Double love 2

9

Vôbec netuším, čo ma to napadlo, ale zobrazila som si Jungkookove staré správy.

Jeon Jungkook

Pred troma rokmi:
Byung, prosím odpusť mi to. Ja som vážne nechcel.
To Suzy ma pobozkala, ja som nespolupracoval.
Byung, no tak, ver mi.
Bez teba to neprežijem, veľmi ťa milujem, prosím Byung.
Prisahám na svoj život, že ma pobozkala ona, nie ja.
Ja som to nechcel.
Vravel som ti, že ťa milujem z celého srdca a si pre mňa tá jediná, myslím to vážne.
Ja...nechcel som ti ublížiť, ale prosím ver mi a daj mi ešte šancu.
Prosím, Byung.
Milujem ťa :( a veľmi ma to mrzí.
Viem, že mi už nikdy neuveríš, ale ja to myslím vážne! :(

Ty si...odišla ?
Byung, zlatko ty si vážne odišla? :( 💔
Pravdepodobne kvôli mne...
Ja som vážne nechcel :(

Prosím vráť sa.
Daj mi ešte poslednú šancu Byung a keď ťa sklamem, tak ma môžeš nenávidieť a kľudne ma môžeš aj zabiť, ale prosím ťa...daj mi ešte jednu šancu :(
Yoongi ma zbil...nechal som sa, pretože som si to zaslúžil. Ublížil som dievčaťu, ktoré veľmi milujem. Najradšej by som sa podrezal, lenže stále dúfam, že mi dáš poslednú šancu...

Milujem ťa, Byung :(
Dúfam, že si v Španielsku šťastná.

Stále si vyčítam, čo som urobil.
Prosím, aspoň mi daj zobrazeno, nech viem, že si si neublížila...

Všetko najlepšie <3 uži si deň. Milujem ťa.

Pred dvoma rokmi:
Šťastný nový rok, Byungie <3

Nenávidím sa za to, čo som nechal, aby Suzy urobila.

Snáď si v Španielsku šťastná.

Začínam si myslieť, že si si niečo urobila...prosím daj mi aspoň zobrazeno.

Všetko najlepšie <3

Veselé Vianoce, tvojej mamke veľmi chýbaš, vráť sa prosím naspäť domov, aspoň kvôli nej.

Šťastný nový rok, zlatko<3 snáď si šťastná

Začala som plakať. Veľmi mi to chýba. Chýba mi Jungkook, moja stará partia, moja škola, moje mesto proste všetko!! Tie staré časy.

Bola som unavená. Do mesta, kde býva babka som prišla po tme. Chvíľu som blúdila mestom a spomínala na zážitky s Lucy a Leom. Pousmiala som sa nad nimi. Ako sa asi tak oni dvaja majú?

Keď som zastavila pred babkinim domom, zazvonila som a čakala pokiaľ mi niekto otvorí. A vôbec som nečakala, že mi otvorí mamka.
,,Byung"pevne ma objala.
,,Ahoj, mami"objatie som jej opätovala. Po chvíľke sme sa od seba odtiahli. Vstúpila som do domu. Mamka zavrela dvere. Vtedy k nám prišiel ocko a taktiež ma objal.
,,Prečo si nám nezavolala"opýtala sa mamka.
,,Ja...ja neviem, mami. Prepáčte"pozrela som sa do zeme. Obidvaja ma opäť objali.
,,Babka je v izbe"povedala mamka. Prikývla som, ruksak položila do kúta a šla k babke. Najprv som samozrejme zaklopala, no keď sa ozvalo slovíčko 'ďalej' vstúpila som dnu.

Ležala na posteli. Mala na sebe prikrývku a dve deky. Na čele mala obklad. Vyzerala veľmi unavene.

