Dark in the light

Štrnásta kapitola

Odrazu som započula z nášho domu hluk a krik. (Aké typické.) Za ním nasledovalo tresnutie dverí a z domu vyletela Alessandra spolu so Stevom. Hádali sa, teda dalo by sa to nazvať aj ostrou diskusiou. Obaja vyzerali dosť rozhorčene.

„Mal si ju včera priviesť domov a dať mi dávku," hlasno povedala Alessandra. Doteraz som ani len netušila, že moja matka vie kričať. Vyzerala dosť podráždene a bolo jasné, že ju ešte neprešla myšlienka predať ma za týždennú dávku heroínu.

„Ale ten debil, ktorý je s ňou, ma zbil. Nedovolil mi odviesť ju. Je to psychopat," vyštekol.

Povýšenecky som si odfrkla a zamumlala sama pre seba: „Akoby si ty ním nebol."

„A ty si mi takmer zabil dcéru, uvedomuješ si to vôbec?" Alessandrin hlas sa vytrácal a začala plakať. Také dojímavé. Odrazu jej na mne záležalo?! Bola som zhnusená zo svojej matky, z toho jej prístupu a závislosti. Cítila som voči nej odpor. Začala som ju nenávidieť ešte viac. Takmer ma zabili a teraz, aby sa na mne ukájal nejaký predrogovaný idiot?! To určite!

„Potreboval som si pichnúť, nebol som pri zmysloch," povedal opovrhujúco, niečo matke zašepkal a odišiel preč. Pripadalo mi to divné, no neriešila som to. Okamžite som vletela späť do izby, zhodila zo seba Noahove tričko a obliekla si svoje veci.

„Čo to robíš?" opýtal sa Noah, keď vošiel do spálne s podnosom v rukách. On nám pripravil anglické raňajky do postele, aké romantické. Začal som sa cítiť zle, pretože som bola na odchode a on ma pri sebe chcel.

„Steve práve odišiel. Chcela by som ísť domov."

„Aspoň sa naraňajkujme. Potom pôjdeme do tvojho domu," usmial sa a položil podnos na posteľ.

„Myslím, že bude lepšie, ak odídem a pôjdem tam sama. Mama je totiž ešte doma."

„Mám pocit, že po včerajšku ma nechceš vidieť," smutne sklopil zrak.

„Ale to predsa nie je pravda. Som s tebou rada, len ťa nechcem ťahať do problémov, ktoré mám," pristúpila som k nemu a pohladila ho po líci. Čakala som, že ma pobozká, ale on iba cúvol a povedal: „Tak teda, ahoj."

„Maj sa," obišla som ho a z nejakého neznámeho dôvodu sa mi do očí tlačili slzy. Znelo to ako lúčenie. Mala som toho chlapa rada a bála som sa, že o jeho oporu a zvláštnu náklonnosť prídem.

Pomaly som za sebou zatvárala dvere spálne, keď sa Noah ozval: „Leah, chcel som ti pomôcť, ale ty to odmietaš, vynechávaš ma zo svojho života. Chcel som byť jeho súčasťou." Nijako som nereagovala, len som zatvorila dvere a ticho kráčala k vchodu. Čerstvý vzduch mi viazol v hrdle. Chcelo sa mi nariekať a kričať. Cítila som sa byť zlomená z toho, že som Noaha sklamala. Mala som zo všetkého výčitky. Kvôli mne sa diali tieto veci. Nemala by som odporovať.

Toto si mala urobiť už včera a nie dnes. Leah, osloboď sa od tejto bolesti, ktorú ti spôsobujú city k nemu. Je to darebák. Pomôžem ti s tým skoncovať, Leah. Len sa mi poddaj. Už ti nechýba veľa. Leah, sme na správnej ceste. Pozri sa na seba, si iba troska – tak ako tvoja mamička! Leah, poď so mnou do temnoty, to je tá správna sloboda.

Zdvihla som hlavu nahor a pozrela sa na Noahov balkón. Nebol tam. Ďalej som len kráčala k mojim vchodovým dverám a pomaly ich otvárala. Nevidela som zmysel v tom, prečo sa sem vraciam. No moje srdce mi šepkalo, aby som sem prišla. Som hlúpa vrátila som sa sem iba kvôli pocitu?!

„Srdiečko, si späť. Som taká šťastná, bála som sa o teba," objala ma Alessandra, keď som prekročila prah domu. Ruky som mala zvesené vedľa tela a ani sa nepohla.

„No jasné. Nebála, len si potrebovala dávku. Kde je vlastne to hovädo?" riekla som napokon.

„Prestaň ho tak oslovovať!" vyhrešila ma mama. „Išiel preč, neviem kedy sa vráti. Ale podstatné je, že si späť," sklopila zrak, no hneď ako to povedala, tak niekto hlučne vstúpil do domu. Steve. Zagúľala som očami.

„Ty si nejaká veľká voda, vždy prídeš s obrovským hlukom, ale odchádzaš s chvostom medzi nohami, teda ak si tam nejaký vôbec niekedy mal," zasmiala som sa nad vlastným vtipom. Pripadala som si ako bohyňa, keď som mu to hovorila. No zároveň to vo mne evokovalo ten hnus, čo som voči nemu cítila.

„A ty si drzá, vieš o tom?! Mala by si povedať tomu tvojmu kurevníkovi, aby sa odo mňa držal na míle ďaleko."

„Jasné, to mu určite poviem," ironicky som sa uškrnula a nadvihla obočie.

„Robíš si zo mňa srandu, ty štetka?!" zvýšil hlas a priblížil sa ku mne. Urobila som úkrok vzad, no vzápätí som si uvedomila, že nesmiem dať najavo svoje obavy a strach.

„Nie. Teda možno trochu," precedila som a priblížila sa k menu. Bola som od neho iba pár centimetrov a pozerala na neho spod mihalníc.

„Tak si dávaj pozor, lebo za seba neručím," zohol sa k mojej tvári a pozrel sa mi rovno do očí.

„To ani ja," ozvalo sa od dverí. Na pomoc mi prišiel Noah – ešte, že je taký tvrdohlavý, lebo sa mi táto situácia začala vymykať z rúk.

„Čo tu robíš? Toto nie je tvoj dom, vieš o tom?! Vráť sa tam, odkiaľ si prišiel," vyletel Steve na Noaha.

„Vieš, že toto nie je ani tvoj dom?" ironicky a s úškľabkom na perách poznamenal Noah a pristúpil bližšie ku mne. Steva to očividne naštvalo, že je Noah taký drzý a opovážlivý, preto sa napriahol a chcel Noaha udrieť. Ten však Stevovi chytil ruku, uštedril mu znova pár rán do tváre a pustil ho. Ten chlap ma neprestával udivovať a šokovať. Steve padol k zemi, začal nariekať, nadávať a vyhrážať sa nám. Násilia som mala už plné zuby. Ja a Steve sme vyzerali ako po zápase v ringu a Noah mal na tvári škaredé modriny.

Po dlhej dobe som znovu spät, dúfam, že Vás táto časť bavila... :) Časti by som chcela pridávať častejšie, no to bude záležať aj od vás :) čím viac readers a votes, tým rýchlejšie budú časti nahadzované :) 
Leah Silverwind