Double love 2

29

,,Dnes si urobíme pekný deň. Pôjdeme do centra, do kina, na nákupy...všade kde budeš len chcieť"povedal Jungkook ráno v posteli počas toho ako sa mi hral s vlasmi.
,,To znie super"povedala som.
Chvíľu sme ešte boli v posteli, no potom sme sa rozhodli vstať.
Obliekla som sa do oversized trička a teplákoch.

Bola som v kuchyni a zohrievala vodu v kanvici. Jungkook prišiel ku mne a zozadu ma začal bozkávať na krku ako každé ráno.
,,Nikdy ťa to neprejde, však?"opýtala som sa ho a otočila sa tvárou k nemu.
,,Nie, neviem sa ťa nabažiť. Najradšej by som ťa stále bozkával a dotýkal sa ťa. Tak strašne ťa milujem, Byung. Nedokážem ti ani ukázať ako veľmi"zahrialo ma to u srdca.
,,Ja teba tiež, Jungkook. Vôbec neľutujem, že som sa vrátila"začala som ho bozkávať. Jungkook ma vyzdvihol na kuchynskú linku a neustále ma bozkával.
,,Si úžasná"povedal, keď sme sa od seba odtiahli. Usmiala som sa na neho a pohladila ho po tvári.
,,Ty viac"voda sa už zohriala a tak som zišla z linky a urobila nám obidvom cappuccino.
Jungkook vzal obidve hrnčeky s kávou a položil ich na stôl do kuchyne.
,,Raňajky už urobím ja"povedal Jungkook a odsunul mi stoličku, aby som si sadla. Usmiala som sa na neho a sadla si.
Po chvíli nám Jungkook urobil raňajky a sadol si ku mne. Podal mi tanier. Poďakovala som a začala raňajkovať.
,,Chcela by som ísť k babke na cintorín a pozrieť sa na Lucy s Leom"povedala som.
,,Môžme ísť kľudne cez víkend. Prespíme tam"navrhol.
,,To je super nápad. Len treba potom dať vedieť tým dvom opiciam, že prídeme, nech nikam neodchádzajú"usmial sa na mňa.
,,A kúpime babke veľkú krásnu kyticu s našimi menami"povedal.
,,A nejaký pekný kahanec, nech každý vie, že sme to tam dali my dvaja"povedala som s úsmevom.
,,Strašne mi chýba"odrazu na mňa prišiel nával smútku. Jungkook ma chytil za ruku.
,,Aj mne...ale je tu vždy s nami. V našom srdci"pousmiala som sa na neho.

Po raňajkách sme sa vybrali prezliecť, keďže sme mali v pláne ísť do centra. A tak som si obliekla svetlo hnedú sukňu, čierny pulóver, čierne silonky a dlhý čierny kabát. Vlasy som si nechala rozpustené a urobila si jemné líčenie. Outfit som doplnila šperkami. Jungkook sa obliekol do čierneho outfitu. Mal na sebe nohavice, pulóver a dlhý kabát. Celkom sme k sebe ladili.
So všetkými potrebnými vecami sme nastúpili do auta.
Po ceste do centra mal Jungkook ako vždy ruku na mojom stehne. Neviem prečo, ale dodávalo mi to pocit bezpečia. Že mi pri ňom nič nehrozí.

