Dark in the light

Šiesta kapitola

Ráno som sa prebrala v rovnakej polohe a na rovnakom mieste ako si pamätám. Porozhliadala som sa okolo seba – všade samý neporiadok. Vstala som zo zeme a veci si začala starostlivo ukladať. Šaty som ukladala do rovných komínov a knihy som ukladala do poličky. Všetko muselo byť dokonalo uhladené.

„Ty si už hore?" opýtal sa ma známy hlas, ktorý vstúpil do miestnosti. Alessandra. Nechápala som, čo tu chce.

„Nie, nevidíš?! Ešte spím," odpovedala som podráždene. Kútikom oka som zazrela ako sa zamračila, no vzápätí sa jej vrásky vyrovnali.

„Nezmeníš názor ohľadom toho Steva?"

„Zbláznila si sa?! Úplne ti hrabe?! Už včera som ti predsa povedala, že nie. A svoj názor nezmením. Moje rozhodnutie je definitívne," zvýšila som hlas.

„Iba som sa pýtala," sklopila zrak k nohám a tvárila sa nevinne. Ako keby sa nič nestalo.

„Jasné, veď ty sa vždy iba pýtaš a až potom tlačíš človeka do vecí, do ktorých sa mu vôbec nechce ísť, pretože vie, že ty si magnet na problémy. Čudujem sa, že ti ešte na tie drogy policajti neprišli," odfrkla som a pohŕdavo sa na ňu zahľadela.

„Ale za to môže tvoj otec, Leah. Opustil ma, opustil teba, opustil nás. A nakoniec...skonal," chytila ma za ruku.

„Nie! Tomu neverím. Neverím tebe," obišla som ju a šla do kuchyne. Chcela som sa vyhýbať jej prítomnosti, no ona ma nasledovala. Bola ako zvonček, no tentoraz našťastie mlčala.

Nepamätám si kedy naposledy sme raňajkovali v jedálni ako rodina. Kedy sme sa spolu smiali pri obede alebo kedy sme sa vôbec normálne rozprávali. Naše rozhovory sú vždy o tom istom. Drogy, alkohol, moje správanie a vždy to vyústi do hádky. A ako inak ja musím mať posledné slovo. Znenávidela som svoju matku vtedy, keď ju vyhodili z práce kvôli alkoholu a ľahkým návykovým látkam, vtedy prepadla tvrdým drogám a začala drogovať aj doma.

Zahľadela som sa na stôl a ustarostene si vzdychla. Uprostred stola ležala vysušená marihuana. Vedľa bola moja fotka zo škôlky – posledná, ktorú som si urobila s matkou. Vyzerala som na nej šťastne a spokojne. Dokonca aj mama na nej vyzerala ešte ako človek. Oči nemala také vpadnuté, nemala pod nimi kruhy a jej úsmev bol taký úprimný. Rozdeľoval jej tvár na dve polovice. Pri tejto spomienke som sa musela usmiať.

Už to nikdy nebude také ako predtým, Leah. Skoncujeme s tým. Tvojej matke a ani nikomu inému chýbať nebudeš. Nikto iný okrem matky ťa aj tak nepozná. Už sa nebudeš musieť ďalej takto trápiť, Leah. Buď rozumná a ukonči toto divadielko, Leah.

Potriasla som hlavou, aby som sa zbavila jeho hlasu a pokračovala v rutinnej činnosti každého rána. Urobila som si kávu, anglické raňajky a sadla si za stôl plný zbytočností.

Napchávala som sa výdatným jedlom, popíjala kávu a snažila sa nabrať tú najlepšiu náladu, keď sa zrazu rozleteli vchodové dvere. Hneď ma prešla chuť na jedlo.

„Ale, ale. Mňa neponúkneš, pusa?" slizky sa zaškeril človek stojaci vo dverách. Bol to Steve. Keď som ho videla naposledy, vyzeral hrozne, ale teraz vyzeral ešte horšie - príšerne. Podobal sa na zosnulého Himalájčana a nie na žijúcu osobu.

„Tak po prvé, dobrý deň, po druhé vykajte mi a po tretie, ak ste sa chceli najesť mali ste navštíviť rýchle občerstvenie a nie tento dom," zahučala som a povýšenecky sa usmiala.

„Vyrástla si, Leah," nahol sa ku mne a šepkal, „vyzeráš sexy, nečudujem sa, že ťa tvoja matka ponúka za týždennú dávku."

Z jeho hlasu mi bolo na vracanie a k tomu všetkému bol aj tak neskutočne blízko, bol odporný. Tvár som skrivila do grimasy a otočila hlavu opačným smerom.

„Ahoj Steve, rada ťa vidím, ale mal si prísť až zajtra nie?" vošla do miestnosti mama s úsmevom na perách (chvalabohu, inak by som mu asi musela vyraziť zuby).

„Mal, ale nemyslím si, že do zajtra vydržíš na marihuane. Tvoja dcéra je pekná, ale aj drzá. Pouč ju!" zapichol do mňa ten svoj perverzný pohľad.

„To skôr ja by som mala poučiť vás dvoch o tom, že predaj návykových látok je trestný. A ničí to zdravie aj mozog, teda ak ste ho vôbec niekedy mali," zachichotala som sa.

„Leah, správaj sa slušne!" zakričala Alessandra.

„Tak moment, nekrič po mne. Nanešťastie som tvoja dcéra, ale kričať tu na mňa nebudeš. Na to nemáš žiadne právo, stratila si ho totižto, keď si sa dala dokopy s týmto tu hajzlom," mávla som rukou na Steva a vstala od stola.

„Mladá slečna, tento prístup si vyprosím. Som pre teba cudzí človek, tak sa podľa toho aj správaj," reagoval naštvane.

„Veď si tykáme, čiže až taký cudzí teda nebudeš," obišla som ho a vytratila sa von z domu. Bola som naštvaná a frustrovaná. Sadla som si na starú lavičku pred domom a počúvala krik ozývajúci sa z dnu. Steve nadával Alessandre a vyslovene ju žiadal, aby ma prevychovala. Nachvíľu nastalo ticho a potom sa znovu začala hádka, no tento raz jej predmetom boli drogy.

„Dnes máte doma nejako dusno, nie?" ozval sa sused. Ten sused, s ktorým mám ísť dnes von. Anjel. Bola to katastrofa. Dnešný deň bol celý hrozný. A to som si myslela, že aspoň raz môžem byť obyčajnou tínedžerkou.

„Ja mám doma dusno stále. Bude to tým, že matka je narkomanka a pasáci sa striedajú jedna radosť," odpovedala som bez toho, aby som sa zamyslela nad obsahom tých dvoch viet. Pohľad som uprela na svoje špičky a potom na toho poloboha. Po pár minútach mi došlo, čo za hlúposť som povedala.

„Chcete sa o tom porozprávať?" nadvihol obočie, zahľadel sa na mňa a nakoniec odhalil dokonalo biele zuby.

„Nie, ďakujem" sklopila som zrak opäť k nohám. 

Správne Leah. Odbi ho. Veď mi ho aj tak nepotrebujeme. Sme šťastní, keď sme sami a poddávame sa slobode a voľnosti. Samým nám to ide skvelo, Leah. Ostaňme sami.

Snáď sa Vám časť páčila a bude pokračovať v čítaní príbehu. Zatiaľ sa len dej rozbieha a neskôr naberie tie správne obrátky :) ďakujem, za Vašu podporu :)
Leah Silverwind