Dark in the light

Ôsma kapitola

Never mu! Snaží sa ťa ovplyvniť k tomu, aby si mu všetko povedala. A nie ste kamaráti. Ty nikdy nebudeš mať priateľov, Leah. Nikdy!

Vytrhla som ruku z Noahovho zovretia a vstala zo sedačky. Zaskočilo ho to a zatváril sa zmätene.

„Mala by som už ísť. Necítim sa dobre a navyše, ak by som ti to povedala, tak by si ma už nikdy nechcel vidieť, prepáč," ospravedlňujúco som sa usmiala a dala sa na odchod.

„Počkaj!" schmatol ma za ruku a stiahol ma do svojho náručia. Jeho svalnatá hruď sa pritisla na tú moju. Tep sa mi zrýchlil.

„Nechcela si hádam odísť bez rozlúčky, Leah." Nosom pri prechádzal po tvári, a tým ma šteklil. Jeho ruky sa presunuli ma môj pás. Pritlačil si ma k sebe bližšie. Hlasno som vydýchla a ruky mu položila na hrudný kôš.

„Voniaš neodolateľne," povedal a jeho pery sa približovali k mojim.

„Kamaráti sa predsa nebozkávajú," šepla som a chcela ho jemne od seba odtlačiť.

„No a čo," Noahove pery boli na mojich. Zvádzali sme spolu malú vojnu bozkov, až kým sa zas neozval ten v mojej hlave. Všetko sa zrazu zrútilo, celý pocit radosti a eufórie.

Prestaň! On ťa milovať nebude. Iba ťa zneužije! Leah, láska neexistuje! Poď skončime to! Budeme spolu a budeme voľní. Ukončime to, Leah!

„Nie!" zahučala som a odtiahla som svoje pery od tých jeho. „Toto nie je správne." Chcela som sa vytrhnúť z jeho zovretia.

„Leah, počkaj. Prepáč, nechal som sa uniesť," pohladkal ma po chrbte.

„Už musím ísť. Ahoj Noah," vymanila som sa z jeho paží, otočila sa a odišla.

Doma bolo ticho. Hrobové ticho, ktoré nenaháňalo strach, aj napriek tomu, že všade bolo rozsvietené svetlo.

„Sandy? Alessandra, si tu?" pobehovala som z miestnosti do miestnosti, ale nikde nikoho. Až zrazu som začula z matkinej izby tiché kroky. Do tej izby som už pár rokov nevkročila.

Pomaly som otvárala dvere spálne. Odrazu som pocítila niečiu ruku na mojom ramene. Otočila som sa a posledné, čo som videla bola obrovská mužská ruka približujúca sa k mojej tvári. Niekto ma udrel päsťou do tváre. Bola to neskutočná bolesť. Cítila som sa príšerne. Moje ochabnuté telo zletelo k zemi. Hlavou som narazila na podlahu. Ďalšia vlna bolesti na paralyzovala. Pomaly som strácala vedomie a lomcoval mnou strach zo smrti. Myšlienky pohltil démon. Nemohla som ani otvoriť oči.

A je to tu, Leah! Teraz umrieš. Oslobodím ťa. Teraz! Dnes je tvoj šťastný deň. Budeš sa cítiť blažene, slobodne a uvoľnene. Nikto ti nepomôže, Leah, si moja!

Cítila som teplú tekutú látku pod mojou hlavou a vzápätí mi ten človek uštedril kopanec do rebier. Potom znova a znova. Celkom tých rán bolo päť. Krvácala som, všetko ma bolelo a pohlcovala ma temnota.

Prízrak sa začal smiať. Už to bude, Leah! On mi pomohol zabiť ťa. Konečne. O chvíľočku si voľná. Budeš šťastná, Leah. Iba sa uvoľni a poddaj sa. Táto bolesť prejde a ty budeš oslobodená od celého sveta a od svojej matky. Leah!

Okrem hlučných krokov vedľa môjho tela som začula aj otváranie vchodových dverí. Nejasné slová vyslovovali známe hlasy. Buchot, výkriky, bolesť a hlas démona ma sprevádzali na ceste do temnoty. Umierala som – pomaly a bolestivo sa oslobodzovala.

Bolesť bol jediný pocit, ktorý pulzoval mojim telom. Nemohla som sa pohnúť, ani otvoriť oči. Snažila som sa sústrediť na nejaký zvuk, ktorý by mi našepkal, kde som a komu patria hlasy. Znovu som počula kroky a zúfalé kričanie o pomoc, no tma ma opäť stiahla zo sebou a pohltila. Bola som bezvládna.

Neviem aký dlhý čas prešiel, odkedy ma ten muž zložil k zemi, no musela som pozbierať zvyšky svojich síl a pokúsiť sa odlepiť od seba viečka. Horko-ťažko som na malý okamih pootvorila oči. Videla som nejakú postavu, ako sa nado mnou skláňa a niečo mi hovorí, ale nedokázala som rozpoznať slová, ktoré tej osobe padali z úst. Onedlho som pocítila ako sa vznášam – niekto ma vzal do náručia.

„Hmm," snažila som sa vyprodukovať pár slov, ktoré by žiadali o pomoc, ale príliš to bolelo. Tlak v hrudi mi nedovoľoval ani dýchať, nieto ešte prehovoriť.

„Ššš, upokoj sa. Ideme do nem...," hlas muža zosilnel a vzápätí zoslabol a vytrácal sa z môjho podvedomia. Tma a démon boli čoraz bližšie a sťahovali znova do útrob temna.

Už sa to blíži, Leah. Cítiš tú bolesť? Si čoraz bližšie. Teraz už neujdeš pred vykúpením. Budeme voľní, Leah! Opakoval prízrak.

V tej tme sa mi začal zaostrovať obraz muža, ktorý otváral ústa a jeho pery boli sformované do mierneho úsmevu. Usmievajúca sa tvár démona, ktorá sa mi pomaly vyjasňovala, no vzápätí sa rozplynula ako ranná hmla.

Ďakujem vám za podporu a za každého čitateľa.  :) 
Leah Silverwind