Double love 2

4

Ráno, ako vždy som sa zobudila na budík oznamujúci čas do práce. Celý deň šiel rovnako, ako ostatné dni. Nič nezvyčajné.

❗Upozornenie❗
V tomto odseku sa nachádza násilie a nevhodné slová, či rasistické narážky- tým nechcem nikoho uraziť, či ublížiť, len chcem poukázať na správanie sa v niektorých párov...ak niečo takéto sa deje práve tebe alebo vieš o niekom, čo niečo takéto prežíva, tak okamžite to povedz niekomu blízkemu a nahlas to na políciu!!

O dva dni, keď som konečne mala voľno, tak som vybrala sa prejsť.
,,Kam ideš"zastavil ma Henry.
,, Vonku"odpovedala som mu a ďalej sa pripravovala.
,,Tak to určite. Nikam nejdeš"pozrela som sa na neho.
,,Prosím? Nemáš právo mi niečo zakazovať"povedala som. Henry podišiel ku mne, chytil ma za zápästie a povedal: ,,že nemám?! Si len moja mrcha, budeš robiť to, čo ti poviem!"zhrozila som sa.
,,Myslím, že som s tebou skončila"položila som riasenku, ktorú som mala v ruke a chcela ho obísť, lenže opäť ma chytil za ruku.
,,Nikam nejdeš! Tu budeš so mnou! A z tohto domu sa už nepohneš"dala som mu facku. Vtedy ma chytil za vlasy a začal ma ťahať do izby. Hodil ma o zem.
,,Ešte raz niečo také urobíš, a prisahám, že budeš mať dolámané kosti, ty štetka"vyhrážal sa mi a dal mi facku. Potom odišiel a opäť ma zamkol v izbe. Ostala som na zemi a začala som plakať.
Práve sa ukázal v tom pravom svetle. Keď sme spolu začali chodiť, bol veľmi milý a vždy mi pomáhal. Sadla som si do kúta a skrčila sa do kĺbka.

Vtedy mi vo vrecku začal zvoniť mobil. Hahaha, idiot, ani si neuvedomil, že mám stále pri sebe mobil. Bola to Jaea. Tentokrát som jej zdvihla mobil.
,,Byung! No konečne, to ti trvalo. Ako sa máš?"opýtala sa.
,,Mám sa..."rozmýšľala som, či mám povedať, čo sa stalo, alebo mám klamať.
,,Skvelo, a čo ty"opýtala som sa. Áno, rozhodla som sa klamať.
,,Som po rozchode..."povedala a rozplakala sa.
,,Čože?!"vtedy ku mne prišiel Henry. Keď videl, že mám telefón, prišiel ku mne a vzal mi ho.
,,Vráť mi to! Okamžite!"zakričala som. Hovor bol ešte stále zapnutý.
,,Krava, čo si myslíš, že ti nechám mobil? Buď normálna a nesnívaj"dal môj mobil do jeho vrecka, podišiel ku mne a chytil ma za vlasy.
,,Nechaj ma!"zakričala som.
,,No to určite, ty čínska mrcha!"opäť mi dal facku a hodil ma o stenu. Vybilo mi to dych. Hneď na to mi dal ešte päsťou do tváre.
,,A skúsiš zakňučať, ty krava"povedal. Vtedy sa z mobilu začala ozývať Jaea. Henry vybral môj mobil a hodil ho o stenu.
,,Nie!"prekryla som si ústa. Nezabudol ku mne ešte podísť a kopnúť ma. Potom odišiel. Tvár som mala zakrvavenú a zaplakanú. Všetko ma bolelo.

❗Tu si už v bezpečí od násilných scénok❗

Podišla som k svojmu rozbitému mobilu a snažila sa ho zapnúť, lenže márne.
Niekde tu by som mala mať ešte môj starý mobil. Keď som odišla z Kórei, kúpila som si nový, keďže mi bolo ľúto z neho všetko vymazať.
Postavila som sa a začala prehrabávať šuflíky. Veľmi dlho mi trvalo ho nájsť, no nakoniec som ten mobil zázrakom našla.

Zapla som ho a zadala heslo od telefónu. Ehm...bol to Jungkookov rok narodenia...musím si ho zmeniť. Na tapete som mala fotku mňa a Jungkooka. To si tiež musím zmeniť. No teraz nie je na to čas.
Odrazu mi začali prichádzať správy od Jungkooka. Boli jeden rok staré. Najnovšia bola na moje minulo ročne narodeniny. Taktiež som mala veľmi veľa zmeškaných hovorov, či už od neho alebo od kamarátov. Na žiadnu z nich som neodpovedala. Dokonca ani ja Jiwonine a Jaeine správy. Všetkých som odignorovala. Viem, že to bolo odo mňa hnusne, ale čo som mala robiť?

Nezobrazila som si tie správy. Nedokázala som to. Určite sa na mňa veľmi hnevajú. No jediné, čo som si zobrazila boli Jaeine správy. S Jaeou som si písala na mojom novom mobile, ktorý už nežije, takže som tam mala správy iba z prvých dní, keď som sa presťahovala do Španielska. Dlho som rozmýšľala, čo jej mám napísať. Nakoniec som sa rozhodla jej nenapísať nič. Ja viem...opäť zlé rozhodnutie, ale proste ...ja jej to nedokážem napísať.

__________________

Dni plynuli, ani neviem ako. Stále som bola zavretá v izbe. Henry mi len prišiel dať jedlo, kričal na mňa, občas mi dal facku a potom odišiel. Mohla som zavolať políciu, ale bojím sa...prišla som do Španielska, aby som na všetko zabudla a aby som sa cítila lepšie, lenže nejako sa to vymklo spod kontroly.
Ani Federikovi som nemohla nič dať vedieť, pretože som nemala ako. Takže pravdepodobne ma vyhodia z práce. Teda, keď už ma nevyhodili...cítila som sa bezmocne.

Odrazu z chodby bol počuť smiech. Ženský smiech. Dosť, že ma tu drží, a ešte má tú drzosť si sem priviesť nejakú ženu. Do dverí som hodila prvú vec, ktorá mi prišla pod ruku...vankúš. To ma naštvalo ešte viac a tak som vzala vázu, ktorá bola položená na stolíku a hodila ju do dverí. Bolo mi jedno, čo sa bude diať ďalej. Ja toto už neztrpím! Žiadny idiot ma nebude takto držať v izbe a robiť si so mnou, čo len chce.

Takmer ihneď ku mne pribehol a začal po mne kričať. Chcel mi streliť facku, ale stihla som zachytiť jeho ruku.
,,Ty mrcha malá!"vtedy mi dal facku s druhou rukou. Takú silnú, že som neudržala rovnováhu a spadla som na zem. Ešte nezabudol do mňa kopnúť a nadávať mi. Potom odišiel a zamkol dvere. Okamžite som sa postavila a rozbehla sa do kúpeľne, ktorá bola prepojená s izbou. Pozrela som sa do zrkadla. Na tvári som mala najmenej štyri modriny.

Vážne som začala ľutovať, že som sa s ním dala dokopy. Život sa mi zhoršil ešte viac, než v Kórei. Najradšej, by som sa tam vrátila, ale nemám odvahu. A taktiež nechcem opakovať tú istú kapitolu môjho života. Opäť sa mi vrátia pocity, ktoré som zažívala vo svojom rodnom meste. A taktiež...nemyslím si, žeby ma tam opäť prijali. Veď som len tak utiekla z Kórei...

- ospravedlňujem sa za gramatické chyby, či preklepy