Double love 2

15

Zobudila som sa vo Federicovej posteli. Akurát Taeyang otvoril dvere do izby.
,,Ako ti je, kvetinka?"opýtal sa. Pousmiala som sa
,,Oveľa lepšie"pohladil ma po vlasoch.
,,Ale som hladná"povedala som a chytila si brucho.
,,Hneď som späť, ostaň ležať"postavil sa a odišiel z izby.
Pretočila som sa na chrbát a pozerala do stropu izby. Cítila som sa hlúpo za to, čo sa včera stalo.
Moje zlé spomienky sa mi odohrávali v hlave a nedokázala som sa im vyhnúť. Snažila som sa myslieť na niečo iné, ale nešlo to. Akoby sa mi zasekla myseľ.
Taeyang prišiel po pár minútach aj s tanierom v ruke. Doniesol mi miešané vajíčka a k tomu pečivo. Poďakovala som sa mu a začala raňajkovať.
,,Byung...čo sa ti stalo za ten čas, čo si bola tu?"prestala som jesť a pozrela sa na neho.
,,Nič sa mi nestalo, prečo sa pýtaš?"bola som nervózna.
,,Federico mi to povedal. Viem o tvojom ex, ale neviem to ostatné"
,,Ako ti to mohol Federico povedať?"opýtala som sa. Vážne som nechápala ako sa rozprávali.
,,Cez prekladač. Teraz neodbočuj od témy a prosím povedz mi, čo sa ti stalo"bola som nervózna. Už som ani nemala chuť jesť.
,,Ja....Taeyang prepáč, ja ti to nemôžem povedať. Je mi to nepríjemné..."objala som rukami svoje telo a pozrela sa do kúta izby. Taeyang s jeho jemnými s veľkými dlaňami mi začal hladiť ruku. Tak jemne, akoby som bola zo skla.
,,Som tu vždy pre teba, Byung. Aj kebyže sme sa veľmi pohádali alebo by sme obidvaja boli na opačnom konci sveta...na mňa sa môžeš vždy obrátiť"objala som ho.
,,Ďakujem ti za všetko"povedala som tichým hlasom.

V ten deň sme sa vybrali opäť do kaviarni, kde som sa stretla so svojím šéfom a vypísala výpoveď. Bol z toho celkom sklamaný, keďže som bola jeho obľúbená. Takto mi to pošepkal. Taktiež mi poprial veľa šťastia do života a potom som sa s ním rozlúčila, keďže odišiel. Tento mesiac dostanem ešte posledný krát výplatu.

Vybrala som sa k pultu, kde som si spoločne s Taeyangom sadla na vysokú stoličku. Akurát si Karen zapisovala novú objednávku, Jessica umývala riad a Federico robil kávu. Taktiež tu bol aj Maximus, ktorý roznášal objednávky.
,,Kedy nás opäť prídeš navštíviť?"opýtala sa Karen, ktorá akurát nakládala zákusok na tanier.
,,To ti neviem povedať, ale určite niekedy prídem. Len si budem musieť vyriešiť svoje nedoriešené problémy v Kórei"povedala som. Karen prikývla a odniesla objednávku.
,,Kedy nám ide zajtra lietadlo?"ozval sa Taeyang.
,,Presne o ôsmej. Neskôr ide až o šiestej večer"prikývol.
Karen sa vrátila.
,,Už to tu nebude nikdy ako predtým bez teba"povedala. Usmiala som sa na ňu.
,,Nejako to zvládnete. Budete musieť"
,,Tak ale bude ťažké si zvykať na nového človeka. Teba som si veľmi obľúbila a vážne mi budeš chýbať"
,,Ty mne tiež. Ani si nevieš predstaviť ako"smutne som sa usmiala.
,,A vlastne...čo s tvojim autom? Kde ho dáš?"opýtala sa.
,,Moje auto bolo napísané na Henryho. Trval na tom, takže už žiadne auto nemám. Aspoň je o starosť menej, keďže vážne neviem, čo by som s ním robila a do Kórei na aute by som určite nešla. Bol by to horor"povedala som.

Po celom dni sme sa vybrali k Federicovi domov. Taeyang a Federico sa spolu rozprávali cez prekladač. Bolo zábavné sa na to pozerať.

