Double love 2

22

,,Nie si hladná?"
,,Celkom aj áno"postavil sa a ponúkol mi pomocnú ruku na to aby som vstala. Jeho ruku som prijala a vybrala sa s ním do kuchyne. Najprv som sa ale samozrejme poobzerala, či tu nemá okná.
,,Mám tu špagety, ktoré som dnes robil, dáš si?"prikývla som.
Jungkook mi dal jesť a posadil ma za stôl. On si sadol ku mne.
,,Budeš pri mne bývať kým sa to s tým psychopatom nevyrieši, nenechám ťa samú, je to nebezpečné"povedal.
,,Ale čo May?"opýtala som sa.
,,Jej to už nejako vysvetlím"
,,Keď sme už pri vysvetľovaní...chcel si mi povedať niečo"
,,Máš pravdu... Byung, to čo sa stalo s tou Suzy som nechcel. Bol som vonku s kamarátmi a prišla tam aj ona, vôbec som o tom nevedel a vtedy, keď som čakal na teba v tom parku, tak prišla za mnou a začala sa ma pýtať na hlúposti. Napríklad ako ťa môžem milovať, či bola lepšia a proste no hlúposti...a keď ťa videla prichádzať, tak ma pobozkala. Vážne som to nechcel"nič som mu na to nepovedala iba ho objala.
,,Mrzí ma, že som ťa to nenechala skôr vysvetliť"
,,Nemusí...mala si právo sa na mňa hnevať"odtiahla som sa od neho a pozrela sa mu do očí. Jungkook sa pozrel do mojich a následne ma moje pery. Pomaly sa približoval. Oddeľovalo nás od seba už len pár milimetrov, no v ten moment niekto zazvonil. Jungkook si povzdychol a vybral sa otvoriť dvere.
,,Jungkook prečo mi neodpisuješ ani nezdvíhaš telefón?"počula som známy hlas.
,,M-May, čo tu robíš?"
,,Chcem sa s tebou porozprávať"vstúpila dovnútra. Začala som panikáriť. Hľadala som kde sa môžem skryť a všimla si dvere na terasu. Potichu som k nim pribehla a opatrne dvere odomkla a vyšla von, kde som sa skrývala na menšej terase.
Počula som, že May vstúpila dovnútra kuchyne.
,,Vyrušila som ťa pri večeri?"opýtala sa.
,,No celkom áno...May o čom si sa chcela rozprávať?"
,,Chcela som ťa len požiadať, aby si sa nestretával s tou tvojou bývalou. Vážne z toho nemám dobrý pocit. Milujem ťa, Jungkook a začínam mať pocit, že ty mňa nie. Že opäť niečo cítiš k Byung"
,,May...Byung je pre mňa už iba ako kamarátka. A nemôžem len tak sa s ňou prestať baviť, už len kvôli tomu, že pracuje v našej spoločnosti ako asistentka"
,,Všetko sa dá, ak sa chce, Jungkook. Ak s ňou niečo neurobíš, tak je medzi nami koniec...rozmyslí si s kým chceš byť...s dievčaťom, ktoré sa na teba vykašľalo alebo s dievčaťom, ktoré tu bolo s tebou počas tvojich depresií z rozchodu a utešovalo ťa"
,,May...ona sa na mňa nevykašľala, ja som si to pokazil"
,,Je mi jedno ako to bolo, ale rozišla sa s tebou. Odišla od teba preč a ty teraz opäť s ňou začínaš. Kašleš na mňa. Nepamätám si ani kedy sme spolu strávili večer okrem tej nepodarenej párty na ktorej sme sa kvôli nej pohádali"
,,Mám toho teraz veľa, May"
,,Ak by si chcel, tak vždy by sa našiel čas. Povedz mi, Jungkook...cítiš ku mne ešte niečo?"chvíľu bolo ticho.
,,Mám to brať ako nie?"opýtala sa.
,,May ja..."
,,Čiže nie"
,,To nie je pravda, samozrejme, že k tebe niečo cítim. Stále ťa milujem a som vážne šťastný za to, že si bola so mnou v mojich ťažkých chvíľach, no nemôžem sa s Byung prestať baviť"
,,Idem preč. Dobrú noc"počula som zabuchnutie dverami.

