepšie to bude, keď sa konečne stretnete." Povedala s úsmevom Selena, predsa vie viac o vážnom vzťahu ako ja.
,,Ďakujem za podporu."
,,Pre kamoša, všetko. Musím ísť! Už ide!"
Zasmial som sa a pokračoval v balení. V tom zase niekto vtrhol do izby.
,,Asi budeme už radšej zamkínať izbu."
Otočil som sa a bola to Bella.
,,Prepáč."
,,Ale to nič." Povedala s úsmevom na tvári.
Pozrela sa do tašky akoby tam niekto zomrel.
,,Niečo sa stalo?" Spýtal som sa vyľakane.
,,Ty si my zbalil moje obľúbené veci a dokonca aj tú mikinu od teba. Och Kook, poznáš ma dokonale." Ovesila sa mi okolo krku a chytil som ju za pás, bude mi chýbať. Odtiahli sme sa od seba a začala si baliť ostatok vecí.
Ja som si už dobalil a tak som skočil na posteľ a chytil mobil do ruky, prechádzal som instagramom a videl našu spoločnú fotku, to nám až tak pristane?
,,Kook? Nevidel si náhodou moju drogériu?"
Zdvihol som hlavu.
,,Už ju máš v taške."
,,Ďakujem."
Skočila vedľa mňa a pozerala sa na mňa ako pozerám Instagram.
,,Už sa teším, naši rodičia, sa tak dlho nevideli." Povedala Bella zasnene.
,,To hej. Ideme už?"
,,Môžme."
Zobral som moju aj Bellinu tašku, odniesol do auta a vrátil sa dnu. Rozlúčiť sa.
,,Tak ahojte, vidíme sa za necelé tri dni."
Zamávali a nastúpili sme do auta. Pustil som hudbu a spievali sme si, onedlho sme boli už pred Bellinim domom.
,,No je čas."
,,Ja viem, prídeme k vám v nedeľu. Okej?" Povedala Bella rozhodne.
,,Jasné."
Dali sme si vášnivý bozk a vystúpili sme s auta. Vytiahol som jej tašku s kufra a objali sme sa
,,Budeš mi chýbať." povedala smutne.
,,Aj ty mne."
Odtiahla som od môjho silného objatia a bežala dnu. (Bolo to tak lepšie)
Nastúpil som do auta a išiel.
- 🚗
Už som bol pred dverami, bol som nervózny, mamine som nevolal, chcel som to spraviť ako prekvapenie. Zaklopal som na dvere, ale nič.
,,To som ja otvor!"
Stále nič a tak som zobral náhradný kľúč od domu spod rohožky.
,,Mami!"
Videl som ju ležať na zemi, vedľa seba mala lieky.
,,Bože môj."
Hneď som vytočil Bellu.
,,Áno?" Ozvalo sa.
,,Moja mama sa predávkovala liekami a teraz leží na zemi, onedlho prosím príď do nemocnice."
Ukončil som a zavolal sanitku. 
- 🗣️📱
Zachviľu som už počul húkať sanitku, hneď som otvoril dvere a začali robiť nejaké rýchle vyšetrenia.
,,Čo sa jej stalo?" Pýtala sa ma pani.
,,No, chcel som prísť ako prekvapenie, ju navštíviť a našiel som ju na zemi takto ležať."
Zapisovala si a nič nepovedala.
,,Bude vporiadku?" Spýtal som sa nervózne záchranárov.
,,Áno, poď s nami pôjdeme do nemocnice." 
Naložili ju do sanitky a išiel som s nimi, sadol som si k nej a pevne jej zvieral ruku. 
Pani sa ma o chvíľu začala znova pýtať.
,,Mala dôvod sa predávkovať?"
,,No zomrel nám otec pri autonehode a ja som sa teraz odsťahoval od nej. Možno bola dlho sama, ja som ju ani nechodieval navštevovať, odvtedy čo som sa vtedy odsťahoval."
O chvíľu sme boli v nemocnici a rýchlo ju previezli dnu. 
Ja som musel čakať v čakárni. Pomaly som  zaspal.
,,Jungkook!"
