Double love 2

10

Dnes je babkin pohreb. Prešli dva dni od jej smrti. Vzala som si svoje čierne oblečenie a dioptrické okuliare. Vonku pršalo. Akoby obloha plakala spolu s nami.
Nie som pripravená na pohreb...nie som pripravená si uvedomiť, že už ju nikdy neuvidím...

Celá rodina sme sa vybrali na poslednú rozlúčku s babkou. Prekvapilo ma, keď som si všimla Jungkooka, ktorý stál oproti mne. Taktiež boli na pohrebe aj Lucy s Leom. Každý na inej strane. Akoby sa vôbec nepoznali.
,,Matka, stará mama, sestra, kamarátka, sesternica, teta, švagrina...to všetko bola naša nebohá Lee Dae. Boh ju vzal k sebe do večného života. Svoju úlohu na tomto svete už splnila. Teraz na nás dohliada z neba do ktorého sa dostala. Svet pokoja, radosti, mladosti... odpočívaj vo večnom pokoji"povedal farár.
Slzy mi stekali po tvári ako veľké vodopády. Nedokázala som uveriť tomu, že už ju neuvidím.
Pozerala som na babkinu truhlu. Hrobári ju začali zakopávať, čo ma rozplakalo ešte viac.

Ľudia k nám začali prichádzať a vyjadrovať úprimnú sústrasť. Stála som s plačom na daždi bez dáždnika a nevnímala svet okolo seba. Každú chvíľu ku mne niekto podišiel, podal mi ruku a vyjadril úprimnú sústrasť. No nedokázala som tam už stáť a tak som podišla k Lucy, ktorá stála pred cintorínom. Pozerala do neznáma a plakala.
Keď si ma všimla, pevne ma objala. Jej objatie bolo niečo, čo som potrebovala už veľmi dlhú dobu.
Opätovala som jej ho.
,,Mrzí ma, že som odišla..."povedala som tichým tónom.
,,Som na teba kvôli tomuto nahnevaná, no som šťastná, že si späť. Potrebovala som ťa"odtiahli sme sa od seba a pozreli si navzájom do očí. Obidvom po lícach stekali slané slzy smútku.
,,Úprimnú sústrasť, Byung. Tvoja babka bola úžasný človek. Bola mi veľmi blízka"pozrela sa do zeme. Jemne som sa pousmiala na znak vďaky a povedala: ,,aj tebe úprimnú sústrasť, Lucy. Viem, čo pre teba znamenala"povzdychla si.
,,Idem za tvojim bratom, neskôr sa porozprávame, dobre?"pohladila som ju po tvári. Prikývla.

Vybrala som sa teda za Leom, ktorý sedel na lavičke niekoľko metrov od nás.
Sadla som si ku nemu a chytila ho za ruku. Pozrel sa na mňa jeho veľkými hnedými očami. Pevne ma objal.
,,Toto mi už nikdy neurob, prosím"povedal počas toho ako ma objímal.
,, Neurobím...sľubujem" odtiahli sme sa od seba. Leo si zotrel slzy, ktoré mu stekali po tvári. S Leom som sa chvíľu rozprávala, no potom som sa opäť vybrala za Lucy. No v ceste ma zastavil môj ex...Jeon Jungkook.

,,B-Byung...to si bola ty na tej stanici...vedel som to"chytil mi ruky a donútil ma sa na neho pozrieť. Chcela som sa od neho odtrhnúť, no akoby som zamrzla. Zimné kvapky dažďa mi padali na tvár. Bola som úplne premoknutá do nitky. A Jungkook si to všimol a jeho dáždnik mi dal do ruky.
,,Veľmi ma mrzí, čo sa stalo medzi nami dvomi, no chcel by som ti to vysvetliť a všetko napraviť. Prosím daj mi ešte jednu šancu"povedal.
Nehybne som stála na jednom mieste a pozerala sa na neho. Nedokázala som so seba vydať ani hlások. Úplne som ztuhla.
,,Viem si predstaviť ako ma nenávidiš, ale prosím...aspoň ma to nechaj to vysvetliť"
,,J-ja..."to bolo jediné, čo som dokázala zo seba vydať.
Jungkook si povzdychol.
,,Chápem... úprimnú sústrasť"povedal, pustil mi moje ruky, otočil sa a odišiel. Chvíľu som ešte stála na jednom mieste s jeho dáždnikom v ruke, ktorý má chránil od dažďa, no potom som k nemu pribehla.
,,Jungkook!"zakričala som. Otočil sa. Podala som mu jeho dáždnik.
,,Dal som ti ho, aby si sa chránila pred dažďom. Nechaj si to"povedal.
,,Lenže ja ho nechcem"pozeral sa na mňa.
,,Nepotrebujem ho"chcela som mu dať dáždnik do ruky, no keď som sa ho dotkla, po tele mi prebehol mráz.
,,Vezmi si ho späť, nepotrebujem ho. Mám rada dážď a aj tak mi je už na nič"jemne som sa na neho usmiala. Vtedy som mu strčila dáždnik do rúk.
,,A...ďakujem ti"povedala som a vybrala sa preč.

