Double love 2

16

Kórea

Vystúpili sme a vybrali sa na letisko si vziať naše kufre. Opäť som bola doma... vo svojom rodnom domove. Opäť som pocítila tie pocity, žeby som sa mala vrátiť, pretože to nie je dobrý nápad...
Spomenula som si na to, ako som utekala preč z Kórei od Jungkooka. Od všetkého. Neviem povedať, či to bolo dobré rozhodnutie alebo to najhoršie, čo som mohla urobiť. Nechcem sa radšej ani nad tým zamýšľať, keďže sa dostanem opäť do depresií.
,,Si v poriadku?"opýtal sa ma Taeyang.
,, Mám strach"chytil ma za ruku. Navzájom sme si pozreli do tváre. Usmiala som sa na neho. Cítila som sa s ním v bezpečí.
,,Všetko bude v poriadku. Neboj sa"pohladil ma po vlasoch. Ukludňovalo ma to.

Z letiska nás odviezol taxi. Najprv mňa domov a potom Taeyanga.
Odomkla som svoj dom, ktorý som dostala na narodeniny a vstúpila dovnútra. Izby boli akési prázdne...bez života.
Otvorila som dvere do svojej izby a vstúpila dnu. Ku posteli som položila svoj cestovný kufor a ľahla si. Cítila som sa unavene a depresívne zároveň.
Ležala som na chrbáte a pozerala do stropu.

Zajtra si pôjdem nájsť nejakú prácu aj keď nemám ani potuchy, čo budem robiť. Možno, že by som mohla ísť opäť do nejakej kaviarne alebo baru. Taktiež by som mohla ísť do útulku alebo by som mohla strážiť deti.
Práca so zvieratami by ma bavila. Skúsim sa opýtať a uvidím, čo povedia. Ak nebudú súhlasiť, tak by som mohla ísť do kaviarne alebo baru.

Dnes som sa už rozhodla nad nezamýšľať a šla som sa prezliecť do pyžama aj keď bolo ešte skoro na spánok, no dnes som už nemala v pláne nikam ísť. Objednala som si jedlo, keďže doma som nič nemala nakúpené a prezerala si sociálne siete.

Po niekoľkých minútach mi začal zvoniť mobil, keďže mi prišlo jedlo. Vyrazila som k dverám, zaplatila a zavrela dvere. Sadla som si do obývačky a na mobile si zapla rodinné prípady.

Večer som šla spať okolo jedenástej.

Ráno som sa zobudila do upršaného počasia. Prichádza jeseň.
Vôbec sa mi nechcelo vstávať, no musela som sa donútiť, keďže som bola hladná. Uvedomovala som si, že doma nič nemám na jedenie a tak som sa obliekla do dlhých hnedých nohavíc, bieleho obtiahnutého tričká, ktoré som si strčila do nohavíc a k tomu si ešte dala dlhé hnedé sako.
Následne som si urobila jemné líčenie, ktoré mi pasovalo k môjmu dnešnému outfitu.
Outfit som ešte doplnila doplnkami, vzala si kabelku s potrebnými vecami, eco tašku na nákup a vyrazila z domu do najbližšieho obchodu.
V obchode som si vzala košík na kolieskach a dávala doň všetko potrebné. Pár vecí som zobrala aj na viac, no zameriavala som hlavne na to, čo skutočne potrebujem.

Pri pokladni som vyložila nákup a čakala už len pokiaľ mi predavačka povie výslednú cenu.
Zaplatila som kartou a odišla s plnou taškou.
Teraz by sa mi hodilo auto.
Po ceste domov som sa ešte zastavila pri okienku s kávou a objednala si. Za pár minút mi ju predali a vybrala som sa domov.

Cesta mi trvala len pár minút. Mierne zmoknutá z dažďa, keďže som si zabudla dáždnik som vstúpila dovnútra svojho domu a nákup položila v kuchyni na stoličku. Vyzliekla som si sako a začala vyberať potraviny. Zároveň som ich aj odkladala na ich miesto.

Keď už bolo všetko uložené, tak som si urobila raňajky a sadla si k svojmu notebooku.
Začala som si hľadať prácu. Rozmýšľala som, žeby som mohla byť opatrovateľka alebo sekretárka v nejakej firme.
Prehľadávala som si ponuky a nakoniec našla v jednej firme pracovnú ponuku na sekretárku. Hneď som si ju začala prezerať. Recenzie na firmu boli dobré a ohlásenia na túto pozíciu bolo veľa. Pochybovala som, žeby ma vzali, no skúsila som im napísať.
Táto firma vyrába vlastné oblečenie a kozmetiku.

