Double love 2

5

o dva dni neskôr

Asi som nespomenula, že Carla nemôžem požiadať o pomoc, keďže je v zahraničí. Dva týždne pracuje a potom strávi týždeň doma.

Dnes ide Henry konečne do práce. To je moja šanca utiecť. Veci mám zbalené už pár dní. Len musím počkať, kým odíde. Potom nejako vyrazím dvere a utečiem. To je môj plán. Ale taktiež mám aj plán B. Ak mi nepôjde vyraziť tie dvere...zavolám políciu. Áno, mohla som to urobiť už skôr, ale vravela som, že mám strach.

Henry už odišiel. Snažila som sa vyraziť dvere, ale márne. Bola som až príliš slabá. No nevzdávala som sa.
Bolelo ma celé telo. Nevládala som. Ale toto je moja šanca na útek...nesmiem ju premrhať.

Nakoniec som to vzdala a rozhodla sa zavolať na políciu. Všetko som im vysvetlila a zadala im adresu bydliska. Po chvíľke prišli a vykopli vchodové dvere a potom aj tie, čo vedú do izby, kde som bola zamknutá.
,,Slečna, ste v poriadku?"opýtal sa jeden policajt. Druhý sa začal obzerať po izbách.
,,Ďakujem vám. Ak by nebolo vás, kto vie, ako dlho by som tu bola zavretá"objala som policajta.
,,Slečna, poviete nám, čo sa stalo?"opýtal sa druhý policajt.
Chvíľku som bola ticho, no potom som odpovedala: ,,môj priateľ...proste medzi nami to bolo o ničom. Stále sme sa len hádali. Chcela som to s ním ukončiť, lenže to ho asi naštvalo a začal sa správať veľmi agresívne"policajt si to zapisoval.
,,A ako agresívne"opýtal sa.
,,Bil ma, nadával mi, rozbil mi môj mobil a nechal ma tu zamknutú niekoľko dní"policajt s ktorým som sa rozprávala sa pozrel na jeho kolegu a povedal: ,,zavolaj záchranku, nech sa pozrú na jej zdravotný stav"jeho kolega prikývol, a vybral sa na chodbu, kde začal telefonovať.
,, Poprosím vás o váš občiansky preukaz"prikývla som a vzala si kabelku v ktorej som mala svoje doklady. Dala som mu svoj občiansky preukaz. Potom po mňa prišla záchranka a vzala ma do nemocnice, kde skontrolovali môj momentálny stav. Chvála Bohu bola som v poriadku. Z nemocnice ma zobrali na policajnú stanicu, kde sedel už aj Henry. Hneď ako ma uvidel, tak sa chcel na mňa rozbehnúť, lenže policajt ho chytil a dal mu putá. Podľa mňa mu tie putá mali dať oveľa skôr.

Na druhý deň som sa vybrala do práce. Aj keď som vedela, že som už z nej vyhodená.
Vstúpila som do kaviarne.
,,Dobrý deň"pozdravila som sa. Federico sa otočil a rozbehol sa ku mne. Silno ma objal.
,,Kde si bola?! Máš veľký problém od šéfa"povedal. Vydýchla som. Mám ešte možnosť mu to vysvetliť.
,,Federico...môj priateľ, teda už ex sa zbláznil. Veď nevidíš tie modriny, čo mám"celú si ma poobzeral.
,,Bože...zabijem ho"bol veľmi naštvaný. Zasmiala som sa.
,,To nie je nutné, polícia to už rieši"opäť ma silno objal.
,, Šéf tu chodí každý deň o jedenástej kontrolovať, či si sa rozhodla prísť do práce. Takže si dobre rozmyslí, čo mu povieš"podišli sme za pult. Federico obslúžiť zákazníka a potom sme sa opäť začali rozprávať.
,,No poviem mu pravdu. Nemám prečo klamať, keďže je to pravda. V izbe ma držal zamknutú niekoľko dní, a rozbil mi mobil v ktorom som mala aj kontakt na teba a šéfa. Nemala som ti to dať ako vedieť"Federico prikývol. Ja som sa vybrala prezliecť a potom som sa postavila za pult.
,,No neverím, naša Byung už prišla"podišla ku mne Karen.
,,Ahoj, Karen"objala som ju. Keď sme sa od seba odtiahli, tak svojim pohľadom zablúdila do kúta. Bol tam môj kufor. Nemám, kde bývať, keďže som sa od Henryho odsťahovala.
,,Ja...rozišla som sa s Henrym"povedala som Karen.
,,No konečne. Veď si vôbec nebola s ním šťastná"radovala sa. Usmiala som sa. Mala pravdu. Presviedčala som samu seba a všetkých ostatných, že som šťastná, lenže vôbec to takto nebolo.

