Dark in the light

Desiata kapitola

„Steve, zastav! Leah nie je dobre," zakričala mama, ale auto nezastavovalo. Tváril sa, že nič nepočul. Sandy opakovala stále to isté dookola, ale on nereagoval. Ani sa na nás nepozrel. Jeho konečná stanica bola až pri našom dome. Motor stíchol, Steve vyskočil z auta a rýchlo ma ťahal dovnútra. Pripadala som si ako jeho hračka, ktorá nič necíti. Moja bolesť bola taká silná, že som nevedela stáť na nohách.

„Potrebujem pohár vody a lieky," povedala som zamračene s hrčou v krku a Steve ako poslušný psík musel zájsť do lekárne. Všetko ma bolelo, ale musela som sa vzchopiť. Ľahla som si na gauč a snažila sa upokojiť. Všetko sa dialo tak rýchlo, nemala som čas na zotavenie sa z toho úrazu a ani neviem, kto to urobil, pretože Alessandre to pripadalo nepodstatné. Bolo očividné, že mama útočníka poznala a nechcela mu uškodiť, hoci ma mohol zabiť. Bol to jeden z tých dílerov alebo pasákov.

Na sedačke som ležala niekoľko minút a premýšľala som nad tým, čo sa udialo. Bola som zmätená a ubolená. Moje myšlienky zablúdili k démonovi. Kde bol? Zabilo ho to? Takmer som ho videla...toho oslabilo? Je to človek alebo iba duch?

„Som tu. Nič iné som nezohnal. Tu máš." Prišiel Steve. (Po dlhých minútach, ktoré sa zdali byť príliš krátke na to, aby som si od neho oddýchla, sa opäť vrátil k nám domov.) Podával mi malú bielu taštičku. Obsah tašky nebol extra veľký, ale boli v ňom lieky. Lieky, ktoré sa nedajú len tak kúpiť – tri plastové krabičky morfia. Bolo očividné, že sa jednalo o nelegálny obchod.

„Na toto si predsa potreboval recept, nie? Teda, ak si to vôbec kupoval a neukradol," ozvala som sa, keď som zapíjala tabletky veľkým množstvom vody. Chutili odporne.

„Hm, zlatíčko, tomuto sa hovorí – kontakty. Nepotrebujem recepty na to, aby som dostal lieky, ktoré potrebujem," vysvetlil s divnou grimasou a potom dodal: „Neukradol som to! Mala by si mi byť vďačná za to, že som ťa zachránil."

Účinok lieku sa dostavil o pár minút a ja som mohla spokojne fungovať ďalej. Úplne som zabudla na tú silnú bolesť. Prešla som do kuchyne a začala som starostlivo ukladať riad do skriniek.

Teraz si to prežila len s pomocou anjela, ktorý stojí po tvojom boku. Nabudúce Leah, to bude tvoje rozhodnutie. Sama budeš chcieť umrieť. Budeš žobroniť o smrť, tak veľmi ti ľudia ublížia. Už teraz je to zlé, Leah. Nabudúce s tým skoncujeme nadobro . Tvoje zlomené srdce, ktoré máš, bude vyliečené a sama to budeš chcieť. Sloboda je blízko, Leah! (Tak tu si! Vedela som, že ak ostal so mnou dlho ticho neostane. Prežil to, hoci som dúfala v opak.)

Chvíľu som počúvala démona a sústredila sa na to, aby som nič nerozbila. Pripadala som si malátna a unavená, nevládala som. Párkrát sa mi zatočila hlava a stratila som balans.

Posadila som sa na stoličku a zízala na porozhadzované veci všade okolo. ohorky z cigariet, striekačka, špinavé pádlo ... všetko krásne zdobilo kuchyňu. Odrazu som počula tlmené klopanie na dvere. Pomaly som k nim kráčala a otvorila ich. Na moje veľké prekvapenie tam bol Noah Bradley v celej svojej výstavnej kráse. Stál tam s rukami vo vreckách a letmo sa na mňa usmieval. Vyzeral ešte krajšie, ako keď som ho videla naposledy. Jeho hnedé, husté vlasy boli mierne strapaté ako po prebudení.

„Ahoj, čo tu robíš?" vypľula som a ťažko si vzdychla, no bola som rada, že ho vidím.

„Ahoj Leah, všimol som si, že si sa už vrátila z nemocnice, tak som ťa prišiel pozrieť," pristúpil bližšie ku mne.

„Čo? Ako vieš, že som ...," začala som šokovane, ale prerušila ma Alessandra: „Srdiečko, poď mi pomôcť," zakričala. Toto bolo pre ňu typické, vždy sa ozvať v nesprávnu chvíľu. Prevrátila som očami, nadýchla sa a chcela dokončiť otázku.

„Asi nemôžeš ísť ku mne domov...na čaj?" povedal a pozrel sa na mňa psími očami. Táto tvárička ma prinútila vystrúhať úsmev od ucha k uchu.

„Nie! Leah nikam nepôjde! Je vyčerpaná," postavil sa za môj chrbát Steve. Noahovi stvrdla sánka a ochladol mu pohľad. Pasák dosť neslušnými gestami naznačil, aby sa Noah odpratal tam, odkiaľ prišiel.

„To sa už nemôžem ani slobodne rozhodnúť s kým a kam chcem ísť?" vyštekla som sa rozhorčene.

„Teraz nie, Leah. Rozprávajú sa dospelí," uštipačne poznamenal, potiahol na za rukáv dnu do domu a zabuchol dvere, aby som nepočula ich rozhovor. Viem, že niečo po sebe kričali, ale neviem presne čo. Znelo to dosť nezrozumiteľne. Onedlho vbehol Steve späť do domu a celý nasrdený sa ku mne prihovoril: „Neopováž sa ísť k tomu idiotovi. On nie je nič pre teba."

„Pf, ty nie si môj otec. Rozkazovať mi nebudeš," odfrkla som si a založila ruky na prsiach. Tvárila som sa povýšenecky a odmerane. (Iný prístup si nezaslúžil.)

„Drzaňa malá," skríkol a udrel ma. On mi dal facku. Dosť bolestivú facku. Chytila som si líce a v šoku som mu vynadala – dosť mierne na to, že ma udrel. 

Leah Silverwind