Double love 2

26

,,Čo sa stalo, Byung?"opýtal sa ma Max, keď som sedela za pultom a plakala.
,,Ja to už nedávam..."povedala som s plačom. Max ma začal hladiť po vlasoch.
,,Neviem vážne čo robím zle"
,,O desať minút mi končí smena, pôjdeme sa prejsť dobre?"navrhol. Pozrela som sa na neho so zaslzenými očami a prikývla.
,,Hlavne neplač, všetko bude dobré"

Po desiatich minútach sa Max pripravil a šiel sa so mnou prejsť.
Bola už tma, no bolo sedem hodín.
,,Tak, čo sa stalo?"opýtal sa.
,,Donútil ma ísť s ním a jeho priateľkou vonku, pretože sa chcela porozprávať a nakoniec som tam bola tak desať minút, pretože som zistila, že ma jeho priateľka vážne nenávidí. Myslí si, že ho milujem, no najhoršie je na tom to, že je to pravda"opäť sa mi tlačili slzy do očí.
,,Možno, že... potrebuješ nejakú spoločnosť"sadli sme si na lavičku blízko parku.
,,Nepotrebuješ tých dvoch. Nájdi si niekoho iného"chytil ma za ruku. Pozrela som sa na neho.
,,Skús to s niekým iným, možno, že on nie je ten pravý"rukou mi dal za ucho môj pramienok vlasov a následne mi prešiel po tvári.
Bol pri mne mne čoraz bližšie a vedela som veľmi dobre čo urobí. A pravdu povediac chcela som to.
Perami sa dotkol tých mojich a začal s nimi jemne pohybovať. Spolupracovala som s ním.
Po chvíli sa odo mňa odtiahol a jeho čelo oprel o to moje.
,,Možno...žeby sme to mohli skúsiť"povedal. Usmiala som sa.
,,Mohli by sme"opäť sme sa pobozkali. 

,,Poďme sa prejsť"povedal Max po dlhšej chvíli. Prikývla som a spoločne sme sa postavili. Chytili sme sa za ruky a šli sa prejsť.
Začalo byť vážne chladno a začala som sa triasť. Max si to všimol, dal si dole jeho bundu a prehodil ju cezo mňa.
,,A tebe nebude zima?"opýtala som sa ho.
,,Mňa hreje láska k tebe"cítila som, ako som sa začala červenať.
,,Ďakujem ti"povedala som.
Prechádzali sme sa po meste ruka v ruke a rozprávali sa. Cítila som sa v jeho prítomnosti veľmi dobre, aj keď sme sa poznali iba dva dni. Dúfala som, že nám to vydrží.
Okolo deviatej ma išiel Max odprevadiť domov a ešte pred tým, než sme sa rozlúčili mi Max daroval dlhý bozk.
,,Dobrú noc, Byung. Snáď sa zajtra uvidíme"opäť ma pobozkal.
,,Dobrú noc, Max"rozlúčili sme sa a každý sme sa rozdelili svojim smerom. 

,,Dobré ráno, Lee"pozdravila som sa, keď som prišla do práce. Po dlhom čase som prišla s úsmevom.
,,Dobré ránko, páči sa mi, že si vysmiatá, aký bol včerajšok?"opýtala sa ma.
,,Začalo to vážne hlúpo, no večer bol úžasný"povedala som s úsmevom.
,,Ako to? Je za tým niekto?"
,,Áno"zasnene som jej odpovedala.
,,Som veľmi rada, že si šťastná"
,,Ďakujem. Čo mám dnes urobiť?"opýtala som sa.
,,Skontroluješ objednávky a potom ti dám niečo, ak bude"prikývla som a vybrala sa do kuchyne urobiť kávu sebe aj Lee.
Dnes som mala na sebe hnedé, rovné nohavice, čierny obtiahnutý pulóver zastrčený v nohaviciach, čierny opasok so zlatým zapínaním a dlhý čierny kabát. Vlasy som mala vyžehlené a rozpustené, make-up ako vždy denný, doplnky, a čierne vysoké topánky.
,,Tu máš kávičku"priniesla som Lee jej kávu.
,,Ďakujem ti"s úsmevom povedala. Išla sa napiť, no omylom sa obliala kávou.
,,Preboha, si v poriadku?"opýtala som sa jej.
,,Oh, áno. Len oblečenie. Sakra, musím si odbehnúť. Mal by prísť jeden na pohovor, tak ak príde, povedz mu, že som hneď späť"prikývla som. Lee sa vybrala pravdepodobne na záchody a ja som šla poutierať rozliatú kávu.