Podišla som opäť k Lucy.
,,Mali by sme už ísť"povedala Lucy.
,,A Leo?"opýtala som sa. Viem, aké je to medzi nimi, ale aj tak som to vyskúšala.
,,Ani mi ho nepripomínaj. Nechcem o ňom nič počuť"neprekvapilo ma to. Šli sme spolu pešo k nej domov. Už nebývala s rodičmi. Mala vlastný dom.
Vstúpili sme do jej domova. 
,,Máš to tu pekné"pochválila som jej to.
,,Ďakujem"
,,Čo sa deje medzi tebou a Leom?"opýtala som sa. Lucy sa zastavila.
,,Povedala som, aby si mi ho nepripomínala"povedala. To bolo od nej úplne nečakané. Takýmto tónom som ju ešte nepočula rozprávať. No nedala som sa, predsa mi babka niečo povedala a ja to dodržím.
Podišla som k nej.
,,Lucy...hovor. Takto to ďalej nemôže ísť"pozerala som sa jej do očí.
,,Prečo nie?"povzdychla som si.
,,To sa vážne chcete nenávidieť a do konca života sa k sebe ani neozvať?"zamyslela sa. Myslím, že si vstúpila do svedomia.
,,Proste sme sa pohádali. Správa sa, ako idiot. Začal brať drogy a neustále bol opitý"zhrozila som sa.
,,Zajtra pôjdem za ním"povedala som jej.
,,Tu máš adresu jeho nového domu"napísala na papierik adresu a potom mi to dala. Poďakovala som sa.
,,Prespíš dnes u mňa?"opýtala sa. Chvíľku som rozmýšľala, no potom som prikývla na znak súhlasu. Veď prečo nie.

Zvyšok dňa sme presedeli dnu v dome. Ani jedna z nás nemala náladu niekam ísť. Veď aj tak pršalo. Spolu sme pozerali filmy. Veľmi mi tu chýbal Leo. Bolo tu bez neho také ticho. Ale možno to bude aj tým, že...nám umrela veľmi blízka osoba.

___________

Ráno som sa chystala k Leovi. Objala som Lucy a sľúbila som jej, že sa ešte niekedy uvidíme. Keďže som sa chcela vrátiť domov a potom o pár dní späť do Španielska. Chvíľu som blúdila po meste, keďže som nemohla nájsť stresu na ktorej Leo býval. No napokon som to našla, zazvonila som a čakala pokiaľ mi otvorí. Namiesto Lea mi otvorilo nejaké dievča.
,,Ehm...želáš si niečo?"opýtala sa. Pravdepodobne si myslela, že som Leova milenka alebo ex.
,,Prišla som za Leom, potrebujem sa s ním porozprávať. Je doma?"chvíľu rozmýšľala, čo má povedať.
,,Nie, nie je doma. Pred chvíľou odišiel do práce"povedala. Smutne som si povzdychla.
,,A nevieš, kedy príde?"v ten moment Leo prišiel k nej. Keď ma videl, rozžiarili sa mu oči a pevne ma objal. Aha, takže šiel do práce?
,,Poď ďalej, Byung"ďakovne som sa na neho usmiala a vstúpila dovnútra domu.
,,Toto je moja priateľka, Sally. A Sally toto je moja kamarátka Byung. Sme skoro ako príbuzní. Je to vnučka tej pani, ktorá bola pre mňa ako babka"v očiach sa mu leskli slzy.
,,Oh...úprimnú sústrasť"povedala mi.
,,Ďakujem, Sally. Môžeš nás prosím nechať chvíľku osamote? Neboj sa, nepreberiem ti ho, len sa potrebujem s ním porozprávať. Je to súrne"prikývla a potom odišla.
,,Deje sa niečo?"opýtal sa Leo a spolu sme si sadli do kuchyne za stôl.
,,Tvoja sestra mi povedala prečo ste sa pohádali"začala som o tom rozprávať.
,,Takže preto si tu prišla? Aby si mi niečo vyčítala? Byung, vidíme sa po piatich rokoch a ty mi tu ideš niečo vyčítať?"bol nahnevaný.
,,Leo...chcem sa len porozprávať. Nejdem ti nič vyčítať"Leo sa postavil, a začal chodiť z jednej strany miestnosti na druhú.
,,No...rozprávaj"bol naštvaný. Takto pri mne ešte nerozprával. Nepáčilo sa mi to, no musela som pokračovať ďalej.
,, Najprv mi povedz tvoju verziu, prečo ste sa pohádali"povedala som. Leo si povzdychol a sadol si.
,,Proste...pár krát som vzal drogy, fajčil som a pil. Ju to naštvalo, tak začala byť na mňa hnusná. Nakoniec som jej povedal názor na to jej správanie a proste vtedy sme sa pohádali"zamyslela som sa.
,,A prečo si začal drogovať, fajčiť a piť?"opýtala som sa ho. Leo sa pozrel na okno a potom na mňa.
,,Ublížil mi tvoj odchod...potreboval som na to nejako zabudnúť"vtedy som si to uvedomila...
,,Takže...ja som dôvodom vašej hádky?"