Adoptovaná (reylo) dokončené bez korektúry

Pláž 4

Bola veľmi šikovná, bol skutočne príjemne prekvapený z toho, ako rýchlo ho dokonca dokázala aj ošpliechať s vodou a absolútne vyviesť z miery.

„Rey!"

„A čo? Je to len vodička, Ben a dobrá."

Ošpliechal aj on ju.

„Dobre, to stačí, to stačí..." smiala sa.

No hneď ako prestal, začala znovu ona.

Jeho dievčatko ho dokázalo poraziť, ona jediná zrejme mala tú moc, cítil to tak, vždy keď sa naňho pozrela, mohla mu dať všetko, mohol sa pri nej cítiť ako víťaz, alebo v jednom okamihu stratiť všetko, mala nad ním moc, o ktorej nevedel, že môže existovať v takomto rozsahu. Nikdy nič podobné necítil a nevedel, akoby sa ma voči tomu brániť a či to vôbec chce.

Rey bola skrátka preňho všetkým, čo potreboval, možno to stačilo na to, aby skutočne myslel len na ňu a na to, čo potrebuje ona, možno vôbec po prvý raz veril v to, že pre niekoho môže byť skutočnou rodinou.

Prestal sa brániť, veril tomu, že tak to má byť, že to už ani len nemôže byť lepšie, nemyslel na zranenia, ktoré by mohol cítiť, keby ho opäť odmietla, sústredil sa len na prítomnosť, len na to, aby bola pri ňom šťastná a spokojná.

„Tak poď pôjdeme si už oddýchnuť."

„Ešte nie, ešte chvíľu, " bránila sa tomu Rey, no bolo už na nej vidieť, že potrebuje prestávku, napriek tomu však odhodlane siahla po lopte.

„Neskôr, teraz už stačí."

„No táák, ešte chvíľu."

„Neskôr, Rey."

Ben ju vzal do náručia a pomaly vyniesol von z mora. Dovolila mu to, len sa dôverne oprela o jeho hruď a pošepla mu: „Dobre, tak takto aj áno."

Zabalil ju do mäkkého uteráka, trochu ju pošteklil a ona sa smiala.

„Hej, Ben, ale to nie je fér, toto naozaj nie je..."

„Ja viem, ale nedá sa nič robiť, zrejme nedokáže byť k tebe celkom férový, Rey."

Aj on si vzal svoj uterák a potom len istý čas vedľa seba sedeli, oddychovali, dali si ďalšiu vrstvu krému a on si napokon ľahol na osušku a nasadil slnečné okuliare.

Rey sedela pri ňom a hrala sa s Olafom. Počúval zvuk jej hlas a napol už aj zaspával, no jej hlas ho udržiaval pri vedomí.

„Môžem sa trochu pohrať s tým dievčatkom?" počul ako sa ho Rey opýtala a on len prikývol. Žasol nad tým koľko má energie, a to ešte ani len nemali obed.

„Áno, ale nechoď ďaleko."

„Neboj sa, ostaneme tu."