Double love 2

18

,,Dobre Byung, môžeš ísť domov. Zajtra príď v tom istom čase"prikývla som a začala si ukladať papiere, ktoré som mala pred sebou.
Po uprataní som si vzala svoju kabelku a rozlúčila sa s Lee. Vybrala som sa domov.
Za celý deň som už Jungkooka nevidela. Bolo mi ho veľmi ľúto a vážne by som sa chcela s ním porozprávať, no nemôžem.

Vonku som nastúpila do vopred zavolaného taxíka a vybrala sa domov.
Pred domom som vystúpila z auta a namierila si to dovnútra.
Vyzula som si topánky a po dlhom dni sa šla osprchovať.
Dnes to bolo celkom náročné, keďže sa musím zaúčať. Už len nech som všetko naučená.

Po sprche som sa vybrala do kuchyne, kde som si z chladničky vybrala jedlo zo včera. Zeleninový šalát s dresingom a kuracím mäsom.
Mäso som nechala zohriať a k tomu som si dala upiecť dve bagetky.
Hotové jedlo som začala jesť pri filme, ktorý ma ako tak odreagoval od mojich problémoch s mojím psychopatickym ex.
V takejto situácii je vážne ťažké určiť, čo mám urobiť, pretože ak urobím niečo, čo sa mu nebude páčiť, tak môže mi urobiť zo života ešte väčšie peklo aké už je, no ale ak nič neurobím, tak to bude pokračovať ďalej a bude to iba čoraz horšie. Bude mať nado mnou úplnú kontrolu.
Musím zistiť ako ma sleduje.

Okolo desiatej večer som sa vybrala spať, keďže prišla na mňa neskutočná únava.
Len čo som zavrela oči, tak som zaspala.

,,Byung, vnímaš ma?"ozvala sa Lee.
V noci som sa zobudila na hluk pred mojím domom a tak som už nemohla spať a teraz som unavená a sedím v práci.
Keďže som sa necítila veľmi pohodlne, tak som mala na sebe iba čierne nohavice so širokými koncami a svetlo modrý sveter. Ak by som nemala prácu, takú akú mám a nemusela vyzerať aspoň trochu reprezentatívne, tak by som sa vybrala sem v teplákoch a mikine. No ale to si samozrejme nemôžem dovoliť.
Outfit som mala doplnený zlatou retiazkou a zlatými náušnicami. Ako topánky som si vzala iba čisto biele botasky s vysokou podrážkou a zakončila som to menšou čiernou kabelkou cez jedno plece. A samozrejme som sa trochu nalíčila.
,,Ospravedlňujem sa, Lee, ale pravdu povediac, vôbec som nevnímala čo si povedala. Mala som vážne zlý spánok, niekto akurát pred mojím domom robil strašný hluk a ja som nemohla spať"
,,To mi je ľúto, Byung, ale si v práci. Urob si kávu alebo čierny čaj na prebudenie"
,,Kávy som už mala dve, ale čierny čaj som ešte neskúšala"
,,No vidíš. V kuchynke nejaký určite nájdeš"prikývla som a vybrala sa do kuchynky, kde som si vybrala čierny čaj a zaliala ho vracou vodou.
,,Čoskoro budeme mať obed a potom okolo druhej k nám príde kritik"
,,Kritik?"opýtala som sa.
,,Áno. Pozrie si naše produkty a podľa toho posúdi, či môžeme daný produkt naďalej vyrábať"prišla som k nej aj s čajom.
,,A na čo napríklad sa bude pozerať?"
,,Napríklad na našú najnovšiu kolekciu tričiek. Z akej látky je, či nemá niečo, čo môže vyvolávať alergie, či má tie vlastnosti, aké by to malo mať. Naša firma je veľmi populárna, čiže nesmie byť žiadna chybička na našich produktoch, drahá. Samozrejme, nejaká malá sa môže vyskytnúť, to predsa všade, no ak sa vyskytne nejaká veľká, tak to našej firme prinesie veľké problémy. Preto treba produkty najprv otestovať a posúdiť, či s nimi nie je niečo zle, aby sa to potom mohlo predávať"prikývla som.
,,Testovanie bude trvať maximálne týždeň. Potom uvidíš ako to bude prebiehať"
,,To testovanie?"zasmiala sa.
,,Samozrejme, že nie to testovanie, ale uvidíš ako bude prebiehať to, keď príde kritik. Hlavne pozorne sleduj a počúvaj, pretože to budeš čoskoro robiť ty"usmiala sa na mňa.
,,Ja? Ah bože, to asi nedám"mala som pochybnosti.
,,Ale to dáš. Len treba na to čas. Neboj sa, dám ti toľko času, koľko budeš potrebovať"

