„Mama sa vrátila?“
„Áno, Rey a chce ta vidieť, samozrejme, ak by si súhlasila, takisto aj tvoj starý otec by s tebou rád hovoril.“
„A čo ak nechcem?“
„Nikto ťa k tomu samozrejme nemôže nútiť, ale nie si ani trochu zvedavá na to, čo ti chcú povedať?“
„Nie, nie som potrebovala som ich vtedy, teraz mam mamu Leiu, otca Hana a Bena, som zvedavá, ale bojím sa, že za nimi prídem a oni potom opäť zmiznú, Ben bude vždy pri mne, sľúbil mi to, jemu verím, im nie,“ potom Rey vstala a doslova ho prinútila, aby s ňou odišiel z obývačky.
Nechal ju, aby ho odviedla von na vzduch aj on to vzhľadom na tieto nové správy potreboval.
Bolo to preňho ťažké, nikdy nebol tak bezmocný, ako práve teraz, keď si uvedomil ako blízko má k tomu, aby prišiel o to jediné, čo dávalo v jeho živote zmysel. O to jediné prečo sa oplatí bojovať.
„Nevrátim sa dnu, kým neodídu preč, nechcem ich už počúvať.“
„Budeme tu čakať spolu, už s nimi nemusíš hovoriť, láska, ja ťa im nedám, nikdy to nedovolím.“
Nevedel čo sa stane, no nikto no neprinúti nechať Rey v rukách nedôveryhodných ľudí, obetuje všetko aj svoju vlastnú dušu, preto aby Rey bola šťastná. Nikdy necítil niečo tak silné a pocit, že ju musí chrániť sa stal jeho novou mantrou.
O sedem rokov neskôr...
Ocitol sa v tej istej záhrade, bola rovnaká ako vtedy, ale on už nebol Ben Solo.
ČTEŠ
Adoptovaná (reylo) dokončené bez korektúry
Teenfikce"Počas týchto letných prázdnin si nerob žiadne plány. Po celý čas sa budeš starať o Rey."