Počas toho ako som utierala, tak som počula otvorenie dverí. Myslela som si, že to už prišiel ten človek na pohovor, no bol to bohužiaľ Jungkook.
Postavila som sa, no bola som ticho.
,,Ahoj"pozdravil sa. Neodpovedala som a opäť začala utierať.
,,Môžem sa s tebou prosím porozprávať?"bola som ticho.
,,Byung, odpovedaj"ani som sa na neho nepozrela.
Podišiel ku mne a oprel ma o stenu.
,,Neignoruj ma"odvrátila som zrak od neho.
,,Sakra! Čo s tebou je?!"počula som v jeho hlase, že nie je spokojný s tým, no nič sa nedalo robiť.
,,Prečo ma ignoruješ?"opäť sa opýtal, no odpovedi nedostal.
Dovnútra prišiel muž. Jungkook sa odo mňa odtiahol.
,,Dobrý deň, prišiel som na ten pohovor s pani Lee"povedal.
,,Dobrý deň, pani Lee si musela odskočiť, ale každú chvíľu by tu mala prísť. Prosím posaďte sa"ukázala som mu na stoličku pri stole. Muž prikývol a sadol si.
Jungkook bez slova odišiel.
,,Dáte si kávu, čaj alebo nejakú vodu?"opýtala som sa ho.
,,Voda s citrónom postačí"prikývla som a namierila si to to kuchyne, kde som urobila citronádu.
,,A niečo na jedenie by ste si dali?"
,,Nie, ďakujem. Voda postačí"prikývla som. Vtedy prišla Lee do kancelárie v inom oblečení.
,,Dobrý deň, pán Mon. Ospravedlňujem sa za meškanie, no stala sa menšia nehoda"sadla si na stoličku.
,,To je v poriadku. Nečakal som dlho a taktiež vaša asistentka je veľmi milá a dala mi citronádu"Lee sa na mňa usmiala.
,,Tak fajn, môžeme začať?"opýtala sa. Mon prikývol.

Ja som sa vybrala von, nech im tam náhodou neprekážam.
Namierila som si to na záchody, no Jungkook ma opäť zatiahol do sklepa, kde ma oprel o stenu.
,, Vysvetli mi prečo ma ignoruješ"opäť som bola ticho. Videla som na Jungkookovi, že ho to veľmi vytáča a tak udrel do steny.
Podskočila som od ľaku. V ten moment mi pripomenul Henryho. Mala som pocit, že každú chvíľu dostanem záchvat úzkosti.
Jungkook ma chytil za ramená.
,,Sakra! Prestaň ma ignorovať!"zatriasol so mnou.
,,Neprestanem! Ty prestaň za mnou neustále doliezať!"nevydržala som to.
,,Myslel som si, že si rada, keď som s tebou. Aspoň to tak vyzeralo"neodpovedala som.
,,Prestaň s tým mlčaním!"mierne zakričal.
,,Vravela si mi, že ma miluješ a teraz sa správaš, akoby sme sa nepoznali"povedal.
,,Zbláznil si sa? Kedy som ti to povedala?"zasmial sa.
,,Nemyslí si, že som ti skočil na to, že te amo znamená veľa šťastia"ja hlúpa. Urobila som veľkú chybu.
,,A-ako to vieš?"myslela som si, že odpadnem. Najradšej by som sa podkopala pod zem a už nikdy nevyliezla.
,,Viem po španielsky, Byung"opäť sa zasmial.
,,Ale ...sakra mal si mi to povedať!"to znamená, že rozumel aj tomu, čo som kedysi rozprávala s Henrym.
,,To by si potom nikdy nič také nepovedala"prešiel mi po tvári, no jeho ruku som dala preč.
,,Jungkook...mám priateľa"