Kričala na mňa Bella s diaľky, utekajúc smerom ku mne. Ja som sa rýchlo postavil, rozbehol som sa aj ja za ňou a pevne sme sa objali.
,,To bude dobré, to nič." Hladkala ma po chrbte a upokojovala.
,,Som rád, že si prišla, neviem ako by si som to bez teba zvládol."
,,To je istota."
Objal som ju ešte raz.
,,Tvoja mamina je mladá, to zvládne."
Usmial som sa a v tom prišiel doktor, hneď mi sklesol úsmev a podišiel som k nemu aj s Bellou.
,,Bude vporiadku teraz, oddychuje. Mala výplach žalúdka, našťastie ste ju našiel skôr než lieky začali účinkovať, zrejme ste ju našli zhruba pred tým, ako odpadla. Ale uisťujem vás, že bude vporiadku."
,,Och, ďakujem pán doktor, môžem ju ísť pozrieť?"
,,Jasné, ale je to určené pre rodinu."
,,To je vporiadku, ja počkám." Povedala a sadla si na stoličku.
Vošiel som do miestnosti kde bola mamina. Mala jemne otvorené oči.
,,Ahoj mami, ako sa cítiš?"
,,Už lepšie, som rada, že si prišla, si tu sám?"
,,Som rád, že som ju našiel, mohlo to byť horšie. A nie, nie som tu sám je tu so mnou Bella."
,,To som rada, neviem čo ma to napadlo, proste už som to psychicky nezvládala. Byť každý deň doma, sama, počúvať svoje myšlienky."
,,A čo kamarátky?" Spýtal som sa, bolo mi jej ľúto, že stále bola sama doma, staral som sa len o svoj život.
,,Občas som sa s nimi stretla, zrejme tak, raz, dva krát do týždňa."
,,To je super mami, som rád, že ti nič není, to by som ja potom nezvládol, sľubujem ti od dneska, že ťa prídem každý týždeň aspoň raz alebo viac krát."
,,To by som bola rada." Darovala mi úsmev a chytil som ju za ruku.
,,Zavolal by si mi prosím ťa Bellu?" Prikývol som a zavolal ju.
,,Dobrý deň."
,,Už mi nevykaj, alebo som ti už povedala, že mi máš tykať? No už neviem, poď si sadnúť." Sadla si vedľa mňa, mama chytila aj mňa aj ju za ruku.
,,Zlatíčka moje, sľubte mi, že na seba budete dávať pozor, že sa o seba budete starať a že vydržíte aj v tých najťažších chvíľach a tak ďalej."
,,Jasné, že áno, na to sa spoľahnite. Prečo sa pýtate? Teda pýtaš." Povedala Bella.
,,Pretože vaša láska, je natoľko silná, že ani smrť vás neoddelí. Vy dvaja ste moja najbližšia rodina. A už vás nechcem vidieť oddelených, zničilo by to aj mňa. Ste spolu najsilnejší, a to vďaka vašej láske, ktorú matet medzi sebou."
,,To si povedala veľmi pekne, myslím, že to nehrozí." Povedala milo Bella
,,Točí sa mi nejako hlava. Zavolajte sestry a..."
Nestihla to dopovedať a odpadla Bella bežala pre sestričku a ja som tam s ňou ostal sám.
,,Prečo mi toto robíš?"
Utiekla mi slza spod oka a spadla na mamininu ruku. Bella prišla aj so sestričkou a doktormi.
,,Musíte ísť von a môžte ísť rovno domov, dáme vám vedieť a zajtra môžte prísť." Povedala sestrička a odprevadila nás do čakárne, kde už boli Bangtan.
Tý sa naraz postavili a zavalili ma otázkami.
,,Je vporiadku?" Spýtal sa Tae
,,Nič jej nie je?" spýtala sa Selena
,,Prežije to?" spýtal sa Namjoon.
,,Dobre to stačí, áno prežije, bude vporiadku a teraz len odpadla." Zvýšila hlas.
,,Môžme ísť?" Spýtal sa Suga unavene, už bolo osem hodín večer a to čakanie unavuje. Nasadli sme do áut a išli domov.
Šoférovala Bella, pre istotu.
Vystúpili sme a všetci sme išli do svojich izieb.
