Dark in the light

Dvanásta kapitola

„Čo chceš vedieť?" vzdychla som si a pozrela sa na podlahu.

„Všetko. Chcem ťa spoznať. A ak sa bude dať, tak ti pomôcť." Povzbudivo sa usmial. Jeden obrovský nádych mi dodal odvahu. (Potrebovala som jej veľmi veľa – tak za celú armádu.)

„Otca som nikdy nepoznala. Alessandra mi doteraz hovorieva, že nás opustil, kvôli inej žene a potom nečakane umrel, no tomu tak celkom neverím. Okrem matky nepoznám nikoho iného z rodiny. Od všetkých ma Sandy dištancuje, ale neviem prečo," povedala som, zahľadela sa naňho a čakala na nejakú reakciu. On iba prikývol a jemne mi stisol zápästie, aby som pokračovala. Mala som strach z jeho reakcie.

„Matka prepadla alkoholu, už keď som bola malinká. Neskôr ju kvôli marihuane a chľastu vyhodili z práce a vtedy nastal zlom. Začala si pichať drogy, a to rovno doma, moje city voči nej ochladli, znenávidela som ju," ľahostajne som si odfrkla. „Už 6 rokov sa snažím zistiť, kto je môj otec, teda bol, ale zatiaľ je moja snaha márna. Neviem nič o rodine z otcovej strany." Zatvárila som sa vážne.

„Tak to bolo v skratke o mojej rodinnej situácii," ukončila som rýchlo, pozrela som sa na Noaha a usmiala sa so slzami v očiach.

„Tak to máš potom riadne pestré," povedal rozpačito, ale pousmial sa. (Jeho slová má práve nepodporili.)

„A to ešte nevieš o mojich preludoch, halucináciách a tak ďalej," preriekla som sa viac-menej naschvál a zachichotala. Myslela som si, že ak mu to poviem, tak ten diabol z mojej hlavy zmizne, ale mýlila som sa.

Nie, prečo si mu to povedala? Leah, teraz nám môže ublížiť ešte viac. Môže ma zničiť a ja ti chcem len pomôcť. Mali sme to ukončiť už dávno, Leah! Skonči to!

„Počkaj, čo?" zarazil sa a jeho povzbudivý úsmev sa vytratil do zabudnutia. Do frasa!

„No, mám isté...,"začal som odvážne, ale prerušil ma hluk v predsieni, ktorý naberal sa sile každou sekundou.

„Okamžite sa vrátiš domov, ty malá mrcha, rozumieš?" kričal Steve, keď vletel do obývačky.

„Tak moment, nemáte žiadne právo byť v tomto dome," zakročil Noah a vystrelil na rovné nohy. Ostala som sedieť ako prikovaná. (Čo tu ten debil robil?)

„Chlapčekovi mám upraviť fasádu?" precedil Steve a napol hruď ako páv.

„Len, aby to nebolo naopak. Môžete byť len rád, že som vám neublížil už predtým," Noah zvýšil o pár decibelov svoj hlas a urobil krok smerom k Stevovi, ktorý okamžite o krok ustúpil. Cítila som sa trápne a mala som strach.

„Leah tu nemá čo robiť," starostlivo oddeľoval slová, „mala by sa vrátiť domov k mame," slizko povedal a svoj pohľad presunul na mňa. Opatrne som vstala, ale nevedela som, čo povedať.

„Vráti sa tam len v tom prípade, ak tam už nebudete vy. Takmer ste ju zabili, uvedomujete si vážnosť tohto faktu?" Noah ostro gestikuloval a znova sa priblížil k Stevovi. Ten sa zapriahol a udrel Noaha päsťou do tváre. Rukou som si zakryla ústa, pretože sa Noahovi začala valiť z nosa krv. Zľakla som sa. To ho však nezastavilo a úder opätoval s ešte väčšou silou. Steve padol na kolená a vystrel pred seba ruku na znak rezignácie, ale Noah to ignoroval a uštedril mu kopanec do rebier.

„Dosť!" zakričal Steve a začal kašľať. Suchý kašeľ vystriedala krv. Aj napriek tomu, že Steve kašľal krv a nemohol sa brániť, Noah neprestával. Správal sa ako zviera vypustené z klietky. Démon sa začal smiať.

„No tak Noah, prestaň! Dostaneš ho do márnice," ťahala som Noaha ďalej od Steva.

„On to takmer urobil tebe. Skurvysyn," zvrieskol a napľul pred pasáka.

„Noah, dosť! Prestaň!" zakričala som a chytila ho za ruku.

„Toto si vypiješ," Steve horko-ťažko vstal, poutieral si krv z pier a z hlukom odišiel. Bola som šokovaná, mala som pocit, že ma niekto udrel panvicou po hlave.

„Len, aby si to nebol ty," zakričal za ním Noah a urobil úkrok smerom k dverám, z ktorých vychádzal Steve. Zahľadela som sa Noahovi do očí.

„Prečo si to urobil a kde sa to v tebe, do frasa, vzalo?" ticho som prehovorila a vyvalila na neho oči.

„Ako tínedžer som sa veľa bil, ale to teraz nie je podstatné." Odišiel z miestnosti, no o pár sekúnd sa vrátil s ľadom zabaleným v utierke.

„Je to podstatné, pretože ja som ti niečo o sebe povedala," zamrmlala som a nadvihla obočie.

„Veľa som sa bil, tým to hasne," rozčúlene zahundral a priložil si ľad k tvári.

„Dobre, veď som sa len pýtala, prepáč," odmlčala som sa a potom pokračovala, „fakt by som sa mala vrátiť domov."

„Zbláznila si sa?! Po tomto všetkom? Po tom, čo som ho zmlátil?" vyštekol, ale v očiach sa mu zračilo prekvapenie.

„Áno, zbláznila som sa," zašepkala som. Na malú chvíľu nastalo ticho a potom Noah prehovoril: „To mi pripomína, čo si hovorila o tých halucináciách?" zadíval sa na mňa.

„Neviem, či som pripravená ti to povedať. A či ti dostatočne verím," sklopila som zrak smerom k svojim nohám. Hlas sa mi triasol a bol neistý – toto sa na mňa nepodobalo.

„Chápem. Poznáme sa koľko, týždeň?" usmial sa a objal ma. Boľavé rebrá znovu dostali zabrať. Potrebovala som morfium – veľa morfia.

„Mám pocit, že dlhšie, ale je to ani nie týždeň," svoje objatie som o kúsok zosilnila aj napriek bolesti.

„Bohužiaľ," zachrapčal a začal ma bozkávať na krku. To ma uvoľnilo a prestala som myslieť na to jeho surové mlátenie Steva. Jeho svalnaté ruky na objali okolo pása. Strácala som sa v ňom. Bol takmer neskutočný.

Leah, toto nie je správne. Odíď! Steve ti chcel pomôcť, ale tento Casanova ti len ublíži, nepomôže ti k slobode, ktorú ti sľubujem. Leah, choď domov! Doma ťa oslobodia od tohto trápenia a bolesti. Bude to rýchle. Zomrieš rýchlo a nebudeš cítiť nič iné okrem slobody. Leah, poď! Démon neprestával rozprávať a jeho hlas naberal na intenzite rovnako ako Noahove zvodné a žiadostivé bozky. Prestala som vnímať a poddala sa anjelovi bez krídel. 

Dúfam, že sa vám časť páčila. :) ďalšiu pridám hneď ako budem mať čas a dostatočnú inšpiráciu. :)
Leah Silverwind