Zastavili sme pri nákupnom centre. Spoločne sme vystúpili a ruka v ruke si to namierili dovnútra budovy.
Vstúpili sme do prvého obchodu s oblečením.
,,Vyber si čo sa ti páči"povedal.
,,Ja neviem, vyber mi ty, potom vyberiem ja tebe"pozrela som sa na neho. Súhlasil a tak ma chytil za ruku a ťahal ma k oblečeniu. Ako prvé mi vybral červený pulóver, následne mi vybral čiernu sukňu, hnedý kožuch a všetko čo sa mu páčilo. Potom som vyberala ja jemu. Ako prvé som mu vybrala čierne sako, potom dve mikiny, nohavice a tričká.
Po tom všetkom sme zaplatili a šli do kina na nejaký film. Väčšinu času sme sa ale bozkávali namiesto toho aby sme pozerali.
Následne sme sa šli do reštaurácie najesť a potom ma vzal do obchodu so šperkami. Vybral mi krásne strieborné náušnice a retiazku. Taktiež sme si vzali matching náramky.
Potom ma Jungkook chytil za ruku a ťahal ma do pre mňa neznámeho obchodu, no následne, keď som videla tovar, tak som si uvedomila, čo to je. 18+ obchod.
,,Jungkook, poďme z tadiaľto, cítim sa trápne"povedala som. Jungkook sa začal smiať.
,,Ale veď len niečo zoberieme a pôjdeme"povedal. Mala som sto chutí sa prepadnúť pod zem alebo ho zaškrtiť. Prechádzali sme okolo pokladne a všimla si veľmi známu osobu.
,,Jungkook..."strčila som do neho a nenápadne ukázala na osobu sa pultom.
,,Preboha, tá tu čo robí"začal sa smiať. Za pultom bola Suzy. Vybrali sme sa za ňou.
,,Takže o tomto mieste som mala len snívať?"provokačne som sa jej opýtala. Najprv ma nespoznala, no potom si uvedomila kto som a mala som pocit, že je celá zahanbená.
,,Čo tu ty robíš. Mala si byť v španielsku, ak dobre viem"povedala a pozrela sa na Jungkooka.
,,To vážne? Ty si až taký zúfalý, že si opäť s ňou?"opýtala sa. Jungkook sa chystal niečo povedať, no zadržala som ho.
,,Tak počúvaj, ty mrcha. Poviem ti to prvý a posledný krát. Nepleť sa mi do života, neskúšaj sa mi ho zničiť, pretože sa ti to nepodarí. Si len obyčajná nula, ktorá nikdy nič nedosiahla a nikdy ani nedosiahne. Vieš iba to, že každému druhému roztiahneš nohy a skočíš s ním do postele. Si iba ľahká deva, ktorá nemá na to si nájsť normálny vzťah. Kedysi si sa smiala, že ja skončím pod mostom a ty pôjdeš na také miesto o ktorom môžem len ja snívať. Ako vidím, pod mostom som neskončila a toto vôbec nie je miesto o ktorom by som mohla snívať, čiže na tvojom mieste, by som držala tú tvoju prepichanú hubu"dokončila som. Vyzerala ako kyslá uhorka.
,,Myslíš si, že mi týmto ublížiš?"opýtala sa.
,,Nie, ale týmto možno áno"strelila som jej facku, takú silnú, že ju až vyvrátilo.
Jungkook sa začal smiať.
,,Snáď ti to dodalo rozum, mrcha"chytila som Jungkooka za ruku a ťahala ho von z obchodu.
,,Panebože, to čo bolo"smial sa. Z jeho smiechu som sa začala aj ja smiať.
,,Zbieralo sa to vo mne vážne dlho, potrebovala som si to na niekom vybiť"povedala som pomedzi smiech.
Takmer všetky problémy mám už vyriešené, teda okrem posledného ...

,,Ahoj Yoongi"pozdravila som sa, keď som stála pred ním v dverách jeho domu. Jungkook bol v aute a pozoroval nás.
,,Byung...myslel som si, že si sa so mnou prestala baviť"povedal.
,,Potrebovala som čas vyriešiť si nedoriešené problémy. Vieš...mrzí ma to, ako som na teba v prvý deň vyletela s hnevom, aj keď viem, že si sa o mňa len bál. Uvedomila som si to neskôr a chcela by som sa s tebou opäť baviť. Máme minulosť akú máme, no treba to zahodiť a začať odznova. Si môj kamarát s ktorým som vyrastala a nechcem len tak to zahodiť"povedala som.
,,Ani ja...a mrzí ma tiež, ako som sa správal ja. Ubližoval som ti"
,,To je v poriadku"usmiala som sa na neho. Úsmev mi opätoval.
Podala som mu ruku na mier.
,,Kamaráti?"opýtala som sa ho.
,, Kamaráti"súhlasil a prijal ruku. Následne ma objal.

Všetky problémy som už konečne vyriešila a už nikdy nebudem od nich utekať. Som šťastná, že mám opäť život v poriadku a že som bola silná napriek tomu všetkému, čo sa mi udialo. Takto to má byť. Musíme byť silný, aj keď to bolí a nedovoliť tej bolesti nám ukončiť život. Občas je to ťažké, plačeme, sme v koncoch a sme na dne, no po každom páde sa treba zdvihnúť a pokračovať ďalej. Nikdy to nevzdávať.