Vyvalil som sa na posteľ a pozeral do steny. Bella si mi ľahla na hruď a hladkala ma.
,,Si vporiadku?" Spýtala sa ma Bella ustarane.
,,Nie vôbec, len mám mamu v nemocnici, zomrel mi otec, som jedináčik a podobne." Zhúkol som do Belly, celkom ma to vytočilo.
,,Ja viem, že to máš ťažké, ale všetko sa obráti na dobre, ja to viem a nie si sám, máš mňa. Máš úžasných kamarátov na ktorých sa dá spoľahnúť. Stojíme všetci pri tebe Kook, nemáš sa čoho báť. Bude to tak vždy a navždy. Však všetko zlé, je na niečo dobré."
,,Ďakujem za tvoj optimizmus. A za všetko."
Dal som jej pusu na čelo a usmiala sa. Otočila hlavu smerom ku mne a povedala: ,,Nemáš za čo ďakovať, to je moja práca, robiť ťa šťastným."
Po čase sme sa postavili a išli k Belle domov...
Zazvonila a už som počul štekať psa, pozreli sme sa na seba a zľakli sme sa, že sme v inom dome a tak sme sa pomaly otáčali, keď nikto neotvoril dvere.
,,Ahojte, dlho sme vás nevideli, poďte ďalej."  Povedal milý, ženský hlas. Otočila sa Bella a skočil na ňu pes, bol to nemecký ovčiak.
Bella spadla na zem a začal ju ten pes olyzovať.
Ja som sa smial, ale samozrejme som jej pomohol vstať, o chvíľu som bol aj ja na zemi.
,,Sme v správnom dome?" Spýtala sa Bella so smiechom maminy.
,,Jasné, sme tu tak sami, že už sme potrebovali nejaký ten hluk. Tak sme si zobrali s útulku, Dennyho, má 2 roky." Povedala jej mamina a zasmiali sme sa.
,,Ja, že si už bola doma." Povedal som.
,,No išla som sa prejsť a o chvíľu si zavolal tak som len hodila tašky pred dom a išla za tebou."
,,Máš ich v izbe." Povedala jej mamina.
Bella pov.
Bola som nadšená s toho, že si zobrali psa s útulku len škoda, že si ho nekúpili vtedy, keď som ho potrebovala a chcela.
,,Škoda, že ste si ho kúpili až teraz a nie, keď sa odsťahujem."
,,Prepáč, ale kým si tu bola ty, tak sme mali vždy čo robiť, ale dúfam, že to chápeš, hocikedy môžeš prísť a máme ešte pre teba jednu novinku. Som tehotná."
,,Čože? Mami to je super."
Silno som sme sa objali s rodičmi a aj Jungkooka sme prichýlili k sebe.
Rodiča a Bangtan sú moja rodina.
,,Tak poďte už dnu."
Sadli sme si do kuchyne za stôl.
,,Dáte si niečo na pitie?"
,,Ja si dám čistú vodu." Povedala som
,,Aj ja si dám prosím." Povedal Kook, som rada, že sa snaží byť milý, pretože nie vždy mu to víde.
,,Ďakujeme." Povedala som za nás oboch.
,,Tak čo mami, vrav, bude to dievčatko alebo chlapec? Už ste rozmýšľali nad menom? Máte už izbu?"
Spustila som na maminu otázky, zaujímalo ma to je to vzrušujúce, i keď už má na to svoj vek, som za to rada.
,,No, takže, budú to dvojčata, dievčatko a chlapček a chceli sme aby ste im vy vybrali mená. Pretože oni tu s vami budú dlhšie ako mi a nevieme, aké mená frčia."
To nepovedala 😂🙈
,,To je milé mami a super aspoň sa nebudete nudiť."
,,To áno, vôbec sa nebudeme nudiť."
Keď som sa pozrela okolo seba Jungkook, už vedľa mňa nesedel, rozprával sa s mojimi otcom popri hraní videohier.
Jáj Kookie.
Zrazu mi začal vybrovať mobil, zdvihla som.
,,Áno?"
,,Ahoj to som ja Lee, počúvaj niečo sa stalo s tvojim bratom."
,,Ako niečo sa stalo?"
