Adoptovaná (reylo) dokončené bez korektúry

Ľadové kráľovstvo 1

Alison sa usmiala.

„To je tá tvoja malá sestrička?"

„Áno, je to tak. Toto je Rey, moji rodičia si ju adoptovali."

Stále mu pripadalo zvláštne ju tak nazvať.

„Je od teba veľmi milé, Solo, že sa jej tak venuješ."

Ben len prikývol a snažil sa zvládnuť túto konverzáciu až do úplného konca. Bol nervózny, možno viac než v škole, keď sa spolu už mali možnosť trochu pozhovárať.

Alison bola v ich partii takpovediac ešte stále nová a on nikdy nevedel, ako hovoriť s dievčatami. Už aj teraz cítil, ten nepríjemný tlak.

Málokedy sa mu niekto páčil tak, ako ona, ale nevedel či sa teší z toho, že sa stretli práve tu, alebo nie. Akosi sa v danom okamihu nevedel medzi týmito dvomi možnosťami rozhodnúť.

„Na aký film idete?"

„Ľadové kráľovstvo," vyhlásila Rey skôr než ju stihol zastaviť.

„To je pekné, videla som to s moju neterou, nedávno, určite sa vám to obom bude páčiť. Ale je tu aj iná možnosť, ak by si chcel, môžeš sa pridať k nám. Rey môžeš posadiť do jej sály a po skončení filmu ju skrátka vyzdvihneš. My ideme na to nové akčné sci-fi. Neal je tým absolútne nadšený. Armitage žiaľ nepríde, ako vždy, zrejme opäť musí viac pracovať, aby sa postaral o svoju matku. Niektorí z našich zrušili rezerváciu, chceli sme pôvodne zavolať aj teba, ale vôbec si nám to nezdvihol."

To, že mu matka zabavila mobil, bola málo známa skutočnosť, a rozhodne si neprial, aby to dievča, s ktorým možno bude chodiť, vedelo, čo by tejto situácii len pridalo na trápnosti. Posledné, čo potreboval bolo, aby Neal vedel, ako na tom je. A už vôbec nie Armitage, ktorý s ním bol práve jedna ruka.

Nebol veľmi nadšený z toho, že Neal pribral do ich partie aj jeho. Hux s ním veľmi dobre nevychádzal, žiaľ, neustále jeden druhého provokovali, no pokiaľ šlo o zábavu, bol ochotný sa aspoň čiastočne zmieriť s jeho prítomnosťou. To, že ani on nebude mať bezstarostné leto, ho však aspoň čiastočne žiaľ potešilo.

„Mobil je v servise, neviem, kedy sa vráti. A na náhradu nateraz nemám nárok."

„To ma veľmi mrzí, Ben. Už som sa aj čudovala, prečo sa nám vôbec neozývaš."

„Toto leto žiaľ nebudem mať veľa času. A dnes tiež nemôžem ostať s vami, Rey nemôžem nechať samú ani v kinosále, to snáď chápeš."

Cítil ako mu Rey po celý čas pevnejšie zvierala ruku, akoby sa skutočne obávala, že by ju mohol nechať samú.

Niečo také si však nechcel a ani nevedel predstaviť. Čo ak by sa mu niekde stratila? Posledné čo potreboval, bolo prežiť strach o malé dieťa, ktoré patrí do jeho rodiny.

„Áno, samozrejme, že áno, prepáč mi to, nechcela by som ti spôsobiť problémy."

Už sa s tým zmieril a bol pripravený prijať dôsledky. Nikdy mu nezáležalo na tom, či bude obľúbený alebo nie, mal úplne iné priority.

„To je škoda, dúfala som, že niekedy zájdeme na pláž."

„Tam zrejme prídem, ale ešte neviem, kedy presne. Možno sa tam uvidíme."

„Možno. Tak ja už pôjdem, maj sa Ben, a drž sa."

„Aj ty sa maj."

Díval sa za ňou, ako odchádza. Prekvapivo mu to však nebolo vôbec ľúto. Aspoň nie tak, ako si pôvodne myslel, že bude.

„Ben, naozaj nechceš ísť s ňou? Ja by som možno zvládla, ak by..." v jej hlase však zaznievala neistota, ktorú nedokázala zakryť.

„Nie, to v žiadnom prípade, prišli sme spolu, tak spolu aj ostaneme. Poď pôjdeme kúpiť pitie a budeš si môcť vybrať pukance, aké len chceš."

„Chcem to vedierko, to rodinné. Je to v poriadku?"

„Áno, samozrejme, že áno."

***

Na veľkom plátne už bežali reklamy, keď si sadli na svoje miesta. Matka vybrala pomerne dobrú pozíciu.

Aj v prípade, ak by to bolo extrémne nudné a potreboval by si pospať. Rey niesla veľké vedierko s rodinným balením pukancov, bola dokonale hrdá na to, že to zvládne sama a on sa postaral o pitie.

Bola tak šťastná a on bol z nejakého preňho neznámeho dôvodu šťastnejší než pôvodne predpokladal, že bude.

Prial si, aby to tak bolo vždy, aby sa zbavil toho neúprosného hnevu, ktorý v ňom dokázal vždy zničiť všetko dobré.

„Mám ťa rada, Ben. Som rada, že si tu so mnou."

Pošepkala mu.

Nevedel, čo by mal povedať, tie slová boli tým najkrajším, čo v poslednom čase počul.

Keď film začal a zhasli svetlá, pohodlne sa oprel do svojho kresla, pocítil ako Rey položila ruku na tú jeho.

Tá istá nevinná forma šťastia, ktorú pociťovala predtým, bola späť ešte v omnoho väčšej intenzite. Rey ho má rada.

Niekto tak nevinný, ako je ona, ho má rád. Znamenalo to preňho viac než si sám pred sebou vôbec dokázal pripustiť.

***

Keď o dve hodiny neskôr opúšťali kino, vôbec neľutoval, že šiel s ňou, animák sa mu podarilo zvládnuť so cťou.