Podišla som ku nej, posadila sa na zem, vedľa jej postele a chytila jej ruku.
,,Ahoj, babi"potichu som povedala. Pozrela sa na mňa a usmiala sa. Pohladila ma po tvári.
,,Byung, zlatko...ty si sa vrátila. Tak rada ťa vidím"povedala jej unaveným a slabým hlasom. Tlačili sa mi do očí slzy.
,,Aj ja teba, babi. Vrátila som sa kvôli tebe. Veľmi ma mrzí, že som prišla tak neskoro"triasol sa mi hlas a nechala som slzy stekať po svojej tvári.
,,Ale nakoniec si prišla. Neplač, miláčik. Nechcem ťa vidieť smutnú"v ten moment som sa rozplakala ešte viac.
,,Zlatko...ako si sa mala v Španielsku?"odbočila od témy.
,,J-ja...ja ani neviem. Ľudia ma tam veľmi nemuseli. Môj priateľ ma bil, tak som to s ním skončila. Ale...našla som si tam skvelých kamarátov. Pracujú so mnou v jednej malej kaviarni. Karen, Federico a Maximus. Pracuje s nami ešte jedno dievča menom Jessica, ale s ňou som sa začala baviť, len od minulého týždňa, keďže ma nemala veľmi v láske. Páči sa mi to tam, ale strašne mi chýbajú ľudia z domova"povedala som. Babka ma opäť pohladila po tvári.
,,Aj ty nám chýbaš, Byung"povedala a hneď na to zakašľala.
,,Leo a Lucy tu boli pred niekoľkými minútami. Je to medzi nimi veľmi zle. Potrebujú ťa. Veľmi ich zlomilo, keď sa dozvedeli, že si odišla a-"opäť zakašľala.
,,Nechala ich tu. Už sa spolu ani nebavia"nechápala som to.
,,Ako...nebavia? Veď boli nerozlučná dvojka"opýtala som sa.
,,To boli. Ale už nie sú. Nepovedali mi dôvod. Ale jedno viem...potrebujú ťa. Obidvaja"pozrela som sa von oknom.
,,Byung...môj čas sa kráti. Každou minútou som bližšie k smrti. Vieš, čo som sa naučila sa celý môj život?"pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu.
,,Užívať si ho. Ľudia si nevedia uvedomiť, že každá minúta je pre nich vzácna. Uvedomia si to už vtedy, kedy nebude čas to napraviť. Viem prečo si odišla. A viem aj to, čo urobil Jungkook. Daj mu ešte šancu. Možno, že to tentokrát vyjde a ak nie, tak máš skúsenosť. Každý človek ti dá niečo do života. Či už veľmi dobré spomienky alebo skúsenosť. Nikdy sa neboj urobiť chybu, pretože každou chybou sa niečo naučíš. Užívaj si život. Dávaj ľuďom najavo, že ich miluješ"dokončila svoj monológ a pozrela sa von oknom. Hneď na to silno zakašľala.
,,Môj čas odísť z tohto sveta sa už blíži"silno som ju objala.
,,Bojuj prosím, nechcem ťa stratiť. Potrebujem ťa"povedala som. Slzy mi tiekli po tvári.
,,Ja som svoju úlohu na tomto svete už splnila, zlatko. Musíš sa posunúť vpred. Zmena je ťažká, no musíš sa naučiť ju prijať, či sa ti to páči alebo nie"
,, Ale ja na takúto zmenu nie som pripravená, babi"
,,Niekedy ľudia nie sú pripravený na zmeny" zakašľala.
,,Ale musia sa s ňou zmieriť a naučiť žiť"ťažko dýchala.
,,Musíš byť silná pre tvojich blízkych, potrebujú ťa. Aj Jungkook"trhavo som sa nadýchla.
,,Ľúbim ťa, anjelik"povedala.
,,Aj ja teba, babi"chvíľu som ju objímala, no potom som necítila žiaden pohyb. Pozrela som sa na ňu. Mala zavreté oči. Chytila som jej pulz a trošku s ňou zatriasla. Nič...žiadna odpoveď a žiaden pulz. Vôbec sa nehýbala.
,,Babi?"ozvala som sa.
,,Babi, no taak"opäť som ňou zatriasla, no márne. Silno som sa tam rozplakala.
,,Mamiii"zakričala som. Mamka s ockom pribehli do izby a okamžite podišli k babke. Ani jedna známka života. Zavolali záchranku, aj keď vedeli, že už jej nebudú vedieť pomôcť, no tá posledná kvapka nádeje im nedala.

Postavila som sa a vyšla z domu na vzduch, pretože som už ani nemohla dýchať z toho plaču. Po pár minútach prišla k nám záchranka. Všade bola tma a ticho, jediné čo bolo počuť a vidieť boli svetlá záchranky a jej siréna. Podlamovali sa mi kolená. Sadla som si na schod pred dverami a pozerala sa na blikajúce sa svetlo záchranky. Ľutovala som, že som neprišla skôr, no už bolo neskoro. Po chvíli prišli záchranári spolu s lehátkom na ktorom bolo nehybné telo babky, ktoré bolo prekryté akousi látkou. Už bol koniec...mamka s ockom vyšli za nimi s plačom. Podišli ku mne a spoločne ma objali, čo ma donútilo sa rozplakať ešte viac.
Cítim, že toto bude ešte dlhá noc...