,,No, prejdem k veci, všetko zo všade zhadzuje, kričí a je dosť opitý a ďalšie."
,,Bože, idem hneď."
,,Jungkook musíme ísť, Tae vyvádza a riadne."
,,Dobre, dobrá hra." Povedal môjmu ocinovi a podali si ruky.
,,Mrzí ma to mami, ešte prídeme, alebo aspoň ja."
,,Utekaj."

Išli sme a onedlho sme boli tam.
Otvorila som dvere a nebyť Jungkooka tak mi na hlave skončí váza.
,,Ďakujem a ostaň tu, je to môj brat, ale pre istotu ak by náhodou sa niečo stalo."
,,Tae? Si vporiadku?"
,,Ty si tak sprostá, dávaš debilné otázky, Bella! Asi keď tu rozbíjam veci po byte tak asi neskáčem od radosti!"
,,Po prvé nekrič na mňa! Nechovaj sa ako decko a ukľudni sa."
Všetci zišli na schody a sledovali to, akože ich nevidíme.
Ostal ticho.
,,Haló? Čo sa stalo?" Povedala som pokojným hlasom.
,,To Alexa, ona mi odstrelila srdce! Spravila to čo nemala a to všetko kvôli tebe! Ty si ju sem priviedla."
Išiel ku mne a zrejme mi išiel vypáliť.
,,To skúsiš ešte raz." Povedal nebezpečne Jungkook.
,,Čo si teraz, akože myslíš, že teraz sa ťa budem báť alebo čo. Ak si to myslíš si na omyle."
,,Ja sa s tebou nejdem baviť, si totálne na mol a čo si myslím? Že sa ešte raz budeš mať v pláne dotknúť Belly, rukou alebo inou časťou svojho tela tak ti ich vylámem Tak sa uvedom, je to tvoja sestra."
Ostal stáť a len na nás pozeral, potom len pluvol pred naše nohy a odchádzal. Chytila som ho za ruku.
,,Som tvoja sestra, mám o teba záujem, a stále budem pri tebe. Vieš, že sa na mňa môžeš obrátiť s hocičím. Chcem ti len dobre tak sa zdôver, možme sa ísť prejsť."
Mykol plecami a išli sme, Jungkook ma zadržal a pozrel sa na mňa, veľmi vážne.
,,Ver mi."
Sklonil dole hlavu a išli sme. Najhoršie čo má vytáčalo bolo to, že sa ostatný len pozerali. Však predsa 21 storočie, to je úplne normálne 🙄...
                               14:35
,,Tak povedz mi všetko, detaily."
,,No prišla za tebou, ale ty si tu nebola tak som ju pozval dnu a ona prikývla. Normálne sme sa rozprávali, ale potom som sa už neovládol. Položil som jej ruku na stehno a rukou som išiel bližšie a bližšie, ty vieš k čomu, no ruku mi odhodila.
Zase sme sa rozprávali a dal som jej ruku na tvár hladil som ju, čo jej nevadilo, naklonil som si ju k sebe ruku dal na stehno a už som ju mal pri sebe, keď, keď."
Prestal rozprávať a ja som bola nervózna ako to všetko skončilo.
Zastavila som jeho opilecký krok a objala ho.
,,Pokračuj."
,,No potom sa postavila a povedala: prestaň už s tým nepriťahuješ ma teraz nejako, nie som dievča za aké ma považuješ, bude trvať dlho kým sa mi bude páčiť niekto ako si ty! Zobrala si bundu a buchla dverami. Len som ju chcel pobozkať, išiel som na ňu pomaly tak čo som zas kurva spravil!"
,,Musíš ešte pomalšie, nemal si nič robiť, okrem rozprávania, nechaj ju premýšľať, predsa nepovedala, že ťa nechcem, ani, že ťa nebude nikdy milovať. Chce to čas, teraz ju ignoruj a ona si určite uvedomí svoju chybu. Nechodí na našu školu, nemáš ju každý deň pred očami, nebude to ťažké aj keď viem, že budeš mať."
,,Ďakujem, prepáč, že som na teba tak vyšiel. Ja len, vieš."
,,To je vporiadku, poď pôjdeme domov a pôjdeš si ľahnúť, potrebuješ to."