Bolo mi vážne hlúpo z ich konverzácie. Nemala som odvahu vstúpiť dovnútra domu a tak som sedela na zemi pri zábradlí a pozerala sa do tmy.
Po chvíli sa dvere od terasy otvorili a podišiel ku mne Jungkook. Sadol si ku mne.
,,Mrzí ma, čo si musela teraz počúvať a aj to, že tu sedíš v tom chlade"
,,Asi by som mala ísť preč, ak by sa to dozvedela, tak sa s tebou rozíde"chytil ma za ruku.
,, Nedovolím ti odísť"pozrela som sa na neho.
,,Máš kvôli mne problémy. Najlepšie by bolo, ak by sme sa naozaj prestali baviť"sklonila som hlavu.
,,To nie je pravda...Byung ja-"zastavil sa.
,,...ťa mám veľmi rád"bohužiaľ iba rád...
,,Celá sa trasieš poď dnu"vzal ma za ruku a pomohol mi vstať. Následne ma ťahal dovnútra.
,,Jungkook, ak ti to nevadí, tak tie špagety už nezjem. Prestala som byť hladná"povedala som.
,,Tak fajn"

Zvyšok večera sme s Jungkookom prehovorili iba sem tam. Jungkook ma donútil spať v jeho posteli a keďže mi bolo blbé, že by spal niekde inde, než v jeho posteli, tak som ho donútila spať so mnou. Ležali sme chrbtami k sebe a ani neprehovorili.
Spomenula som si, čo sa stalo večer v mojom dome a začala som byť v strese. Aspoň šesť krát v noci som sa zobudila a potom zaspala po pätnástich minútach.

Ráno ma Jungkook zobudil, keďže som sa nezobudila na jeho budík, ktorý oznamoval čas práce. A keďže som nemala pri sebe oblečenie, tak mi dal jeho rifle a môj starý biely pulóver, ktorý tu mal celé tie roky.
,,Prečo si si to nechal?"pousmiala som sa.
,,Pretože mi to pripomínalo teba"úsmev mi opätoval.
K tomu mi podal ešte jeho čierne sako, ktoré jemu už bolo malé a opasok na nohavice. Poďakovala som sa mu a šla sa obliecť.
Oblečenie od neho mi bolo veľké, no upravila som to tak, aby som nevyzerala ako v mechu ale trošku reprezentatívne. Následne som sa učesala. Urobila som si vrkoč.
,,Našiel som tu aj nejaký make-up, ktorý si tu kedysi May nechala, tak ho môžeš použiť, ak by si chcela. Aj keď si myslím, že to vôbec nepotrebuješ"celú si ma obzrel.
,,To by nebol asi dobrý nápad"povedala som.
,,May to aj tak nezistí, len čo s topánkami. Ako pôjdeš?"nad tým som sa vôbec nezamýšľala.
,,Tak to neviem ani ja"
,,Idem niečo nájsť"povedal a opäť odišiel. Ja som sa začala maľovať. Opäť som si urobila iba jemné líčenie a vybrala sa k Jungkookovi, ktorý mi položil tri páry topánok predo mňa.
,,To je May?"opýtala som sa.
,,Iba dve, ten jeden pár topánok som kúpil kedysi pre ňu, no nakoniec som zistil, že takéto topánky nenosí a ostali tu"
,,To bolo od nej hnusné"
,,Tak čo už...ak ich chceš a páčia sa ti, tak si ich kľudne vezmi"pousmiala som sa. Úprimne mne sa páčili veľmi.
A tak som si ich obula a úplne mi padli na moju nohu.
,,Ďakujem"objala som ho.
,,Za všetko čo pre mňa robíš"dodala som. Jungkook ma objal okolo pása.
,,Pre teba všetko"veľmi mi to zalichotilo.
,,Tak fajn, na raňajky môžeme zájsť do kaviarne. Máme ešte hodinku"odtiahol sa odo mňa. S úsmevom som prikývla.

Po chvíli sme sa vybrali do kaviarne, kde sme si objednali koláčik a kávu.
,,Som šťastný, že si tu opäť so mnou"chytil ma za ruku. Pozrela som sa na neho.
,,Aj ja...si jediný, ktorý sa o mňa zaujíma odkedy tu som. Ak nepočítam Jae a Taeyanga"zasmiala som sa.
,,Bez vás troch by som bola asi naspäť v španielsku a možno opäť by som začala s drogami a-"zastavila som sa. Uvedomila som si, čo som to povedala a pekne som to oľutovala.
,,S čím?"jeho tón hlasu sa zmenil a ja som vedela, že budem už vypočúvaná ako na políciu.