Po pár minútach sme si sadli do reštaurácie na obed. Všetci si objednali. Bol tam aj Jungkook a sedel oproti mne. Neustále na mňa pozeral. Snažila som sa na to nemyslieť, no nedalo sa.
Po chvíli čašníci všetkým priniesli ich objednaný obed.
Začali sme jesť. Každý s niekým komunikoval, no iba ja a Jungkook sme boli ticho. Raz za čas som ho pristihla ako ma vážnym pohľadom sleduje a taktiež aj on mňa pristihol aspoň na štyri krát. No keď som sa na neho pozrela piaty krát a on si to všimol, tak som sa tvárila, že si obzerám reštauráciu a pohľadom som stretla ...Henryho.
Uprene sa na mňa pozeral. Sedel v kúte miestnosti s vážnym pohľadom. Prešla ma aj chuť k jedlu. Celá som sa začala triasť a nedokázala som strhnúť pohľad z môjho ex. Jungkook si všimol, že niečo nie je so mnou v poriadku a tak sa pozrel tým istým smerom ako som sa pozerala aj ja a uvidel jeho.
Postavila som sa a vybrala sa na ženské wc.
Videla som ako sa aj Henry postavil a šiel mojím smerom a tak som zrýchlila krok a vošla na wc.
Bolo tam päť dievčat a pozreli sa na mňa, no hneď sa opäť začali medzi sebou baviť.
Ja som sa tvárila, že som si prišla umyť ruky. Nechcela som vyjsť z miestnosti, pretože som vedela, že bude na mňa čakať pred wc. Je to psychopat.
A tak som sa rozhodla požiadať dievčatá o pomoc.
,,Prepáčte dievčatá, ale mohli by ste so mnou vyjsť z miestnosti? Pretože myslím si, že je tu môj ex"
,,Jasné, poď niekde do stredu, nech si ťa nevšimne"povedala jedna z nich.   Usmiala som sa na nich a podišla k nim. Vybrali sme sa von z wc a mala som pravdu...čakal ma vonku. Sklonila som hlavu, nech si ma nevšimne. A poradilo sa to.
Poďakovala som sa im a rýchlo sa vybrala na miesto, kde sedeli ostatní.
Jungkook tam nebol, no hneď ako som prišla ja, tak prišiel aj on.

Zaplatili sme a odišli z reštaurácie. Opäť sme sa vybrali do práce. Už len pár hodín a je koniec. Potom by som chcela ísť za Jae, keďže sa s ňou chcem porozprávať.

,,Fajn, Byung. Môžeš ísť domov a zajtra nemusíš prísť, keďže tu nebudem"prikývla som. Pozbierala som si veci, pozdravila sa na rozlúčku a odišla.
Namierila som si to k výťahu a chcela si ho privolať, no prišiel ku mne Jungkook a zatiahol ma do akéhosi skladu.
,,Č-čo to robíš?"opýtala som sa ho, keď zavrel za nami dvere.
,,To čo si minule povedala... neverím tomu, že si to urobila z vlastnej vôle. A už vôbec neverím, keď si to povedala po tom telefonáte"približoval sa ku mne.
,,Čo sa deje, Byung?"chytil ma za ruky a pozeral sa mi do očí.
,,Ja...ja.."chcela som mu povedať pravdu, no uvedomila som si, žeby to bolo príliš riskantné.
,,Nič sa nedeje. L-len..."držala som v sebe slzy.
,,Viem kedy klameš. Viem aj to, kedy sa trápiš a cítiš sa zle. Povedz mi pravdu, Byung"chytil moju tvár do jeho teplých dlaní. Opäť som sa začala cítiť ako tá stredoškoláčka, ktorá bola do neho zamilovaná.
,,....nemôžem ti to povedať"
,,Mne môžeš povedať všetko"nedokázala som to vydržať a začala plakať. Jungkook si ma vzal do jeho objatia a hladil ma po vlasoch.
,,Všetko bude v poriadku, Byung. Som tu s tebou a už ťa nikdy neopustím"