Double love 2

24

,,Ako si vlastne vedel, kde som šla?"opýtala som sa Jungkooka, keď sme vstúpili k nemu domov.
,,Mamka mi volala. Bola vystrašená a bála sa o teba a hneď som vedel, prečo si utekala k sebe domov"pousmiala som sa.
,,Ďakujem, že si prišiel"
,,To je to najmenej, čo pre teba môžem urobiť"chytil ma za ruku. Opäť som v bruchu pocítila motýliky. Mala som neskutočnú chuť mu povedať, že ho milujem a pobozkať ho, no nemohla som, pretože on to necítil tak ako ja. Miluje May a ja sa s tým musím zmieriť.
,,Zajtra budem musieť ísť s May na rande. Chce sa so mnou opäť porozprávať"
,,Jungkook ja..."chcela som mu povedať čo k nemu cítim. Pozrel sa na mňa nechápavým pohľadom a čakal na to, čo mu chcem povedať.
,,T-Te amo"jeho nechápavý pohľad sa vôbec nezmenil. Vôbec som si neuvedomila, že som to povedala po španielsky, no myslím, že to je asi dobre, inak by som sa cítila extrémne trápne.
,,Teda...veľa šťastia s May"donútila som sa usmiať. Jungkook sa zasmial, aj keď nechápem, čo mu prišlo vtipné.
,,Ďakujem. Objednám nám kebab?"opýtal sa. Jemne som prikývla.
,,Ale potrebujem sprchu"povedala som.
,,Tak utekaj, ja zatiaľ objednám"prikývla som a vybrala si zo svojho kufra tepláky s tričkom a následne si to namierila do kúpeľní.

Postavila som sa pred zrkadlo a dala svoje dlane na svoju tvár po ktorej som si nimi prešla a zároveň si povzdychla.
Nechápem, čo to so mnou je. Opäť som do neho zamilovaná, aj keď viem, že má priateľku. Nie je to správne a tiež by mi to nebolo príjemné, ak by niekto bol zamilovaný do môjho priateľa. Hanbila som sa za to.
Musím to zmeniť. Nemôžem dovoliť, aby bol ku mne takýto...úžasný.

Vyzliekla som si oblečenie a vošla do sprchy, kde som si zapla teplú vodu a začala sa umývať.
Po sprche som si chcela urobiť svoju večernú skincare, no neurobila som ju kvôli ranám na tvári. 
Vyšla som z kúpeľní v teplákoch a veľkom tričku a vybrala sa k Jungkookovi, ktorý už večeral kebab.
,,Dobrú chuť"popriala som mu.
,,Ďakujem. Poď sa aj ty najesť"povedal. Prikývla som a posadila sa k nemu do obývačky. V televízore mal zapnutý nejaký film, ktorý sledoval, no ja som ho vôbec nevnímala. V hlave som si prehrávala, čo sa dneska udialo. Raz za čas som si odhryzla zo svojho kebabu, no počas toho rozmýšľania som vôbec nemyslela na hlad, ktorý som pociťovala.
Úprimne povedané som sa cítila vážne zle a Jungkook si to všimol.
,,Deje sa niečo?"opýtal sa ma. Pozrela som sa na neho.
,,Ja...cítim sa hrozne"povedala som mu pravdu. Jungkook ku mne podišiel bližšie a objal ma.
,,Som tu stále pre teba"hladil ma po vlasoch. Odtiahla som sa od neho.
,,Nebuď ku mne takýto...máš priateľku"povedala som.
,,Ale veď nerobím nič zlé"odvrátila som zrak.
,,Chcela by som ísť k sebe domov"
,,Tak na to zabudni. Sľúbil som tvojim rodičom, že na teba dohliadnem"povzdychla som si.
,,Čo sa deje?"opýtal sa.
,,Len nechcem aby si mal problémy s May"chytil mi tvár do jeho hrejivých dlaní. Donútil ma pozrieť sa do jeho očí.
,,O May sa nemusíš báť. Aj tak sa to nedozvie"

O päť dní neskôr

,,Byung, prosím choď po objednávku dole, akurát prišiel kuriér"prikývla som a vybrala sa dole, kde už na mňa čakal kuriér.
,,Dobrý deň"pozdravila som sa. Kuriér sa mi odzdravil a podal mi papier na podpísanie. Potom mi dal objednávku a odišiel. Ja som sa opäť vybrala do výťahu do ktorého nastúpil aj Jungkook.
,,May by sa s tebou chcela stretnúť"povedal Jungkook. Pozrela som sa na neho. Neverila som vlastným ušiam.
,,Zbláznil si sa?"opýtala som sa ho. Jungkook sa na mňa pozrel.
,,Ja sa s ňou nestretnem, aj tak mám prácu"výťah zastavil a tak som vystúpila.
,,Byung, no tak, nebude to tak zlé ako si ty myslíš. May dokáže byť aj v pohode"šiel za mnou.
Zastavila som pred kanceláriou a pozrela sa na neho.
,,Jungkook, vážim si všetkého, čo pre mňa robíš, ale s May sa vážne nechcem stretnúť. A mrzí ma, že kvôli mne nemôže prísť k tebe, ale to sa už čoskoro zmení, sľubujem. Teraz ma prosím ospravedlň, musím ísť pracovať"otvorila som dvere a vstúpila dovnútra kancelárie, kde som položila na stôl objednávku.
Lee sa na mňa pozrela s úsmevom, no hneď jej aj klesol.
,,Byung, čo sa deje?"opýtala sa ma ustarostene.
,,Ale to nič. Len nemám veľmi dobrú náladu"povedala som.
Lee podišla ku mne.
,,Viem, že to máš teraz ťažké, Byung. Byť v takejto situácii musí byť strašne traumatické, no budem stále s tebou a vždy sa na mňa môžeš obrátiť"jemne som sa pousmiala. Pravdu povediac, pripomínala mi moju babku. Tak veľmi mi chýba...
,,Zajtra Lee, ak ti to nevadí, tak pôjdem na políciu, kde sa dozviem, čo bude s tým mojim ex. Čiže by som chcela odísť skôr"povedala som.
,,Kľudne môžeš ostať aj doma, len ťa poprosím, urob dnes objednávku a zavolaj na toto číslo, že v pondelok by som na pohovor nemohla prísť. A taktiež, prišla nám dnes pošta, čiže pozri na tie obálky"prikázala mi.
,,Teraz poďme na obed, pretože už je za desať minút dvanásť a ja som hladná ako vlk"povedala.

,Vybrali sme sa spoločne do reštaurácie, kde máme rezervované stoly a objednali si z dnešného obedného menu.
Taktiež tam prišli aj ostatný zamestnanci spolu s Jungkookom, ktorý si sadol vedľa mňa.
,,Dobrú chuť"povedal.
,,Aj tebe"zaželala som mu naspäť a viac sa k nemu neozývala. No on po chvíli začal opäť rozprávať.
,,Bol by som vážne veľmi rád, ak by si sa s May stretla a porozprávala sa s ňou"
,,Mám prácu"povedala som.
,,No tak, predsa nejaký ten čas si nájdeš. Aspoň kvôli mne"presviedčal ma.
,,Nie, Jungkook"
,,Prosím...budem si za to vážne veľmi vďačný. Potom si už dám pokoj"povzdychla som si.
,,Fajn...ale to je prvý a posledný krát"snáď to potom neoľutujem.