Double love 2

6

Ráno ma ako vždy zobudil budík oznamujúci čas práce. Deň bol rovnaký ako každý iný. Príchod do práce, obsluhovanie, upratanie kaviarne a potom domov. Takto to šlo niekoľko dní. Až kým som konečne nedostala voľno.

Federico šiel bohužiaľ do práce. No ja a Karen sme sa vybrali na nákupy. Dohodli sme sa na taký malý babský výlet.
Obliekla som sa do obyčajného trička a nohavíc. Na seba som si dala ešte pánsku rifľovú bundu.
,,Pripravená?"opýtala sa ma Karen, ktorá ma po celý ten čas čakala v obývačke. S úsmevom som prikývla a vzala si svoju malú tašku s potrebnými vecami. Vyrazili sme.

Rozhodli sme sa ísť autobusom, keďže sme plánovali sa trošku napiť nejakého toho alkoholu. Veď čo. Do práce zajtra nejdeme, keďže je sviatok a kaviarne sú zatvorené.

Prišli sme do nákupného centra. Nebolo veľmi veľké, no ani veľmi malé. Malo tri poschodia. Na prvom boli obchody s oblečením, bižutériou, hračkarstvá a také malé stánky s limonádami a zmrzlinou. Na druhom poschodí boli reštaurácie a detský kútik. A na treťom poschodí bolo kino a ďalšie obchody.
Samozrejme, že sme sa vybrali najprv do obchodu s oblečením. Vzájomne sme si radili, čo si máme vziať. Vyšli sme s dvoma plnými taškami oblečenia na druhé poschodie, kde sme si objednali jedlo.
,,Byung, tak ma napadlo...veľmi veľa toho o tebe neviem. Vravela si, že si prišla z Kórei do Španielska, ale dôvod si nikdy nepovedala. Ak sa môžem opýtať...prečo si sa takto rozhodla?"samozrejme, že som takúto otázku vôbec nečakala. Dlho mi trvalo si premyslieť, čo jej povedať, no nakoniec som sa rozhodla jej povedať pravdu.
,,No vieš...ja som nemala na výber. Zamilovala som sa do jedného chalana. Randili sme spolu. A proste...jedného dňa som ho prichytila sa bozkávať s jedným dievčaťom, ktoré som nenávidela. A on to vedel. Tiež ju nemal rád. Ak mám pravdu povedať...utiekla som od svojich problémov. S nikým som sa nerozlúčila a len tak odišla sem do Španielska. Nikomu som o sebe nedala vedieť, ani to, či sa mám dobre alebo zle. S nikým nie som v kontakte, pretože všetkých ignorujem. No okrem rodičov a jednej mojej kamarátke s ktorou som si občas písala. Všetko sa mi zrútilo..."dokončila som. Karen ma celý čas počúvala a ani neodtrhla odo mňa zrak.
,,Ak môžem povedať na to svoj názor...neurobila si dobre. Tým si potvrdila, že ťa ten chalan dostal na zem. A to nesmieš. Musíš mu proste ukázať, že ty sa len tak nedáš, aj keď to sakra strašne bolí"povedala. Pripomínala mi... Lucy. Ach, tak dlho som ju nevidela. Veľmi mi chýba.
,,Ale ja nemôžem...ja to proste nedokážem. Robila som to v Kórei s tým chalanom a ešte jedným kamarátom, pretože ma môj najlepší kamarát odkopol pre tú jeho mrchu, a vždy, keď sa na mňa pozrel, tak som sa rozplakala...ako by som podľa teba mala svojmu ex ukázať, že mi to neublížilo?"opýtala som sa. Karen sa zamyslela a potom povedala.
,,Užívaj si život. Ži. Život je až príliš krátky na plakanie. Ak chceš byť v živote šťastná, tak musíš zabudnúť na nejakého tvojho ex a začať žiť"povedala a napila sa coly (i?).
,,Veľmi mi pripomínaš jedno dievča z Kórei. Moja veľmi blízka kamarátka..."posmutnela som.
,,Povedz mi niečo o nej"povedala Karen a usmiala sa.
,,Volala sa Lucy...sme rovnako staré. Je to také slniečko. Spolu s jej bratom stále chodili za mojou babkou, keďže inú nemali. No...ani moja nebola ich ozajstná babka, ale keďže chcela, aby zažili to, čo by zažili aj s ich vlastnou, tak sa správala, ako ich babka. Vždy, keď som k nej prišla, tak som strávila čas s Lucy a Leom. Leo je ako vravím jej starší brat. Stále sa naťahujú, no myslia to v dobrom. Veľmi mi chýbajú. Vždy sme spolu chodili vonku, na kolotoče a všade, kde sa dalo. Nikdy som sa pri nich nenudila"povedala som.
,,Byung...ťažko sa mi to rozpráva, pretože nechcem o teba prísť, ale...mala by si sa vrátiť. Bola si šťastnejšia v Kórei. Aj keď ťa tvoj priateľ podviedol"to ma donútilo sa zamyslieť. Možno má pravdu...ale ja sa tam nedokážem vrátiť.
,,Porozmýšľam o tom..."povedala som. Karen sa usmiala a začala jesť obed, ktorý sme si objednali. Po dojedení sme si prezreli ešte tretie poschodie, kde sme si kúpili pár vecí. Nakoniec sme sa vybrali ku Karen domov sa prezliecť do nejakých vecí, ktoré sme si kúpili.

