Double love 2

3

Ráno som sa zobudila na budík oznamujúci čas rána.
Postavila som sa a vybrala sa k šatníku. Obliekla som si veci do práce, upravila som si posteľ a chcela vyjsť z izby, no však zabudla som, že som zamknutá.
Argh, musím to s ním, čo najskôr skončiť. 
Ako vidím, tak dnes prídem do práce neskôr. Henry pravdepodobne ešte spí. Udrela som do dverí a oprela sa o ne. Ako sa mám z tadiaľ sakra dostať. Skočiť z okna nemôžem, pretože je to až príliš vysoké a zabila by som sa.
Čo teraz? Budem musieť iba čakať, pokiaľ mi Henry otvorí. Vzala som mobil a zavolala som Federicovi.

,,Ahoj, Byung"po chvíli sa ozval Federico.
,,Oh, ahoj. Federico dneska prídem do práce neskôr, mám tu menší problém, kvôli ktorému sa nemôžem dostať do práce, snáď to pochopíš"povedala som. Ruky sa mi triasli, ani neviem z čoho.
,,Ale dnes príde šéf a keď uvidí, že tu nie si...vyhodí ťa cez zavreté dvere"ah sakra. Na to som úplne zabudla.
,,A kedy príde?"v mojom hlase bol počuť strach. Šéfa máme celkom prísneho.
,,Okolo jedenástej, prosím buď tu dovtedy, nechcem aby mi vyhodili takú skvelú spolupracovničku"povzdychol si.
,,Pokúsim sa, ale nič nesľubujem"zrušila som. Teraz len vymyslieť, ako sa z tadiaľto dostať.
Nič ma nenapadlo. Sedela som pri dverách asi hodinu. Už som dávno mala byť v práci.

Začala som kričať.
,,HENRY!"udierala som do dverí. Ak by tu bol Jungkook...nič takéto by sa nestalo.
ALE JUNGKOOK TU SAKRA NIE JE, TAK SA SPAMÄTAJ BYUNG!

Vyšla som na balkón a pozrela sa dole. Na balkóne podo mnou bol náš sused. Je milý. Vtedy som dostala nápad. Šialený a nebezpečný, ale musím to urobiť.
,,Carlo!"takto sa volal náš sused. Pozrel sa nad seba.
,,Dobre ráno, Byung. Nemali ste byť v práci?"opýtal sa ma.
,,Mala, ale Henry ma zavrel v izbe, a teraz spí, pretože včera pil alkohol s kamarátmi. Mohla by som preliezť ku vám, aby som sa dostala nejako do práce?"áno, to je môj plán.
,,Preboha, je to veľmi nebezpečné. Urobíte jednu chybu a je po vás"povedal s vydeseným tónom.
,,Ja viem, preto si musím dávať pozor"povedala som.
,,Tak fajn, budem vás chytať"ďakovne som sa na neho usmiala a pevne sa chytila zábradlia. Až sa mi zamotala hlava, keď som videla tú výšku. Bože, čo to idem urobiť.

Srdce mi bilo ako zvon. Jednou nohou som preliezla zábradlie. Trvalo mi kým som dala aj tú druhú, pretože som sa veľmi bála. No nakoniec som to dala.
,,Opatrne"povedal Carlo. Ruky sa mi veľmi triasli. Pravou nohou som sa snažila dostať na dolné zábradlie, ale bolo až príliš ďaleko. Musela som rukami trošku skĺznuť na koniec zábradlia.
,,Nepozerajte sa dole"a čo som neurobila...pozrela sa dole.
,,Pane bože, Carlo"do očí sa mi tlačili slzy.
,,Ukľudnite sa, Byung. To zvládnete, len poďte ešte trošku nižšie, aby som vás mohol chytiť"povedal. Ľudia, ktorí prechádzali okolo si určite o mne niečo vraveli.
Špičkou svojej pravej nohy som sa dotkla zábradlia.
,,Už tu skoro ste"povedal Carlo. Vtedy som tam dala aj druhú nohu. Carlo ma chytil za pás, keď v tom sa mi šmykla noha. Zakričala som, myslela som si, že už je po mne, no našťastie ma Carlo pevne držal.
,,Už ste v bezpečí"povedal, keď ma položil na podlahu. Pevne som ho objala.
,,Ďakujem vám"povedala som ešte stále so silným buchotom srdca a trasúcimi rukami.
,,To je maličkosť...ale ste šialená"zasmial sa. Ja spolu s ním. Potom ma vyprevadil k dverám. Slušne som sa mu poďakovala a vydala sa do práce.

,,Dobre ráno, Federico"pozdravila som sa, keď som vstúpila do kaviarne. Ľudia už sedeli pri stoloch, popíjali kávu, jedli koláče a rozprávali sa.
,,No konečne. Dobre ráno, Byung"usmiala som sa, dala si zásteru a vybrala sa za pult. Hneď na to prišiel ďalší zákazník.
,,Dobrý deň, čo si želáte?"opýtala som sa. Ten muž bol akýsi čudný. Pravdepodobne bol opitý.
,,Teba, zlatko"nechutne sa zasmial. Pozerala som sa na neho.
,,Prepáčte, takúto ponuku na menu nemáme"povedala som. Federico spozornel.
,,Ale ja chcem teba, tak nechaj to menu a poď si so mnou užiť, dievčatko"povedal.
,,Prosím vás, ak niečo chcete, tak si to vyberte z nášho menu a ak nie, tak prosím odíďte"nedal sa. Udrel po pulte a povedal: ,,NIEČO SOM POVEDAL, TY MALÁ K*RVIČKA"vtedy k nám pribehol Federico.
,,Prosím vás, pane. Odíďte, lebo zavolám políciu"niekoľko krát to musel ešte zopakovať, pretože sa muž nedal. Nakoniec pretočil očami a odišiel.
Zákazníčka, ktorá stála za ním podišla k pultu a povedala: ,,tá dnešná mládež. Hneď by som na neho zavolala políciu. A byť vami, slečna, tak mu dám facku"povedala.
,,To si nemôžem dovoliť"zasmiala som sa. Nesúhlasne pokývala hlavou.
,,Čo to bude?"opýtala som sa.
,,Jedno Cappuccino a ten karamelový koláč vás poprosím"povedala. Prikývla som a na tanierik nabrala koláč, ktorý si madam žiadala a dala jej ho na pult.
,,Kávu vám moja spolupracovníčka prinesie do dvoch minút"povedala som. Madam sa usmiala a aj so svojím koláčom si šla sadnúť.

_____________

Večer, keď som šla domov, tak som sa pozrela na mobil. Opäť zmeškané hovory od Jaei.
Volala som jej naspäť, lenže nezdvíhala to. Bolo to vážne divné. Prečo mi volá?
Domov sa mi vôbec nechcelo ísť. A už vôbec nie k Henrymu, ale ani vonku som nechcela ostať.

Bez nálady som prišla domov. Henry pozeral futbal.
,,To ti ale trvalo prísť domov"opäť mal blbú poznámku.
,,No tak prepáč, že nemám takú prácu do ktorej nemusím chodiť každý deň, a môžem sa váľať doma"odpovedala som. Bez ďalšieho slova som sa vybrala do izby. Ešte stále bolo zamknuté. Ani sa tu neprišiel pozrieť. Vzala som si kľúč do izby a zamkla sa. Nech si spí v obývačke ako každú noc.

Osprchovala som sa a prezliekla sa do pyžama. Hneď na to som si ľahla do postele a šla spať.

- ospravedlňujem sa za gramatické chyby, či preklepy