Po pár minútach mi prišla správa od firmy. Písali tam, aby som prišla ešte dnes o 14:00 k nim do firmy na pohovor so životopisom.
Príde mi to príliš narýchlo, no ale tak asi potrebujú už súrne sekretárku.
Bolo ešte len pol dvanástej, ale ja som sa už vybrala vybrať si outfit.
Pripravila som si dlhé čierne, rovné nohavice a bielu blúzku s dlhým rukávom. K tomu som pridala čierny opasok a čiernu menšiu kabelku.
Následne som sa vybrala do sprchy, kde som si zároveň aj umyla vlasy. Po sprche som si urobila skincare, postarala sa o vlasy a vyfénovala si ich.

Keď som vyšla z kúpeľne, tak už bolo pol jednej. Mala som ešte dosť času na prípravu. Vlasy som si učesala a nechala si ich rozpustené. Následne som si urobila jemné líčenie a dala si doplnky. Už mi ostávalo iba sa obliecť a to som aj urobila. Trošku som sa ešte upravila, no boli to už iba drobné úpravy a vzala si svoj životopis a kabelku. Nezabudla som aj na svoj dáždnik, keďže vonku stále pršalo. Obula som sa do vysokých čiernych topánok a zavolala si taxi, ktoré po chvíli dorazilo pred môj dom.
Nastúpila som a vyrazili sme.

Bola som celkom nervózna, no snažila som sa myslieť pozitívne.
Dorazili sme pred firmu. Zaplatila som taxikárovi a vyšla z auta.
Stála som pred vysokou budovou a snažila si dodať odvahu. V hlave som si neustále opakovala ,,dokážeš to" a snažila sa tomu aj uveriť.
Nadýchla som sa a vydýchla a vybrala sa dovnútra budovy.
Otvorila som dvere a vstúpila dnu. Podišla som k pultu, kde stála žena a niečo si písala so zošita.
,,Dobrý deň"ozvala som sa. Pozrela sa na mňa.
,,Dobrý deň, čo si želáte?"opýtala sa.
,,Prišla som na pohovor ohľadom tej pozície sekretárky"prikývla a niečo si zapísala do počítača. Následne mi dala papierik s číslami.
,,Poschodie 6, dvere 34"povedala. Mala som to napísané aj na papieriku. Poďakovala som sa a nastúpila do výťahu, ktorý práve prišiel na prízemie. Stlačila som číslo 6 a čakala pokiaľ ma to odnesie hore.
Zhlboka som dýchala a v hlave sa modlila aby všetko dobre dopadlo, keďže prácu vážne potrebujem a táto je veľmi dobre platená.

Vystúpila som z výťahu a hľadala dvere s číslom 34. Spoza dverí sa ozvalo slovo ďalej a tak som vstúpila. Za stolom sedela postaršia žena s jemnými vráskami na tvári. Mala hnedé vlasy a štíhlu postavu. Vyzerala byť prísna.
,,Dobrý deň, prišla som ohľadom toho pohovoru"
,,Dobrý deň, slečna. Posaďte sa"ukázala na stoličku oproti nej. Prikývla som a sadla si.
,,Doniesli ste si životopis?"opýtala sa ma zatiaľ čo pozerala do počítača. Prikývla som a položila papier na stôl. Neodtrhla zrak od obrazovky svojho počítača. Cítila som sa veľmi nekomfortne.
Po chvíli sa na mňa pozrela.
,,Tak dobre, volám sa Soe Lee. Som šéfka tejto firmy, čo ťa priviedlo sem?"opýtala sa ma a pozrela sa na môj životopis.
,,Tak....chcela by som si nájsť nejakú prácu a táto sa mi zdala celkom sympatická. Na sekretárku som sa hrala s mojím kamarátom, keď som bola malá a prišlo mi to zábavné a taktiež by som si chcela zarobiť"bola som vážne nervózna.
,,Uhm, ale viete, že hra a skutočná práca sekretárky je iná, slečna Byung"
,,J-ja to viem"zakoktala som sa. Lee sa na mňa usmiala.
,,Nemusíš sa báť, možno vyzerám prísne, ale nehryziem"to mi trošku pomohlo sa uvoľniť.
Pýtala sa ma na všelijaké otázky a ja som jej odpovedala až pokiaľ jej nezačal zvoniť mobil, ktorý musela zdvihnúť.
,,Takže Byung, ste mi najviac sympatická zo všetkých tých ostatných dievčat, ktoré chcelo byť mojou pomocníčkou. Prijímam vás, príďte zajtra o 9:00 a hlavne nemeškajte, prosím. Budem musieť už naše stretko zrušiť, takže dovidenia, Byung"povedala, keď dovolala.
,,Ďakujem vám krásne a dovidenia"odišla som z miestnosti a vyšla z budovy do ktorej sa zajtra o 9:00 opäť vrátim.