Double love 2

20

,,Mohol by ti niekto ublížiť"
,,Napríklad ty?"
,,Áno"bála som sa ho. Nevedela som kde je a každú chvíľu mohol prísť za mnou.
,,Daj mi pokoj!"začal sa smiať.
,,Prečo by som mal?"postavila som sa z lavičky a poobzerala sa okolo seba. Za stromom som videla postavu.
Vedela som, že to bol on. Rýchlym krokom som sa vybrala preč.
,,Kam si sa to vybrala?"počula som blížiace sa kroky.
Zrušila som hovor a pozrela sa za seba. Henry šiel za mnou.
Začala som utekať, no chytil ma za ruku.
,,Prečo utekáš?"opýtal sa a začal sa smiať. Rýchlo som sa mu vytrhla zo zovretia a utekala preč.
Čoskoro som sa dostala do svojho domova, kde som sa zamkla a utekala do svojej izby, ktorú som tiež zamkla. Vôbec som sa necítila bezpečne.

Zhlboka som dýchala. Veľmi som sa bála.
Zavolala som Taeyangovi.
,,Byung?"
,,Taeyang! Bojím sa!"
,,Čože? Čo sa stalo? Si v poriadku?"
,,Nie som v poriadku, teda som, ja len...."nedokázala som mu povedať, čo sa stalo. Mohlo by to byť pre neho nebezpečné.
,,...som mala pocit, že ma niekto sleduje. Som len vystrašená"povedala som smutným hlasom.
,,Prídem k tebe?"opýtal sa. Pravdu povediac vážne by som chcela, aby prišiel ku mne, no čo na to Bora? A plus ak by sa to dozvedel Henry, bolo by s Taeyangom koniec.
,,Nie...to je v poriadku. Aj tak by Bora nebola z toho nadšená"
,,Bora by to musela pochopiť, vieš, že mi na tebe záleží. Ak potrebuješ pomoc, tak prídem k tebe"
,,Nie nie, to je v poriadku, pôjdem spať"
,,Tak fajn, ale poď aspoň na videohovor, nech sa cítiš bezpečnejšie"je vážne zlatý.
,,Oki, zavolám ti cez videohovor"zrušila som hovor a zavolala mu cez kameru.
,,Ale čo na to Bora?"opýtala som sa.
,,Bora aj tak odišla. A nič zle nerobíme, len telefonujeme"usmiala som sa na neho a ľahla si na posteľ.
,,Som vážne unavená"povedala som.
,,Ostal niekto ešte u teba doma?"
,,Keď ste odišli, tak Jungkook chcel ísť za tebou a to May ešte viac naštvalo a tak sa zase začali hádať, potom naštvaná odišla a Jungkook utekal za ňou, čo sa medzi nimi stalo ďalej, to už neviem. A ostatní radšej už odišli"povedal.
,,Ahh, skazila som vám párty. Mrzí ma to"
,,To nie je pravda"

S Taeyangom sme sa ešte niekoľko minút rozprávali, no potom som počas nášho hovoru zaspala.

Ráno, keď som sa zobudila, tak som mala vybitý mobil.
Bolelo ma celé telo a cítila som sa vážne hrozne.
Postavila som sa a a vybrala sa do kúpeľní, kde som si vzala aj pyžamo a osprchovala sa. Vyčistila som si pleť od make-upu a prezliekla sa do pyžama.
Po vykonaní hygieny som si vzala s kuchyne raňajky a následne sa opäť vybrala do postele spoločne s notebookom.
Zapla som si film a raňajkovala. Po tomto som si opäť zdriemla.

Rozmýšľala som ako na môže Henry sledovať. Ako vždy zistí, kde som.
Odrazu som si uvedomila, že kedysi opravoval môj starý telefón, ktorý teraz používam...čo ak mi tam dal sledovač?
Postavila som sa z postele a vybrala sa k skrini z ktorej som vybrala sivé tepláky a biele oversize tričko na ktoré som si dala ešte mikinu zo včera, keďže vonku bolo chladno. Vlasy som si rýchlo vyčesala do copu a vybrala sa von z domu. Šla som pešo na most pod ktorým bola voda.
Cesta trvala pätnásť minút.

