Dark in the light

Trinásta kapitola

Ranné slnko prenikalo cez roztiahnuté rolety a prebúdzalo izbu k farbám. Hoci bola miestnosť zladená do tmavších odtieňov, zvláštne žiarila. Obrovskej Noahovej spálni dominovala posteľ, ktorá bola prehnane veľká pre jedného človeka. To ma prinútilo k myšlienke, či náhodou nemá nejakú priateľku, s ktorou túto posteľ zapĺňa. Alebo čo ak mal prízrak pravdu a tento chlap je len Don Juan, strieda ženy jednu za druhou a ja som len ďalšou obeťou jeho zvodného tela, pier, slov, gest, dotykov a mnohých iných neodolateľných vlastností. Túto myšlienku som potlačila do kúta môjho podvedomia a začala si užívať pohľad na tvár chlapa, ktorý sa včera správal ako zviera, no v skutočnosti je nežný a dobrý. Ach, hotový anjelik. Vyzeral tak pokojne a vyrovnane, dokonca mu spánok uberal na veku. Noahove mocné ruky spočívali na mojich bokoch a z jeho tela sálalo príjemné teplo. Dokonalé ranné prebudenie ma prinútilo k úsmevu, ktorý mi rozdeľoval tvár na dve polovice. Pichanie v rebrách bolo o kúsok miernejšie ako včera.

Odrazu si ma Noah pritiahol bližšie k sebe a pomaly začal otvárať oči. „Dobré ráno, Leah," zachrapčal a pobozkal ma na nos.

„Pekné ránko."

„Ako si sa vyspala?" usmial sa. Ten jeho typický úsmev odhaľujúci zuby bol rozprávkový.

„Celkom dobre, ty?" mimovoľne som odpovedala, veľmi som nevenovala pozornosť jeho otázke. Pri pohľade na neho som sa znova zamyslela nad tým, pre koho má túto posteľ. Dobehla ma paranoja.

„Výborne, lebo si tu ty. Na čo myslíš?" odpovedal ticho.

„Pre koho si kúpil takúto majestátnu posteľ?" nadvihla som obočie. Zvedavosť zo mňa kypela.

„V čase, keď som ju kupoval, som mal priateľku. Ale už nemám," odmlčal sa.

„Čo sa stalo?" vyletelo zo mňa.

„Vyhodil som ju po tom, čo som ju nachytal s iným chlapom," povedal, ľahol si na chrbát a roztiahol paže. Ani neviem prečo, ale Naohova odpoveď ma upokojila, ba priam potešila. Uvoľnila som sa a začala ho jemne škrabkať na krku.

„Hm, toto je super," zamrnčal a zatvoril oči. Pousmiala som sa a nechtami ho jemne pošteklila. Na jeho perách sa znova objavil anjelský úsmev.

„To si nemala urobiť," povedal a preklopil sa nado mňa. Jednou rukou mi prešpendlil obe moje ruky za hlavu a druhou ma začal neľútostne štekliť pod rebrami. Spočiatku to príšerne bolelo, kvôli pomliaždeninám, ale potom som sa nemohla prestať smiať. Každým nádychom sa bolesť stupňovala, no snažila som sa to nevnímať.

„Dosť! Noah prestaň!" prosíkala som a smiala sa na plné hrdlo. Už dávno som sa takto nebavila. Vlastne ešte nikdy.

Odrazu som prestala vnímať Noahove ruky, pretože sa mi ťažko dýchalo a zahmlievalo sa mi pred očami. Démon chcel znova ovládnuť moje telo. Nemohla som to dopustiť.

„Noah, prestaň! Prosím," snažila som sa vymaniť svoje ruky z jeho zovretia a zhlboka dýchať.

„Uvoľni sa," zašepkal, ruku presunul na moje stehno a postupoval stále vyššie. Bruškami prstov kĺzal po mojich nohách. „Prekrásne voniaš, Leah," šepkal do mojej pokožky na krku. Zatvorila som oči.

„Noah," vzdychla som prosebne a snažila som ho od seba odtlačiť. Bolo mi nevoľno. Do očí sa mi tlačili slzy.

„Čo sa deje?" odtiahol sa a sadol si. „Pokazil som niečo? Urobil som niečo zle?" tváril sa zmätene a prekvapene.

„Nie, ale nedýcha sa mi dobre. Potrebujem ísť na vzduch, prepáč," postavila som sa a vyšla na veľký balkón. Ešte aj ten bol odetý do luxusu. Boli tam dve sedačky a stolík z mahagónového dreva. Vzduch bol príjemne chladivý, osviežujúci, upokojoval ma.

Zhlboka som dýchala a uvažovala nad tým, čo sa dialo u nás doma. Či tam bol Steve? V akom stave je mama?

Nebola som si istá sama sebou. Strácala som nad sebou kontrolu. Čo sa to so mnou stalo? Takáto som nebola.

Dúfam, že sa páčilo :) Táto časť mala byť pridaná už včera, ale nešlo mi to uložiť a ani pridať, ospravedlňujem sa... 
Leah Silverwind