Double love 2

2

Ráno som sa ako vždy, zobudila na otravný budík. Čas práce. S povzdychom som sa postavila a zo skrini si vybrala veci, ktoré si dnes oblečiem do práce. Oblečená som si upravila posteľ a šla do kúpeľne, kde som sa umyla a učesala. Ešte som sa jemne nalíčila.
Pripravila som sa do práce. Henry ležal opitý na pohovke a spal. Pokrútila som hlavou, obula sa, vzala si potrebné veci a vyrazila.

Dnes bolo pekne slnečno. Veď je júl, tak jasné, že bude slnečno. Presnejšie bolo 28.7.
Odomkla som kaviareň a vstúpila do budovy.
,,Dobré ráno, Federico a Karen"pozdravila som sa svojim spolupracovníkom.
,,Dobré ráno, Byung"odzdravili sa mi. Federico pracuje, ako "kuchár". Má na starosti pripravovať objednávky. Karen je čašníčka. A ja zapisujem objednávky a predávam ich. Sme piati, ale tí dvaja majú momentálne dovolenku.

Federico má 29 rokov. Karen má ešte len 19. Stále študuje. Je to moja najlepšia a zároveň jediná kamarátka tu v Španielsku. Veľa ľudí si ma tu neobľúbilo.
Tí dvaja spolupracovníci sa volajú Jessica a Maximus.

Jessica je staršia ako ja. Má 25 rokov. Veľmi ma nemusí. Stále sa na mňa škaredým pohľadom pozerá. Taktiež je čašníčka.

Maximus má len 17. Je zlatý. Každému pomáha. Je tu na brigáde.

Otvorili sme kaviareň. Po chvíľke začali prichádzať zákazníci. Každého sme obslúžili. Takto to šlo až do večera. Dneska sme končili až o desiatej. Ešte sme museli poupratovať.

,, Dobrú noc, vám želám"rozlúčila som sa s Federicom a Karen. Vybrala som sa domov. Pozrela som sa na mobil. 12 zmeškaných hovorov. 3 od Henryho a ostatné od Soojae. Čo sa deje, že mi na toľko krát zavolala. Mala som obavy. Zavolala som jej späť, ale neprijala to. Možno, že už spí. Ale čo si to rozprávam...ona nespí. Asi to nebolo nič dôležité.
Mykla som plecami a pokračovala v ceste. Bola som už takmer pri budove, kde bývam spolu s Henrym. Po pár minútach som vstúpila dovnútra budovy.  Nastúpila som do výťahu a zadala číslo poschodia.
Keď zastavil, vystúpila som a odomkla dvere od bytu. Počula som smiech z obývačky. Vyzula som sa, odložila si veci na vešiak a pozrela sa do obývačky. Henry tam mal kamarátov.
,,Oh, ahojte. Nečakala som vás tu"zo slušnosti som sa pozdravila.
,,Ahoj, Byung"odzdravili sa mi. Henry sa zamračil a postavil sa.
,,Dajte mi pár minút"s týmito slovami prišiel ku mne, chytil ma za zápästie a vošiel so mnou do izby. Zavrel dvere.
,,Kde si bola?!"mierne zakričal.
,,V práci, kde asi?"
,,V práci si takto dlho ešte nikdy nebola, tak hovor!"tentokrát už zakričal.
,,BOLA SOM V PRÁCI"silno mi chytil zápästie. Zasyčala som od bolesti a snažila si svoju ruku vymotať z tej jeho. No však bezvýznamne.
,, PODVÁDZAŠ MA S NIEKÝM?!"skríkol. Do očí sa mi začali tlačiť slzy. Neodpovedala som.
,,HOVOR!"zatriasol so mnou.
,, NEPODVÁDZAM ŤA!"povedala som aj s plačom.
,,Veď ja si to zistím"pustil mi ruku. Celé miesto, kde ma držal som mala červené.
Nepekným pohľadom sa na mňa ešte pozrel a potom odišiel za svojimi kamarátmi. Skĺzla som sa na zem a začala plakať.

Takto to ďalej nejde. Čo robím zle?
Postavila som sa a začala si baliť veci. Nie nevrátim sa do Kórei. Pôjdem k Federicovi. Alebo ku Karen.

Vyšla som z izby aj s kufrom. Chcela som bez slova odísť, lenže Henry ma uvidel. Rýchlo pribehol ku mne.
,,Kam si myslíš, že ideš?"opýtal sa ma a vytrhol mi z ruky kufor.
,,Je koniec, Henry. Takto to už ďalej nejde!"chcela som si vziať svoj kufor späť, no nepodarilo sa mi to.
,,Byung, choď spať. Zajtra sa o tom porozprávame"prikázal mi. Zamračila som sa.
,,Nemáme sa o čom rozprávať, je proste koniec!"všimla som si, že sa v ňom zvyšoval hnev.
,,Choď spať"jeho kamaráti nás ticho pozorovali.
,,Nejdem! Daj mi môj kufor"natiahla som sa pre neho, lenže Henry kufor dal za seba, a ja som takmer spadla na zem.
Henry ma nahnevane schmatol za ruku a ťahal do spálne, kde ma hodil na posteľ a potom ma tam zamkol.
Pribehla som k dverám a snažila sa ich otvoriť, no márne. Skĺzla som na zem.

Prečo sa mi nikdy nepodarí nájsť muža, ktorý by ma naozaj miloval. Nie...ja radšej začnem chodiť s chalanom, ktorý patrí do Jeonovej partie, potom sa dám dokopy so samotným Jeonom a nakoniec s mužom, ktorý je poslednú dobu neustále agresívny a opitý.

Ahh...potrebujem Jae..a Taeyanga, Soobina, Lucy, Lea a všetkých z našej partie. Teda...bývalej. Chýbajú mi. Bola som vážne sebecká, keď som odišla zo svojho rodného domova, len kvôli chalanovi, ktorý ma podviedol. Nechala som tam všetkých. S nikým som sa nerozlúčila...aj by som sa vrátila domov, ale čo na to povedia...odišla bez rozlúčky, nikomu nedala o sebe vedieť, ani ako sa má a teraz sa vráti späť s tým, že ju všetci opäť príjmu. Takto to nefunguje...všetkých som sklamala. Mala som ťažké obdobie, to áno...ale nemusela som pred tými problémami utekať. Mala by som sa vrátiť a vyriešiť ich. Nemôžem ich neustále ťahať so sebou. Ale...ja proste....nemôžem sa vrátiť. Arghh. Bola som hlúpa...

Chýba mi domov.

Pozrela som sa na mobil. 23:46. Už bolo neskoro, mala by som ísť spať. Aj tak sa z tohto domu nedostanem, takže je zbytočne sa o to snažiť.
Prezliekla som sa do svojho teplého pyžama a ľahla si do postele. Prikryla som sa prikrývkou a ponorila sa do ríše snov.

- ospravedlňujem sa za gramatické chyby, či preklepy