Došla som do cieľa a postavila sa k zábradliu. Pozrela som sa dole na vodu a následne sa pozrela aj na mobil.
Viem, že nemám teraz veľa peňazí na kúpenie nového mobilu, no ak ma prestane môj bývalý psychopatický ex sledovať...tak to urobím s radosťou.
Najprv som mobil rozbila o zábradlie a potom som ho hodila z mosta do vody.
Už sa len rýchlo vypariť z mosta, nech tu ten idiot nepríde.

Vybrala som sa opačnou cestou, akou som prišla a zastavila až na zastávke. Počkala som si na autobus a keď prišiel, tak som nastúpila a nechala sa odviezť do časti mesta, kde mám dom.

Vystúpila som z autobusu a pokračovala peši ďalej.
Doma som si ľahla do postele a pozerala niekoľko minút do stropu, keďže som nevedela, čo robiť. Stále som sa ešte cítila mizerne a tentokrát som už ani nemohla telefonovať či si s niekým písať. Akurát cez notebook, no ten sa mi zapínať nechcelo a tak som len ležala.

Na druhý deň ráno som sa vybrala do práce. Na sebe som mala čierne baggy nohavice, béžový pulóver a čierne sako. Doplnky som mala tentokrát strieborné. Make-up ako vždy jemný a vlasy rozpustené s kučeravými koncami. K tomu som mala čiernu malú kabelku a topánky na podpätku.
Ráno pršalo a tak som sa rozhodla ísť taxíkom.

,,Dobré ráno"pozdravila som sa svojej šéfke.
,,Dobré ráno, Byung. Vyspala si sa?"opýtala sa ma.
,,Celkom aj áno"usmiala som sa na ňu.
,,Tak fajn. Potrebovala by som vypísať objednávku, ale mám pohovor, čiže budeš to musieť urobiť ty"prikývla som.
,,Objednávku treba poslať do druhej. Neskôr už nebudú prijímať, čiže čím skôr to urobíš, tak tým lepšie"povedala.
Po chvíli sa Lee vybrala preč a ja som sa rozhodla urobiť tú objednávku, nech to uz mám za sebou.

Keď som už bola na konci, tak dovnútra miestnosti vstúpil Jungkook.
,,Ahoj, Byung"
,,Ahoj"povedala som potichu.
,,Potrebuješ niečo?"opýtala som sa.
,,Chcel by som sa s tebou porozprávať"
,,Mám prácu. Prepáč"ani som sa na neho nepozrela.
,,Práca počká"zavrel mi notebook.
,,Nepočká ma. Do druhej musím poslať objednávku, tak prosím, nechaj ma pracovať"snažila som sa otvoriť notebook, no Jungkook mi ho zadržal.
,,To čo sa stalo na Taeyangovej párty...ma mrzí"začal rozprávať.
,,Jungkook, vážne nemám čas, prosím nechaj ma na pokoji"bolo mi vážne blbé, keď začal rozprávať o tej párty.
,,Nie, Byung. Ak ti to nepoviem teraz, tak ti to nepoviem nikdy, pretože sa mi budeš vyhýbať. May bola akási podráždená a..."skočila som mu do reči.
,,Vážne ma May nezaujíma, nechaj si to pre seba"Jungkook si povzdychol.
,,Tak fajn...zmením tému. Taeyang mi povedal, že si mu po párty volala celá vystrašená...čo sa stalo?"ja toho Taeyanga zaškrtím.
,,To ťa nemusí zaujímať"
,,Byung, chcem ti pomôcť"
,,Chápeš, že nepotrebujem pomoc? A od teba už vôbec nie"podráždene som mu povedala.
,,Prečo si taká uzavretá do seba?"mierne zvýšil hlas.
,,Nie som uzavretá...som len...samostatná"
,,Nie...uzavieraš sa do seba, nikomu nič nepovieš, čo sa v tvojej mysli odohráva, čo ťa trápi ani to, čo sa deje v tvojom živote. Pomaly prestávaš komunikovať s priateľmi, čo sa sakra deje?"
,,Daj mi pokoj!"postavila som sa a chcela odísť, no postavil sa predo mňa.
,,A dobre viem, že chodíš na záchody plakať. Neoklameš ma, že ťa nič netrápi"pozerala som sa mu do očí. Do mojich sa tlačili slzy.
,,Už si skončil?"opýtala som sa ho. Povzdychol si a nechal ma prejsť. Rýchlo som vybehla na ženské wc, kde som sa opäť rozplakala.
Asi má v niečom pravdu...