Dark in the light

Jedenásta kapitola

Znovu ma rozbolel pravý bok, ale aj napriek tomu som vybehla som z domu a namierila si to rovno vedľa k Noahovi. Potrebovala som ho. Zaklopala som na dvere a rozpačito prešľapovala z nohy na nohy.

Čo to robíš, Leah? Steve ti chcel len otvoriť oči, aby si si uvedomila, že si tu zbytočná. Leah choď domov! Doma ti pomôžu viac. Hovoril hlas v podvedomí a nútil ma odísť. Musela som uznať, že mal pravdu, budem v Noahových očiach vyzerať úboho. A čo som mu chcela vlastne povedať?

Pred dverami som stála pár minút, ale nikto neotváral. Svoje rozhodnutie ísť za ním, som oľutovala. Už-už som sa chcela otočiť a odísť, keď sa otvorili dvere.

„Poď ďalej," usmial sa Noah. Chytil ma opatrne za ruku a potiahol k sebe dnu. Vošli sme do obývacej izby. Cítila som sa skľúčene.

„Nabudúce nemusíš klopať, len vojdi. Vždy ťa rád uvidím," usmial sa a pobozkal na líce. Pousmiala som sa, ale do očí sa mi tlačili slzy. Chcela som mu všetko povedať, no strach bol aj tento raz silnejší.

„Čo sa deje, Leah?" Pohladil ma po ramene a objal.

„Ja-ja... Neviem čo sa stalo a neverím tomu, že mi Steve pomohol. On sa chová tak hrubo. Chcem vedieť, kto ma zbil," snažila som sa pôsobiť čo najpokojnejšie, ale hlas sa mi lámal. Noah bol zrazu napätý a rozpačitý. „Dokonca ma aj udrel. Neviem prečo to urobil," šepla som, ale svoje slová som hneď aj oľutovala. (Nemusel o tom vedieť.) Sklopila som zrak.

„Čo urobil? Zopakuj to!" povedal naštvane, podržal si ma dĺžku ramien a skenoval ma pohľadom.

„Nič to nie je, iba mi dal facku," chytila som mu ruku a zadívala sa mu do očí. Chcela som ho upokojiť, no jeho nervozita a nepokoj sa len stupňovali.

„Znova na teba položil ruku. Toto už nenechám len tak. Mal som to riešiť aj predtým. Mne sa vyhrážať môže, ale teba biť nebude! On je psychopat," prísne zomkol pery do úzkej linky a zamračil sa.

„Ako znova? On to urobil prvýkrát," nechápavo som sa na neho zahľadela.

„Počkaj, oni ti to nepovedali? Tvoja mama ti nepovedala pravdu? Och, že sa ja vôbec čudujem... Ako by aj mohla. Je to svinstvo." Zavrtel hlavou.

„Akú pravdu?" zízala som ako teliatko. Úplne ma vyviedol z miery, ničomu som nerozumela.

„No o tom, čo sa ti stalo pred pár dňami."

„Alessandra, teda mama, mi povedala, že ma do nemocnice priviezol Steve, no neviem kto ma napadol. To mi už nepovedali, ani nechceli, aby to riešila polícia. Obaja boli vydesení už len pri pomyslení na políciu a chceli ma dostať čo najrýchlejšie domov," rýchlo som vysvetľovala.

„Steve ti pomohol do nemocnice, to je pravda, ale nie tak, ako si myslíš," zdvihol obočie, nadýchol sa a pokračoval, „ten skurvysyn ťa surovo zmlátil a takmer ťa zabil. Ak by si si u mňa v ten večer nezabudla mobil, tak by si už nebola medzi živými. Som rád, že som prišiel včas," posledné slová vyriekol vľúdnym tónom. Bola som šokovaná. Mamine správanie som hneď pochopila. Všetko mi razom dávalo zmysel a zapadlo do seba ako puzzle, ale nechápala som prečo? Prečo to urobil?

„Čo?" vyriekla som šeptom po chvíli, keď som si usporiadala myšlienky a uvedomila si, čo mi Noah povedal. Zadívala som sa na anjela – až vtedy som si všimla, že sa mu na tvári rysuje nepekná modrina.

„To on ti urobil ten monokel?" prstom som mu prešla po líci a snažila sa zakryť zhrozenie a zároveň aj sklamanie z nových informácií.

„Kašli na to, je to nepodstatné. Ty máš modriny po celom tele, rozbitú hlavu, stratila si množstvo krvi a bola si v ohrození života. Ten imbecil by si zaslúžil gilotínu," zasyčal a tuho ma objal. Cítila som sa pri Noahovi v bezpečí.

„Čiže ty si mi zachránil život?" šepkala som roztraseným hlasom. (Zachránil ma pred démonom, pred jeho víťazstvom.)

„Už to tak vyzerá," pobozkal ma. Tie jeho pery chutili rovnako ako minule. Sústredila som sa len na ne.

„Som tvojim dlžníkom. Ďakujem" povedala som a odtiahla sa.

„Nie, to teda nie si. Urobil by to každý, Leah. Každý normálny človek by ti pomohol."

„Bojím sa, že mi znova ublíži. Prečo to vlastne urobil? Čo ho k tomu donútilo?" vzdychla som si a posadila sa na gauč. Lomcovalo mnou zúfalstvo a strach.

„Neviem, prečo to urobil, ale mala by si ostať tu – v bezpečí. Pri mne," Noah si sadol ku mne a vzal ma do náručia. Tie jeho svaly ma objali a ich váha doľahla na moje doráňané telo. Skrivila som tvár v bolestivej grimase a Noah sa s ospravedlňujúcim pohľadom odsunul o kúsok ďalej.

„Nechcem ťa obťažovať," povedala som.

„Ale aké obťažovanie. Ja budem len rád, ak tu ostaneš a dám na teba pozor," pohladkal ma po vlasoch.

„A nebude do trochu divné, veď sa vôbec nepoznáme," zahľadela som sa mu do očí. Moje modré a jeho prenikavé sivé oči zvádzali proti sebe malú vojnu, ktorú, samozrejme, vyhral Noah, pretože som sklopila zrak.

„Tak mi dovoľ ťa spoznať. Potom to už divné nebude." Chytil ma za ruku.

Snaží sa ťa ovplyvniť, Leah. Bude lepšie, ak sa vrátiš k Stevovi a dáš mu to, čo chce a po čom zúfalo túži. Odíď, Leah! Kričal démon. Znel dosť vydesene. Bál sa, že mi niekto pomôže a zamiluje sa do mňa?

Tak ďalšia časť napísaná. Verím, že sa Vám páčila a že za sebou zanecháte aj nejakú tú hviezdičku. :)
Leah Silverwind