Večer sme si šli okamžite ľahnúť. Federico chcel, aby som šla do jeho izby, no ja som protestovala a spala s Taeyangom v obývačke na pohovke.
,,Chýbajú mi staré časy"povedala som, keď sme s Taeyangom ležali v tme. Akurát cez okno svietili svetla z ulice a mesiac na oblohe.
,,Mne tiež, Byung. A hlavne mi chýbajú časy, keď ste randili spoločne s Jungkookom. Bol šťastný a potom keď si odišla...upadol do depresií"ah...keby si len vedel, čo ja som robila po rozchode.
,,Môže si za to sám"otočila som sa Taeyangovi chrbtom.
,,Nie je to tak, ako si to videla ty...nechaj ti ho to vysvetliť"neodpovedala som mu. Tlačili sa mi slzy do očí, no nedovolila som im stekať po tvári.
,,Dobrú noc, Byung"povedal, keď videl, že som mu neodpovedala.

Ráno nás zobudil budík, ktorý nám zvonil o šiestej.
Vstala som a vybrala sa do kúpeľne, kde som vykonala rannú hygienu. Potom som sa vrátila späť do obývačky, kde Taeyang opäť zaspal.
,,Taeyang, vstávaj"jemne som ním zatriasla. Niečo zamumlal a spal ďalej.
,,Ospalec. Musíme sa pripraviť, odlietame o ôsmej, vstávaj"opäť som ním zatriasla, tentokrát silnejšie.
,,Ešte chvíľku"povedal. Povzdychla som si.
,,Na tú chvíľku nemáme čas, no tak vstávaj, lebo späť nepôjdem"v ten moment okamžite otvoril oči a rýchlo sa posadil.
,,Preboha ukľudní sa, takto rýchlo si vstávať až nemusel"zasmiala som sa.
,,Musíme sa ponáhľať, nie je čas na spanie"postavil sa a vybral sa do kúpeľne.
,,Že to hovoríš práve ty"povedala som.
Ja som sa vybrala do kuchyne a urobila Taeyangovi, Federicovi a mne raňajky plus čaj.
Federico vstáva neskôr, ale urobím mu aj tak, nech má o starosť menej.

Po urobených raňajkách som si sadla za stôl a začala jesť. Taeyang prišiel a taktiež začal raňajkovať.
,,Ďakujem za raňajky, prcek"povedal. Pousmiala som sa.

Po raňajkách sme sa obidvaja prezliekli a skontrolovali si svoje kufre. Medzitým prišiel Federico.
,,Ak náhodou nájdeš nejaké moje oblečenie, tak to predaj alebo niekomu daruj, nech ti to neprekáža"povedala som Federicovi, ktorý akurát raňajkoval.
,,Veď ti to dám, keď prídeš"
,,Ja...neviem kedy prídem, ale nebude to tak skoro. Kľudne to predaj"pozrela som sa na hodiny. Už bolo sedem.
,,Už budeme musieť ísť"smutne som povedala a podišla k Federicovi. Postavil sa a pevne ma objal.
,,Budeš mi chýbať"povedal Federico.
,,Bez teba tu bude tak prázdno"dodal.
Spustila som slzy, ktoré sa mi tlačili do očí. Vážne ho mám rada.
,,Dávaj na seba pozor, Byung a drž sa Taeyanga. Dohodol som sa, aby na teba dohliadol"zasmiala som sa.
Odtiahla som sa od neho a pozrela sa mu do tváre. Tiež mu šli slzy po tvári.
Nebránil sa ich zadržať.
,,Prisahám, že sa ešte uvidíme, teraz...by si nás mohol vyhodiť"jemne prikývol. Vybrali sme sa do obývačky a vzali svoje veci. Federico nám odomkol a rozlúčil sa s Taeyangom a so mnou sa ešte naposledy objal. Potom sme sa rozlúčili pozdravom a odišli. S Karen, Jessicou a Maximom sme sa rozlúčili včera.

Prišiel po nás taxi, ktorý nás odviezol na letisko, kde sme prešli kontrolou a čakali na lietadlo.
,,Je to čudný pocit"povedala som, keď sme obidvaja sedeli na lavičke.
,,Čo ak robím chybu?"pozrela som sa na Taeyanga.
,, Na to ani nemyslí. Robíš to najlepšie rozhodnutie"chytil mi ruku.
,,Mám pocit...že sa niečo zlé stane, Taeyang. Je to nepríjemné"pohladil ma po tvári.
,,Všetko bude v poriadku. Budem s tebou" objal ma.