Obliekla som si čierny crop top s čipkami, čierne nohavice a k tomu som si vzala ešte koženú bundu, ktorú som si kúpila. Rýchlo som sa učesala a namaľovala. Potom som prišla ku Karen. Bola krásna. Mala na sebe čierne šaty so zlatým opaskom a koženú bundu. K tomu si ešte dala topánky na opätku, červený rúž a jemné tiene na oči. Vlasy mala rozpustené.
,,No krásna si"povedala som jej. Karen sa začala jemne červenať.
,,Veď aj ty"usmiala sa. Úsmev som jej opätovala. Potom mi dala do ruky akési topánky na opätku.
,,To nemôžem"boli to jej topánky.
,,Ale môžeš, tak obúvaj sa"povedala.
,,Aj tak neviem veľmi chodiť na opätku, no taak Karen, veď ti ich zničím"snažila som sa ju presvedčiť. V skutočnosti na opätku viem celkom dobre chodiť.
,, Nezničíš, a ak áno, tak to nevadí, mám tých topánok veľa. Takže obúvaj sa"pretočila som očami a obula si topánky, ktoré mi Karen dala.
,,Dokonalé"povedala. Zasmiala som sa. Vyrazili sme. Opäť sme šli autobusom do centra mesta, kde mala byť v baru nejaká párty.

Hneď sme šli k pultu, aby sme si objednali nejaký alkohol, keď v tom k nám prišiel nejaký muž.
,,Dobrý večer, dámy"povedal.
,, Dobrý večer aj tebe"povedala Karen, a napila sa alkoholu.
,,Čo tu takéto krásne dámy robia samé. Nebojíte sa, že vás niekto unesie?"zasmial sa.
,,Nebojíme sa, vieme sa ubrániť"tentokrát som sa ozvala ja.
,,Poďte si k nám sadnúť, dievčatká"povedal a chytil nás obidve za ruky. Ťahal nás k stolu plných chalanov a pár dievčat.
,,Chlapi, pozrite aké krásne dievčatka stáli pri pulte"chlapi sa na nás pozreli. Veľmi sa mi to nepáčilo. Niečo mi tu nehralo.
,,Sadnite si"ukázal nám voľné miesto na malej pohovke. S Karen sme si sadli. Takmer všetci za stolom na mňa pozerali. Pravdepodobne preto, lebo som iná, než ostatní.

_____________________

Sedeli sme pri nich najmenej hodinu. Mali sme v sebe už nejaký ten alkohol. Všetci sme sa rozprávali. Keď v tom ma chalan, ktorý sedel vedľa mňa, chytil za stehno. Nechala som to tak, veď zatiaľ nič iné nerobí. Lenže on putoval čoraz viac k mojim intímnym miestam. Snažil sa mi dostať pod nohavice. Nemala som odvahu ho od seba odstrčiť. Začal sa ma dotýkať. Vtedy som to už nevydržala a dala mu facku.

Rýchlo som sa postavila, upravila sa, vzala Karen za ruku a odišla z baru.
,,Čo sa stalo?"opýtala sa ma. Bola už trošku opitá. To ja tiež, lenže nie až tak, žeby som sa nechala obchytkávať
,,Poďme už domov"povedala som. Zavolali sme si taxík, keďže sa nám nechcelo čakať na autobus.
Taxikár odviezol najprv Karen domov, keďže to bolo bližšie a potom mňa k Federicovi. Zaplatila som a vstúpila dovnútra. Zarazila som sa. Na zemi boli lupienky kvetov, ktoré smerovali do Federicovej izby. Zaklopala som, aj keď bolo otvorené.
,,Čakáš tu niekoho? Ak áno, ja môžem ísť kľudne ku Karen"zasmiala som sa.
,,Čakám teba"podišiel ku mne. Mal na sebe elegantný oblek.
,,M-mňa?"

- ospravedlňujem sa za gramatické chyby, či preklepy