Dark in the light

Dvadsiata prvá kapitola

„Čo? Kto hore? Nerozumiem, Leah," zamračil sa tak veľmi, až sa mu obočie takmer spojilo. Pristúpila som k nemu bližšie a ukazovák som mu jemne pritlačila na koreň nosa, kde mu vznikla vráska. Svalstvo na tvári automaticky uvoľnil.

„Nič sa mi nestane, kým som s tebou," usmiala som sa a zahryzla si do pery. Jeho odpoveďou bol hlasný hrdelný rehot.

„Prečo sa smeješ?" urazene som zašomrala.

„Pretože si vtipná," zahľadel sa na mňa a s tichým hlasom pokračoval, „tajomná, spontánna, pekná, nevinná." Každou vlastnosťou, ktorú vymenoval jeho hlas hrubol.

„Kde si nechal tie ostatné skvelé charakteristiky?" opýtala som sa sarkasticky a založila si ruky na prsiach.

„Myslíš nesebaktirický, útočný sarkazmus spojený s iróniou a tvoje superego?" nadvihol obočie.

„Áno, pán psychoanalytik," zamrmlala som a vyplazila jazyk.

„Ty potvora!" uškrnul sa a pritiahol ma bližšie k sebe. Jeho ruky pomaly skĺzli na môj zadok. Usmiala som sa, priblížila k jeho tvári a začala ho bozkávať. Noahove prsty na mojom zadku sa jemne zavlnili a silno mi ho stlačili. Jemne som vzdychla a cítila ako mojim telom prechádza horúčava.

Chytil ma za pás a pritiahol ma tesnejšie k sebe. Cítila som jeho silné svalnaté telo na mojom. Začal ma bozkávať na krku a postupoval ku kľúčnej kosti. Strácala som pevnú pôdu pod nohami.

„Tohto sa musíme zbaviť," zatiahol za rukáv trička a už mi ho preťahoval cez hlavu. Zaprotestovala som, ruky pritiahla k telu a pokrčila ich.

„Hm, Leah, nebráň sa!" povedal ticho. Zarazila som sa a odtiahla. Pripomenul mi démona. Noah vytreštil svoje tmavo-sivé oči, trošku zaváhal, no potom sa usmial a pobozkal ma na čelo. Naše pohľady sa spojili. Urobil malý krôčik mojim smerom a opäť sa ma dotýkal celým telom.

Napäté ticho prerušilo pravidelné bzučanie mobilného telefónu. Mala som radosť, že sa táto trápna chvíľa ukončila takpovediac sama od seba.

Noah vzal mobil do ruky a pozrel sa na displej. „Prepáč, ale toto musím zodvihnúť. Šéf," ospravedlňujúco kývol hlavou a prekrútil očami.

„Jasné, to je v poriadku."

„Bradley," vyštekol a nespúšťal zo mňa svoj pohľad. „Áno... Už sa na ňom pracuje... Povedal som, že je to vo fáze zbierania informácií a analýzy... Ach, je to dlhodobá záležitosť, čiže to nečakajte v blízkej budúcnosti... Áno, poviem vám podrobnosti...," hovoril do telefónu, kráčajúc preč z izby. Zvyšné útržky rozhovoru som nepočula. Noah zišiel dolu.

Pozrela som sa na tašku hodenú pri bielizníku. Trčalo z nej pár pokrčených šiat. Nemala som energiu na to, aby som tie handry vybalila. Silným kopnutím som tašku poslala do kúta miestnosti, kde nepútala na seba toľko pozornosti.

Ľahla som si na posteľ a premýšľala nad dnešným hrozným dňom. Čo bude s mamou? Kde budem bývať? Akú veľkú má moc ten prízrak? Splašené myšlienky vytvárali nové otázky. Bola som zmätená a zároveň som sa bála, čo bude nasledovať.

Noah ostal na prízemí dlhšie ako som predpokladala. Po asi pol hodine ma moja únava zložila a zaspala som. Ťažké viečka sa mi s radosťou zatvorili a upadla som do hlbokého spánku. Zobudila som sa na hlučný Noahov príchod do spálne. Spadol mu mobil na podlahu. Chcela som vstať, ale moje telo protestovalo každou jednou bunkou.

„Ospravedlňujem sa, že som ťa zobudil," šepkal naklonený nado mnou.

„Nič sa nestalo," ospalo som sa usmiala, ale to nevidel, keďže už bola tma. Ako dlho bol dole? To celý čas telefonoval?

„Dobrú noc, Leah," pobozkal ma na čelo a potom na pery. Ľahol si vedľa mňa a prehodil cezo mňa jeho silné údy.

„Dobrú, Noah." Otočila som sa mu čelom a zaborila tvár do hrude. Spánok ma znova premohol.

Leah, Leah, Leah! Vstávaj! Dnes je ten správny čas na ukončenie trápenia. Musíme to urobiť. Hneď! Sme blízko! Zvládneš všetko, dokonca aj urobiť tento malý krok! Nechýba veľa a budeme slobodní. Urob to, Leah! Skoč!

Trhla som sa zo sna. Noah pokojne odfukoval vedľa mňa. Znovu sa mi snívala tá nočná mora – skočila som z mosta. Bola som mŕtva.

Sloboda temna, Leah. To nás čaká. Povedal démon zamatovým hlasom. 

Leah Silverwind