Láska zo zastávky ❤️

44. KAPITOLA ?

Vyšla som spoza rohu a išla za nimi.
,,Ahojte, o čom je reč?"
,,Ale to není rozhovor pre dievčatá." Povedal dôležito Tae
,,Však jasné."
Pozrela som sa na Jk a vidieť tie jeho krásne tmavé hnedé oči, plnej tajností ma priťahovalo, vzhľadom na to aká som zvedavá.
,,No dobre ja pôjdem, ahojte."
,,Ahoj." Povedali naraz
Niečo mi tu nesedelo, boli, divný?
No všetky myšlienky sa mi rozpŕchli, keď som zahliadla Yoongiho.
Yoongi pov.
,,Ahoj." Pozdravil som sa Belle
,,Ahoj." Zodvihla hlavu, bola tak roztomilo nízka ani si kľaknúť nemusí
,,Mmm, nechceš dnes niekam zájsť?" Spýtal som sa
,,No môžme."
Nemohol som skryť svoj úsmev. Bol som rád keď bola s Jungkookom, bola šťastná, ale nemohol som byť šťastnejší, keď som sa dozvedel, že sa rozišli. Je to fajn príležitosť ako sa s ňou zblížiť, chcel by som skúsiť s ňou chodiť, možno sa aj s ňou vyspať, ale hlavne chodiť.
,,Haló?" Vytrhla má z myšlienok
,,Prepáč."
,,V pohode."
,,A čo si sa pýtala?"
,,Že kam chceš ísť."
,,Tak čo zmrzlina? Mám celkom chuť."
,,Aj ja."
,,Tak pôjdeme tam, pozývam."
,,Dobre, taká ponuka sa neodmieta. A stretneme sa pred školou?"
,,Môžme."
Bella pov.
S úsmevom som odišla a vybrala sa ku skrinkám.
Keď som odomkla moju skriňu tak som tam dala naspäť telesnú a vybrala si učebnice na ďalšiu hodinu, ktorá bola kóreičina, mala som ten predmet rada, ale nie vždy mi išiel.
S dobrou náladou som išla do triedy. Kde bola, IU?! To už ani vo svojej triede nemám od nej pokoj. Ale bola tam sama, myslím ako bez Jungkooka, zrejme na neho čakala.
Sadla som si na miesto a začala si čítať nové učivo.
Po chvíli si ku mne prisadla.
,,Tak čo?"
,,Čo by malo byť?" Spýtala som sa nechápavo a trochu s nechuťou
,,Neviem, máš niečo nové?" Tvárila sa celkom milo, akoby ju to naozaj zaujímalo, ale len jej o niečo išlo, ako vždy
,,Podľa toho odkedy nové."
,,Odvtedy čo sme sa nevideli."
,,Tak to je veľa. Ale tak napríklad, moja mama je tehotná, kúpili si psíka a mala som fajn život."
,,Mala?"
,,No...hej." Dokým si neprišla -povedala som si
,,Aha a mala si niekedy frajera, teda okrem Jungkooka?"
,,Mala som dvoch, ale po čase to už nejako nešlo."
,,Aha."
,,A ty?"
Začala som si opisovať poznámky s učebnice, ktoré sme mali na domácu úlohu a zabudla som na to.
,,Ale mala, celkom dosť, ale každý bol taký divný, ale Jungkook...je iný."
Zvierala som v ruke pero od nervov. Mala som chuť jej s ním vypichnúť oči.
,,To je...iný."
,,Hej taký milý, pozorný, slušný."
,,Áno viem." Dostala som s pomedzi zubov
,,No a vieš v čom je fakt dobrý?"
,,No daj." Usmiala som sa, on je vo všetkom je dobrý
,,Veľmi dobre sa bozkáva."
No tak to bola posledná kvapka...
,,Prišla si mi robiť nervy? Chceš aby som žiarlila? Alebo o čo ti ide?" Povedala som s kľudom, ale veľmi to tak nevyznelo
V tom prišiel Jungkook s Taem, ešte tí tu chýbali, ja si to chcem už s ňou vyriešiť, sama.
,,Čo si jej povedala?" Vyšiel na ňu hneď Jungkook
,,Nič." Povedala s úsmevom
,,Čo ti povedala?" Spýtal sa ma, celkom so, strachom?
,,Ale nechaj tak." Povedala som a zazrel na ňu a potiahol ju silou za ruku preč s triedy, na čo sme s Taehyungom len pozerali.
,,Majú celkom zaujímavý vzťah." Povedal s úsmevom Tae
,,Hej, to teda majú." Už aj on začína alebo ako??
Nechápala som, ako sa môže takto k nej správať, keď spolu cho-dia, aj pre seba sa mi to ťažko hovorí kurva.
Po škole
,,Ahoj." Pozdravil sa mi Yoongi
,,Ahooj."
,,Čo máš dobrú náladu?"
,,To teda mám, ani neviem prečo."
Yoongi mi podal školskú tašku do ruky a zobral ma na koňa, na čo som sa začala smiať.
,,Yoongi, nechce sa ti ma pustiť? Však ma nuevládzeš." Povedala som so smiechom aby to nezobral osobne
,,Ale neboj sa."
,,Dobre verím ti."
A tak sme pokračovali až do mesta.
-
Ja som si dala jablkovú a citrónovú, mala som chuť na niečo kyslé, čo ma viac preberie. Yoongi si dal čokoládovú a vanilkovú, klasika.
,,Môžem ochutnať?" Spýtal sa milo Yoongi, podala som mu s úsmevom svoju zmrzlinu a on mne svoju, chutila dobre.
Išli sme sa prejsť do parku a v kľude sa rozprávali bolo príjemné sa s ním rozprávať také ukľudňujúce bola som tak zrelaxovaná, tak slnko, zmrzlina, dobrý pokec a prechádzka.
Doma
Sadeli sme na gauči a popritom hrali hry. Bola to naozaj zábava, ale niekedy som prehrala čo ma vytáčalo.
Tentokrát som hrala proti svojmu bratovi, obidvaja sme v tejto hre dobrý, však predsa hráči od malička.
On ma porazil?!
,,To snáď nie! Toto sa neráta. Však nie?" Kňučala som na čom sa ostatný usmievali alebo rehotali, ale mne do smiechu nebolo.
,,Ale ráta sestrička, proste musíš sa s tým zmieriť, že som lepší."
,,Nikdy, ešte jedno kolo."
,,A na čo? Aj tak vie každý, že opäť vyhrám."
,,Nebuď drzí."
,,Lebo čo?"
,,Prestaň provokovať."
,,Čo ťa vytáčam?"
,,Áno."
,,No dobre." Objal ma milo