Láska zo zastávky ❤️

22. KAPITOLA ráno ☀️

Pomaly som otvorila oči a lúče slnka, presahovali cez okná do celej obývačky, kuchyne a jedálni.
Bella ešte spala.
Telka už bola vypnutá.
Zázrak, že som zaspala, to sa mi často nestáva, musela som nejako nevedomky. Pozrela som sa na hodiny do kuchyne a bolo šesť hodín ráno. Zhrozila som sa a ľahla si, nebudem predsa takto skoro vstávať, keď mám teraz možnosť využiť spať, ale už je víkend.
Zatvorila som oči a znova zaspala.

Začala som kričať, pretože ma niečo lízalo, otvorila som oči a bola to SUMI. Všetci raňajkovali.
,,Čo ste ma nezobudili?"
,,Vyzerala si byť unavená, tak sme ťa nechali spať." Povedala s úsmevom Bella.
,,Aha, ďakujem."
Postavila som sa a sadla si k nim za stôl.
,,Ďakujem, že som tu mohla prespať."
,,Ale není zač, pre mňa to bola radosť."
Usmiala sa na mňa a podala mi raňajky. Za stolom sedel Tae (ktorý na mňa stále pozeral) Jimin, Namjoon a Hoseok.
,,Idem zobudiť Kooka, hneď som spať." Povedala Bella a išla po schodoch hore.
Jungkook pov.
,,Dobré ráno." Počul som ako niekto na mňa hovorí.
Otvoril som oči a uvidel Bellu, milujem tieto rána. Pritúlil som si ju k sebe ako macka, ležala na mne a hladkala ma po tvári.
,,Ako si sa vyspal?"
,,Dobre, len škoda, že si nespala pri mne, vtedy som nemal pocit istoty, že sa ti nič nestane."
,,Ale Kook, to nie, ja sa viem obrániť."
,,Však hej, ale aj tak."
Dal som jej pusu do vlasov a hladkal som ju po chrbte.
,,A tebe sa o čom snívalo?"
,,Že som bola v noci sama v lese a mala som stále taký pocit ako keby ma niekto sledoval, neviem kto to bol, ale ten pocit som už zažila a to ma na tom desilo."
,,Ale neboj sa, nikto ťa nesleduje, keď som tam ja, pretože kto sa na teba pozrie tak ho zabijem len pohľadom."
Otočila sa smerom do mojich očí a dala mi veľkú pusu. Postavila sa a ja som ju chytil za ruku a pritiahol k sebe znova na posteľ, ale tentokrát vedľa mňa.
,,Kook musím ísť dole."
,,Nemusíš."
,,Ale áno, je tam Alex sama s Taem, Jiminom a Namjoon a ak ešte nie dokonca s Hoseokom."
,,Ale Bella, celú noc som ťa nevidel."
,,Kookie, mali by sme si dať pauzu."
,,Čože!?"
,,No nemyslím tú krátku pauzu od vzťahu, myslím len jeden deň kedy sme bez seba. Veľmi sme na seba naviazaný, ale až tak, že nemôžeme bez seba vydržať ani jednu noc. A to nie je dobré."
,,Bella, ale to nevadí, ale však páry majú byť na seba naviazané až spojené a závislé na sebe, síce nie až tak veľmi, ale majú."
,,Kook, to nevravím, že to je zlé, ja som na teba naviazaná, proste všetko, zabíjala by som pre teba. Ale toto je veľmi, prosím sprav to pre mňa. Aspoň nám už nám nebude tak smutno, keď niekto pôjde spať do obývačky. Ver mi, bude to lepšie."
,,Dobre, ale dneska ešte nie."
,,To nie."
Hodila sa na mňa a dávala mi jemne bozky na pery.
,,A na koľko si dáme pauzu?" Však do nedeli večer. To je na zajtra a na kúsok s nedeli."
,,Mám nápad, čo keby sme išli na návštevu k vám."
,,To je super nápad."
Rozstrapatil som jej vlasy a smiala sa pri tom, zlatá.
Bol som neistý, to je najdlhšie čo bez seba nebudeme, ach bude mi tak chýbať.
,,No ja neviem." Povedal som a pozrel som sa jej do očí a videl som, že asi naozaj potrebuje tú pauzu a zrejme aj ja.
,,Dobre."
Darovali sme si silné objatia a utekala dolú. Ja som si zobral svoju cestovnú tašku a začal baliť veci.
Videl som aj Bellinu tašku a začal baliť jej baliť oblečenie a hygienu, ostatné nech si zbalí sama.
V tom vtrhla do izby rýchlosťou svetla Selena.
,,Niečo sa deje?" Spýtal som sa.
,,No len utekám pred Jiminom ak ti to nevadí."
Ja som len mykol plecami a pozrela sa na mňa.
,,Niekam sa chystáš? A dokonca aj s Bellou? Vy ste sa pohádali!"
,,Nie! Preboha nie! Len si dávame pauzu."
,,Aha, chápem aj my sme mali pauzu, len vám to prospeje, uvidíš, najlepšie to bude, keď sa konečne stretnete." Povedala s úsmevom Selena, predsa vie viac o vážnom vzťahu ako ja.
,,Ďakujem za podporu."
,,Pre kamoša, všetko. Musím ísť! Už ide!" Zasmial som sa a pokračoval v balení.
12:00
V tom zase niekto vtrhol do izby.
,,Asi budeme už radšej zamkínať izbu." Otočil som sa a bola to Bella.
,,Prepáč." Povedal som previnilo.
,,Ale to nič." Povedala s úsmevom na tvári. Pozrela sa do tašky ako by tam videla mŕtveho.
,,Niečo sa stalo?" Spýtal som sa vyľakane.
,,Ty si my zbalil moje obľúbené veci a dokonca aj tú tvoju obľúbenú čiernu mikinu. Och Kook, poznáš ma dokonale." Ovesila sa mi okolo krku a chytil ju za pás, bude mi chýbať. Odtiahli sme sa od seba a začala si baliť veci. Ja som si už dobalil a tak som skočil na posteľ a chytil mobil do ruky, prechádzal som Instagramom a videl našu spoločnú fotku, to nám až tak pristane?
,,Kook? Nevidel si náhodou moju drogériu?"
Zdvihol som hlavu.
,,Už ju máš v taške."
,,Ďakujem, Honey môj."
Skočila vedľa mňa a pozerala sa na mňa ako pozerám Instagram.
,,Už sa teším, naši rodičia, sa tak dlho nevideli." Povedala Bella zasnene.
,,To hej. Ideme už?"
,,Môžme."
Zobral som moju aj Bellinu tašku, odniesol do auta a vrátil sa dnu. Rozlúčiť sa.
,,Tak ahojte, vidíme sa za necelé dva dni."
Zamávali a nastúpili sme do auta. Pustil som hudbu a spievali sme si, onedlho sme boli už pred Bellinim domom.

,,No je čas."
,,Ja viem, prídeme k vám v nedeľu. Okej?" Povedala Bella rozhodne.
,,Jasné."
Dali sme si vášnivý bozk a vystúpili sme s auta. Vytiahol som jej tašku s kufra a objali sme sa.
,,Budeš mi chýbať." povedala smutne.
,,Aj ty mne."
Odtiahla sa od môjho silného objatia a bežala dnu. Bolo to tak lepšie.