Vtedy k nám prišla aj Jessica. To je to dievča, ktoré ma nemá veľmi v láske.
,,Ahoj, Jessica"prikývla na pozdrav a obslúžila zákazníka.
,,Ty si sadni za pult, o chvíľu je tu šéf"povedal Federico. Prikývla som a urobila som to, čo mi povedal. Šéf po chvíľke naozaj prišiel.
,, Kim Beombyung, ja neverím, ty si sa aj odhodlala prísť"povedal.
,,O-ospravedlňujem sa, ale mala som osobné problémy"snažila som sa mu to vysvetliť bez toho, aby som mu povedala, čo sa stalo medzi mnou a mojím bývalým.
,,Mohla si nám aspoň zavolať alebo napísať"povedal.
,,Ja...nemohla som. Priateľ mi rozbil mobil a vo svojom starom mobile som nemala na nikoho číslo"dodala som.
,,No nič, máš ešte jednu šancu, ak chceš môžeš nahradiť Jessicu"prikývla som.
,,Jessica, môžeš ísť domov"povedal šéf. Jessica sa usmiala a šla sa prezliecť. Ja som sa pustila do práce.

Deň zbehol rýchlo. Ani sme sa nenazdali a už sme zavierali kaviareň. Ešte musíme poupratovať a potom môžme ísť domov.
,,Federico..."ozvala som sa k svojmu spolupracovníkovi a kamarátovi zároveň.
,,Áno, Byung?"venoval mi pozornosť. Cítila som sa trápne.
,,Ja...ako som už vravela, odišla som od svojho priateľa, veď ty dobre vieš prečo, no a...tak nejak nemám kde prespať. Tak sa ťa chcem opýtať, či by som nemohla na nejaký ten čas bývať s tebou...veď vieš, pokiaľ si niečo nenájdem"povedala som.
,,Samozrejme. Určite ťa nenechám spať niekde na ulici"usmiala som sa a silno ho objala.
,,Ďakujem krásne, máš to u mňa"dala som mu pusu na líce. Začal sa červenať. Usmiala som sa na neho.

Po uprataní sme sa vybrali konečne domov. Teda, ja som sa vybrala k Federicovi domov. Dom od kaviarne nebol ďaleko.
Keď sme boli už u Federica doma, tak mi ukázal celý byt. Na to, že v ňom žil, len jeden človek bol celkom veľký.
,,Ak chceš, tak môžeš spať vedľa mňa v posteli alebo na pohovke, ktorá sa môže aj rozložiť"povedal. Pozrela som sa na neho.
,,Pohovka bude stačiť, ďakujem"usmiala som sa. Federico mi úsmev opätoval a rozložil pohovku. Teraz by sa na ňu mohli kľudne vojsť aj dvaja ľudia. Potom mi doniesol prikrývku a vankúš. Poďakovala som sa mu.
,,Objednám nám pizzu, keďže doma poriadne nič nemám a variť sa mi vážne nechce"povedal. S úsmevom som prikývla. Potom ma nechal sa ísť osprchovať a obliecť do pyžama.

Po pol hodine k nám prišla pizza. Navečerali sme sa a potom sme šli spať.

- ospravedlňujem sa za gramatické chyby, či preklepy